(Zdroj foto: Adobestock.com)
Hoci sa už aj moderné biologické lieky na trhu používajú takmer tri desaťročia, stále sú ešte pre mnohých veľkou neznámou.
Sú opradené mýtmi a tvrdeniami, ktorým sa – aj napriek pozitívnym výsledkom v liečbe ochorení – darí prežiť, aj keď sa ani zďaleka nezakladajú na pravde.
Viete, ktoré sú najčastejšie mýty spojené s biologickou liečbou?
Mýtus: Biologická liečba je liečba rastlinami
Realita: Keď počujeme prvý raz pojem biologická liečba, mnohým z nás sa môže predpona „bio“ spájať s aktuálnym „bio“ životným štýlom. Napríklad s potravinami či kozmetikou, ktoré sú vyrobené na prírodnej báze bez chemického ošetrenia a prísad.
Napokon, hovoria o tom aj výsledky prieskumu o biologickej liečbe, ktorý v decembri 2018 zrealizovala prieskumná agentúra 2muse.
Približne tretina ľudí si v tejto súvislosti myslí, že biologická liečba je liečba rastlinného pôvodu. Ďalšia štvrtina opýtaných je zas názoru, že biologické lieky nie sú chemicky upravené.
Pravda je taká, že predpona „bio“ pochádza z gréckeho výrazu βίος [bios] = život. V prípade biologických liekov sa používa preto, lebo sa na ich výrobu používajú živé organizmy, väčšinou bunky.
Tie dokážu vyprodukovať omnoho zložitejšie štruktúry ako klasická chemická syntéza, ktorá sa používa na výrobu bežných liekov, napríklad známeho paracetamolu.
Vďaka týmto špecifickým štruktúram dokážeme napodobniť konkrétne procesy v ľudskom tele a lepšie tak zacieliť účinok jednotlivých liečiv.
Mýtus: Biologická liečba nie je dostatočne overená
Realita: Myšlienka využitia biologických liekov ani zďaleka nie je nová. Medzi najstaršie formy biologickej liečby patria napríklad očkovanie a inzulín, ktoré sa v praxi používajú už mnohé desiatky rokov.
Moderné formy biologickej liečby, ako napríklad monoklonálne protilátky, zažili veľký „boom“ už v deväťdesiatych rokoch minulého storočia. Odvtedy sa rozšírili viac-menej do všetkých oblastí medicíny. Stáli za tým nové vedecké objavy, ktoré umožnili výrobu biologických liekov vo väčšom množstve a v požadovanej kvalite.
Počas tohto obdobia sa na celom svete biologickými liekmi úspešne liečilo obrovské množstvo pacientov. A aj dnes stále prichádzajú na trh nové a lepšie biologiká, ktoré pomáhajú najmä v liečbe nevyliečiteľných chronických ochorení.
Bezpečnosť a účinnosť biologických liekov strážia viaceré nadnárodné a národné inštitúcie.
Pravidlá registrácie liekov v Európskej únii hovoria to, že liek nemôže byť zaregistrovaný a uvedený do použitia, pokiaľ sa nepreukáže, že je skutočne účinný a bezpečný. Na to slúžia rozsiahle klinické skúšania na dobrovoľných pacientoch, ktoré sú pod neustálym dohľadom odborníkov a regulátorov.
Ak by sa počas skúšania liekov požadované parametre nepotvrdili, lieky nepostupujú do ďalšej fázy a do praxe sa nikdy nedostanú. Preto sa na trh dostane len malý zlomok všetkých liekov, ktoré sú vo vývoji.
Navyše, aj po zaregistrovaní lieku prebieha neustály dohľad (tzv. postregistračné sledovanie) nad používaním liekov, vrátane tých biologických. V klinickej praxi a v prípade akýchkoľvek pochybností o ich účinnosti a bezpečnosti môžu byť stiahnuté z trhu.
