Približne 50 – 60 % objemu dospelého organizmu tvorí voda (u novorodencov je to až 70 %). Denne sa stráca asi 2,5 litra, a toto množstvo musíme dopĺňať „zvonku“, pitím. Telo vylučuje vodu predovšetkým močom, potením, no aj stolicou, vydychovaním a neviditeľnými stratami cez pokožku.
Voda, voda, všade voda
Voda je dôležitou tekutinou ľudského tela. Všetky biochemické procesy sa v tele odohrávajú vo vodnom prostredí: voda je transportérom živín do všetkých buniek organizmu. Voda sa uplatňuje a spotrebováva aj pri tvorbe slín a tráviacich štiav v gastrointestinálnom trakte. Určité množstvo vody si organizmus sám vytvára aj pri spracovávaní živín. Takisto odpadové a toxické látky sa vylučujú vo vodnom prostredí obličkami, črevom alebo kožou.
Voda zohráva významnú úlohu aj v termoregulácii. Zvýšenú telesnú teplotu, či už pri športe, v teplom prostredí, alebo za podmienok choroby, sa organizmus snaží upraviť odvádzaním potu, aby tak zabránil ochladeniu alebo prehriatiu tela. Dostatočné množstvo vody v krvi a lymfe (za normálnych okolností viac ako 90 %) zase pozitívne ovplyvňuje plnenie úloh krvného obehu a lymfatického systému. Pri prechode tráviacim systémom sa voda vstrebáva do krvného obehu v tenkom čreve a v časti hrubého čreva.
Smädné telo nepracuje
Dospelý človek by mal denne vypiť 2 – 3 litre tekutín. Tieto by mali byť počas dňa rovnomerne rozložené, a to v malých dávkach. Pocit smädu už signalizuje, že organizmus je dehydrovaný, a stratil viac ako 2 % zo svojich zásob vody – to už je významné množstvo. Preto treba piť priebežne, aby sme sa pocitu smädu vyhli. Nie je vhodné vypiť jednorazovo veľké množstvo tekutín, keď si spomenieme, že sme málo pili – zaťaží sa tým žalúdok, aj krvný obeh. Navyše, takéto množstvo naraz prijatých tekutín telo aj tak nedokáže využiť, ani si z nich neurobí zásoby, takže sa pri prechode obličkami vylúčia. Iná situácia vzniká pri športovaní, kedy hranicu denného príjmu tekutín možno prekročiť, aby sa nahradili tekutiny, ktoré sa stratili pri zvýšenej fyzickej aktivite v podobe potu.
O nedostatku tekutín nás informuje centrum smädu v mozgu, ktoré reaguje na zvýšenú hustotu krvi a telesných tekutín. Vyvoláva pocit smädu, môže nás rozbolieť hlava. Pridružia sa aj ďalšie príznaky, ako unavenosť, spavosť, malátnosť, znížená schopnosť koncentrácie, pokles krvného tlaku, zrýchlený tep. Moč býva tmavý, hustý, koncentrovaný, alebo sa vôbec nevylučuje, lebo telo zúfalo zadržiava tekutiny. Dehydratácia sa prejaví aj na koži a na slizniciach. Koža stráca svoju pružnosť, sliznice sú suché. Na nedostatok tekutín nás môže upozorniť aj horšie trávenie a zápcha.
Dobrý pitný režim – urobí ťa sviežim
Na správnom pitnom režime si dajme záležať. Ani v lete, ani v zime nedopusťme, aby telo nemalo dostatok tekutín. Pri nedodržaní správneho pitného režimu trpia mnohé orgány, najmä však obličky, pečeň a kardiovaskulárny systém. Ak straty vody nie sú nahrádzané, dochádza (najmä v letných mesiacoch) k dehydratácii, a telo zadržiava nielen vodu, ale zníži sa aj vylučovanie škodlivých látok. Tie sa potom hromadia, a poškodzujú tkanivá.
To, koľko pijeme, ovplyvňujú aj iné faktory – telesná stavba, nadváha, teplota a vlhkosť prostredia, vykonávaná fyzická aktivita a podobne. No ako významný sa ukazuje aj vek. Starým ľuďom napr. často chýbajú varovné príznaky – vôbec nepociťujú smäd, čo je zradné. Pozorní musíme byť tiež pri dohliadaní na deti, ktorým v ošiali zábavy pocity šťastia prekryjú signály dehydratácie. Práve u detí najčastejšie dochádza k telesnému šoku z nedostatku tekutín.
Teraz, uprostred leta, je kombinácia horúčavy a namáhavej športovej alebo pracovnej aktivity veľkou záťažou pre celý organizmus. Či sme starí alebo mladí, chorí alebo zdraví, každý deň strácame obrovské množstvo vody a minerálnych látok. Preto majme vždy poruke čistú vodu, nesladený čaj alebo minerálku. A radšej aj vtedy, keď sa len presúvame z jedného konca mesta na druhý. Nikdy totiž nevieme, kedy si naše telo zmyslí, že potrebuje hlt vody. A čo by sme preň neurobili? Veď naše telo, to sme predsa my.
