PrevenciaZdroj foto: www.stock.adobe.com
O sebectve hovoríme najčastejšie vo vzťahu k dospelým ľuďom. Predsa len u detí sa osobnosť a charakteristické črty ešte len formujú. Avšak už v detskom veku môžete položiť základy sebeckého správania sa. Sebci majú nafúknutý pocit vlastnej dôležitosti a pre vlastnú spokojnosť potrebujú obdiv od ostatných.
Ak chcete pochopiť, odkiaľ sebeckosť osobnosti pochádza, musíte sa zamerať na vývoj človeka v detstve. Teda v období, keď sa najintenzívnejšie formuje osobnosť prostredníctvom vplyvov z okolia.
Ako vychovať z detí ohľaduplných a rešpektujúcich ľudí?
Akú úlohu hrá rodičovský vzor?
Ako nastaviť dieťaťu hranice, aby nešlo o sebectvo, ale o zdravú asertivitu?
Keď poviete, že nejaké dieťa je sebecké, vedzte, že je to odraz prostredia, v ktorom vyrastá. Žiadne dieťa sa sebcom nenarodí. To, že v dnešnom svete vidíme viac detí s črtami, ktoré pripisujeme sebeckosti, znamená, že viac dospelých sa správa týmto štýlom. Rovnako aj sťažnosti na príslušníkov a príslušníčky mladej generácie, napríklad že stratili úctu voči starším, nie sú schopní empatie, nič si nevážia a podobne, nie sú úplne namieste, pretože tieto fakty vyplývajú z prostredia, v akom vyrastali. Takže skutočne je namieste zamyslieť sa nad tým, ako deti vychovávate a akým ste pre ne vzorom.
Prečo niektorým deťom chýba rešpekt a empatia?
Deti nasávajú podnety rozvíjajúce ich osobnosť z prostredia, ktorým sú obklopené. V prvom rade vývoj osobnosti ovplyvňujú rodičia – v dobrom i v zlom. Jednoducho spôsob, akým sa správate k deťom, určuje, aké budú v dospelosti.
Zdravé verzus patologické sebectvo
Sebectvo v zdravej miere je normálna osobnostná črta, ktorá podporuje starostlivosť o seba, zdravú sebaúctu, ale aj schopnosť empatie a pocit istoty. Ak chceme s inými ľuďmi vytvoriť dobré vzťahy, musíme vedieť vyvážiť svoje vlastné potreby s potrebami druhých. Napríklad páry, ktorým chýba zdravá miera sebectva, upadajú do bolestivých vzorcov predstieranej intimity, ktorá sa strieda s cyklami deštruktívnej agresie.
Žiaľ, čoraz častejšie môžete byť svedkami chorobného stavu – narcizmus. V tomto prípade je napĺňanie vlastných potrieb pred potrebami ostatných len jednou jeho črtou. Okrem toho má takýto človek nadmerný až patologický záujem o vlastnú osobu, hovoríme o egocentrizme. Narcizmus je poháňaný stratou rešpektu, empatie, snahou byť najlepším alebo podceňovaním a dehonestáciou ostatných.
Ako sa deti stanú sebcami?
Psychologická obec tvrdí, že určité vzťahy medzi rodičmi a deťmi v ranom detstve môžu v dospelosti podporiť sebecké správanie detí. Čoho sa treba vyvarovať, ak nechcete vychovať malého-veľkého sebca?
1. Súťaženie o prvenstvo
I keď je súťaživosť a konkurencia niekedy potrebná, aby dieťa posunula ďalej, môže mať aj opačný efekt, najmä ak je nesprávne chápaná. Ak vychovávate dieťa spôsobom, že odmeňujete len prvenstvá a veľké úspechy, nie je to ideálne vzhľadom na formovanie jeho osobnosti. Ak teda vaše rodinné motto znie: keď nemôžeš byť najlepší, načo sa trápiť, mali by ste svoj postoj prehodnotiť.
Tento prístup totiž zaváňa podmienenou láskou. V preklade to znamená, že dieťa zasypávate pozornosťou len vtedy, keď sa umiestni na prvom mieste v pretekoch, vyhrá vedomostnú súťaž alebo podá výkon v školskom predstavení. Keď sa mu to nepodarí, dávate najavo sklamanie.
Výsledkom je, že dieťa v takejto rodine necíti stabilnú lásku od rodičov. Preto sa aj preň stáva ťažké tešiť sa z niečoho, ak to nenesie status víťazstva. Cíti sa bezpečne a hodnotne len vtedy, keď je úspešné a uznávané ako najlepšie. Výsledkom je klamlivý celoživotný vzorec honby za úspechom a zamieňania úspechu so skutočným šťastím.
2. Sebeckí rodičia
Panovační, večne podráždení rodičia (alebo jeden z nich), ktorí sa ľahko nahnevajú a majú od dieťaťa nereálne vysoké očakávania, sú ďalším vzorcom, ako vychovať sebecké dieťa. Najhoršia situácia nastáva, ak takíto rodičia majú viacero detí, pričom jedno chvália a druhé alebo ostatné dehonestujú, ponižujú.
Výsledok? Z „dobrého“ sa môže rýchlo stať „zlý“ – namyslený a sebecký súrodenec, ktorý je nadradený voči druhému. V takejto rodine sa nikto necíti bezpečne. Ak je sebecký jeden z rodičov, zvyčajne ponižovaním trpí aj druhý rodič, ktorý sa dostáva na úroveň detí.
Deti, ktoré vyrastajú v takejto domácnosti a nie sú práve vyvolenými, sa cítia ponížené a nedostatočné. V neskoršom veku sa snažia dokázať sebe, svetu a rodičom, že sú výnimoční. Je to pre ne celoživotným poslaním, pričom pri každom skutku počujú drsný vnútorný hlas kritizujúci každú chybu – bez ohľadu na to, aká je nepatrná. Tak, ako to robili kedysi ich rodičia.
3. Zázračné dieťa
Tretím typom rodičov, ktorí s veľkou pravdepodobnosťou vychovajú sebecké dieťa, sú takzvaní šatníkoví sebci. Vedia byť veľmi nepríjemní, pretože sa ustavične chvália svojím mimoriadne talentovaným dieťaťom. Samozrejme, talent a zručnosti detí si zaslúžia pochvalu, ale títo rodičia to preháňajú až do smiešnych rozmerov. Stavajú svoje dieťa na piedestál zázračných detí, ktoré sa narodia raz za tisíc rokov. Dieťa v takejto rodine sa však necíti dobre, je zahanbené nadmerným chválením a je jasné, že takéto videnie naň kladie nadmerné nároky.
Z uvedených troch príkladov jasne vyplýva, že sebecké dieťa, respektíve neskôr sebeckého dospeláka najčastejšie vychováte vtedy, keď:
- výchovu zameriavate na víťazstvo za každú cenu,
- deti podceňujete, neustále kritizujete a bagatelizujete ich úspechy,
- deti staviate na nereálny piedestál zázračného stvorenia a trváte na tom, aby tam zostali.
Ak sa vyhnete podobným vzorcom správania, poskytnete dieťaťu bezpečie domova, pochopenie v každej situácii a bezpodmienečnú lásku, vychováte chápavého, vnímavého človeka, ktorý dokáže komunikovať s okolím a asertívne pracovať na vlastných cieľoch.
Odbornú kontrolu zabezpečila Mgr. Alexandra Kaiser, klinická psychologička (znalkyňa v odbore psychológia, odvetvia – klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, psychológia sexuality).
Zdroje: parents.com, sciencedaily.com, yourtango.com