Mýtus: Biologická liečba má viac vedľajších účinkov než klasická liečba
Realita: Pri odporúčaní biologickej liečby sa neraz lekári stretávajú s obavami pacientov pred prípadnými vedľajšími účinkami biologickej liečby. Príčinou týchto obáv je obyčajne nedostatočná informovanosť o biologickej liečbe či pocit, že zásahom do mechanizmov v našom tele strácame nad ním kontrolu.
Opak je však pravdou. Napríklad pri klasickej liečbe imunosupresívami alebo cytostatikami tieto lieky zasahujú bunky nášho tela plošne, teda pôsobia nielen na choré bunky, ale aj na tie zdravé. To má za následok viaceré nežiaduce účinky, ako napríklad žalúdočné ťažkosti či vypadávanie vlasov pri liečbe onkologických ochorení.
Na druhej strane, inovatívna biologická liečba je zameraná na špecifické procesy v organizme alebo v bunkách, ktoré sú príčinou daného ochorenia. Dokáže tak zvrátiť vývoj ochorenia bez toho, aby negatívne zasiahla ostatné bunky a procesy v našom tele.
Fakt, či má biologická liečba menej alebo viac nežiaducich účinkov, však nemožno paušalizovať. Najdôležitejšou podmienkou je, že benefit z daného lieku musí v každom prípade prevyšovať prípadné riziko pre pacienta.
Dobre vám to vysvetlí nasledujúci príklad: vypadanie vlasov by určite nebolo tolerovaným vedľajším účinkom pri lieku, akým je napríklad antikoncepcia alebo liečba nádchy a takýto liek by sa na trh vôbec nedostal. V prípade chemoterapie sa však dočasné vypadanie vlasov považuje za primeranú daň za to, že vám táto liečba môže zachrániť život.
Tak je to aj v prípade biologickej liečby zameranej na potlačenie imunitných reakcií organizmu. Kým zníženie imunity napríklad pri výživových doplnkoch by bolo neakceptovateľné, v prípade nebezpečných autoimunitných ochorení, kde imunitný systém napáda zdravé bunky vlastného organizmu, je zníženie aktivity imunitného systému cieleným účinkom biologickej liečby.
Vedľajšie účinky v podobe zvýšenej náchylnosti na infekčné ochorenia sú teda akceptovateľné a pri dobrom nastavení liečby a dobrej komunikácii medzi pacientom a lekárom aj zvládnuteľné.
Zďaleka nie všetky biologické lieky sú však zamerané na potláčanie imunitného systému. Niektoré ho, naopak, stimulujú, a tak mu pomáhajú bojovať so zápalovými alebo onkologickými ochoreniami.
V ďalších prípadoch biologické lieky podporujú rast buniek alebo, naopak, útočia na špecifické vlastnosti rakovinových buniek, ktorým tak zabraňujú vo vyživovaní a raste, a tak spôsobujú ich odumieranie.
Dobrou správou je, že každá nová generácia biologických liekov dosahuje stále menej nežiaducich účinkov. V niektorých prípadoch môžu byť takmer porovnateľné s placebom, čo znamená, že vedľajšie účinky sú minimálne alebo sa nemusia objaviť vôbec.
V každom prípade treba zdôrazniť, že lieky nie sú cukríky a ku každému lieku treba pristupovať zodpovedne, zvážiť všetky plusy a mínusy pre pacienta a najmä dodržiavať pri užívaní liekov pokyny lekára a informovať ho o akejkoľvek zmene vášho zdravotného stavu, vynechaní lieku alebo iných okolnostiach, ktoré môžu liečbu ovplyvniť.
Mýtus: Biologická liečba je posledné štádium
Realita: Biologická liečba vo väčšine prípadov prichádza na rad vtedy, keď už pacienti podstúpili liečbu dostupnými tradičnými liekmi, ktoré však nepriniesli výsledky. Aj preto si mnohí pacienti myslia, že keď im lekár ponúkne biologickú liečbu, je to už pomaly ich koniec. Opak je však pravdou.
Práve vďaka biologickej liečbe dokážu lekári dostať pod kontrolu aj ochorenia, pri ktorých tradičná liečba nebola účinná. Pacienti sa tak môžu vrátiť späť k svojmu plnohodnotnému kvalitnému životu – rodinnému, spoločenskému či pracovnému.
V niektorých prípadoch sa dokonca – vzhľadom na výbornú účinnosť, pozitívny efekt na priebeh ochorenia a predchádzanie jeho komplikáciám a následkom – biologická liečba indikuje dokonca už v prvej línii.
Neplatí to však, samozrejme, rovnako pre všetky typy ochorení. Napríklad pri ťažkých formách onkologických ochorení hovoríme skôr o predĺžení a skvalitnení života pacienta. Aj v týchto prípadoch však dokáže biologická liečba dostať ochorenie pod kontrolu, spomaliť jeho vývoj a priniesť pacientovi úľavu od jeho príznakov. Niekedy pritom ide o niekoľko mesiacov, inokedy aj o niekoľko rokov.
To, že sa biologická liečba dostáva k pacientovi až po vyskúšaní štandardných možností liečby, má svoje príčiny. Jednou z nich je vysoká cena biologickej liečby, ktorá má preto nastavené pomerne prísne pravidlá použitia. Pokiaľ pacient reaguje dobre na niektorý zo štandardných liekov, nie je potrebné nasadzovať biologickú liečbu.
Navyše, biologická liečba nie je určená pre všetky typy pacientov a má svoje indikačné obmedzenia. Tie vychádzajú zo snahy zachovať čo najvyššiu bezpečnosť pre pacienta, ale, na druhej strane, aj zo snahy čo najefektívnejšie čerpať finančné prostriedky.
Mýtus: Biologická liečba je opakom antibiotík
Realita: Tento mýtus má tiež základy vybudované na neznalosti mechanizmu fungovania biologických liekov. Slovo antibiotikum je odvodené od toho, že pôsobí proti („anti“) životu („bio“).
Hlavnou úlohou antibiotík je totiž zničiť alebo potlačiť živé mikroorganizmy, ktoré prenikli do nášho organizmu a vyvolali v našom tele infekciu.
Niekto by si preto mohol pomyslieť, že biologická liečba je schopná infekciu, naopak, vyvolať. Nie je to však pravda.
Moderné biologické lieky, ktoré sú v centre našej pozornosti na týchto stránkach, fungujú na úplne inom princípe. Ich úlohou je napodobniť určité procesy, teda „život“ v našom organizme a v prípade nesprávneho fungovania do nich regulačne zasiahnuť – napríklad blokovať nadmerné zápalové procesy, podporiť obranyschopnosť organizmu proti rakovinovým bunkám a pod.
V žiadnom prípade tak nemôžu samy osebe vyvolať infekciu, ako sme písali aj vyššie v článku. Naopak, niektoré biologiká sú dokonca priamo namierené proti rôznym vyvolávateľom infekcií – napr. palivizumab proti respiračnému syncyciálnemu vírusu pôsobí imunoprofylakticky, pričom sa do organizmu vložia hotové obranné protilátky, ktoré chránia pacienta pred daným vírusom.
S mýtmi sa stretávame každý deň
Keď si otvoríte noviny, každý deň sa na vás zaručene vyvalí zopár mýtov, poloprávd alebo nesprávne interpretovaných informácií.
Produkujú ich najmä tí, ktorí nemajú dostatočné informácie alebo chcú v ľuďoch vyvolať strach, získať ich na svoju stranu a pod. Pravda je ale taká, že mýty narobia v konečnom dôsledku viac škody ako úžitku.
Preto by sme sa mali naučiť, ako mýty rozlišovať od pravdy. Pri tých zdravotníckych vám v tom bude veľmi nápomocný váš lekár alebo lekárnik. Pokiaľ si preto v niečom nie ste istí, neváhajte sa ich na to opýtať. Práve na to tu pre vás sú.
Autor je farmaceut a nebol odmenený objednávateľom článku.
