Beáta Dubasová. Známa interprétka skladieb Vráť mi tie hviezdy, Za dverami mojej izby, Sme také, aké sme, Účesy, Dievča z reklamy… Profesionálne spieva od roku 1985. Má za sebou stovky sólových vystúpení na domácej aj zahraničnej hudobnej scéne. Spolupracuje s mnohými významnými hudobníkmi (Vašo Patejdl, Juraj Burian, Andrej Šeban, Laco Lučenič, Rado “Vrabec” Orth, Brunno Oravec, Peter “Peci” Uherčík…). V súčasnosti účinkuje sama, alebo so skupinou Panama v zložení: Brunno Oravec (klávesy), John Dale (gitara), Ivan Zadrabaj (basgitara) a Radovan Holubek (bicie). Rozprávame sa s ňou on-line…
Prvá LP platňa s názvom Beáta. Kam vás vtedy dostala?
Prvá LP bola splneným snom po rokoch snaženia. Platňu si nemohol vydať každý, kto si zmyslel. Predchádzalo tomu veľa schvaľovaní, a museli ste už mať za sebou aj nejaké úspechy. V mojom prípade to bol úspech s pesničkami Maznáčik, Účesy, Núdzový východ… Samozrejme, že ma to posunulo ďalej – získala som nové hity, začala som sa spevom profesionálne živiť, a pravidelne koncertovať s kapelou Kamene.
Nové alebo zásuvkové pesničky. Máte ich v repertoári?
Mám zopár už hotových nahrávok, či duetov, ktoré zatiaľ nikde nevyšli. Na vystúpeniach spievam prevažne známe hity, ale aj zopár nových pesničiek. Som, tak ako niektorí moji kolegovia, v zajatí svojich hitov, ktoré ľudia odo mňa očakávajú na každom vystúpení. Nesťažujem sa, naopak, som rada, že ich mám.
Váš hlas, ktorý zaznie, a nesklame. Robíte pre to niečo špeciálne?
Viete, že ani nie? Snažím sa nespievať na doraz, a ak som unavená, tak oddychujem. Zbytočne pred spievaním neskúšam riskantné veci, ako studené bublinky…
Autorské zázemie. Zladili ste sa interpretačne s hudobníkmi a textármi?
Samozrejme. Nie je možné, aspoň v mojom prípade, aby to bolo ináč. Bolo to tak aj pred rokmi, keď som začínala spoluprácu s Palom Danišovičom a textárom Romanom Spišiakom, neskôr aj s Vašom Patejdlom, Robom Grigorovom a ďalšími. Ušili mi pesničky na telo, ktorým som verila. Pokiaľ sa spevák nestotožní s pesničkou, tak to nefunguje, a poslucháči to hneď vycítia. Aj dnes si vždy hľadám spolupracovníkov, s ktorými sme na rovnakej vlne.
Kostýmy na koncerty v 80. rokoch. Je to tak, že ste ich navrhovali aj šili?
V tých časoch to bola nutnosť, ak človek nechcel úplne splynúť s davom. V obchodoch bolo dosť šedivo, všetko bolo rovnaké, a ja som vyštudovala odevnú priemyslovku – takže som navrhovala, vymýšľala, aj šila. Bavilo ma to (úsmev). Ale aj dnes v podstate žiadneho vlastného štylistu nemám. Riadim sa vlastným pocitom.
Tvár šoubiznisu pred rokom 1989 a po ňom. Vyjadríte sa k tomu?
Nebol tu bulvár. A boli tu hudobné časopisy. Museli ste robiť skúšky (prehrávky), ak ste chceli koncertovať. Schvaľovalo sa všetko – hudba, texty, kostýmy. Koncertovalo sa všade naživo s kapelou: iba veľké, komplikované, televízne, živé prenosy bývali na playback. V televízii však bolo veľa programov pre mládež, kde sa dalo ukázať, a každý mesiac bol veľký televízny prenos . Bolo to pre mňa dosť hektické obdobie – veľa sa nahrávalo, točilo, cestovalo… ale bolo veselo.
Koncertné šnúry. Sú pre tím fyzicky, psychicky namáhavé?
Koncom osemdesiatych rokov som mávala so skupinou Kamene aj 12 koncertov za sebou. To bolo veľmi ťažké. Nevládala som, lebo som po každom z nich schudla. Na konci som bola totálne vyčerpaná, a zväčša som aj ochorela. Pár dní doma na rýchle vyliečenie, a znova kolotoč koncertov. Cestovala som s 13-timi chlapmi, ktorí si zo mňa občas radi uťahovali. Ale bolo to v podstate veľmi zábavné, a našťastie, žiadne ponorkové choroby u nás neprepukli – mali sme sa všetci radi.
Kozmetické prípravky. Používate na pleť tie, ktoré sú dermatologicky testované?
Mám šťastie na dobrú pleť, ale aj tak sa o ňu už roky starám. Nejdem spať bez odlíčenia, aj keby to malo byť nadránom. Veľa používam prírodné oleje.
Poznáme vás aj z benefičnej akcie Avon proti rakovine prsníka. Chodíte na gynekologické prehliadky, mamografiu?
Isteže. Nemôžem robiť kampaň na niečo, s čím sa nestotožním, a keď sama nejdem príkladom. Každoročne v januári obvolávam svojich lekárov a dohadujem termíny preventívnych prehliadok. Volám svojej obvodnej lekárke, zubárke, gynekológovi, aj na mamografiu.
Vzťah k liečbe. Popíšete nám vlastnú skúsenosť?
Snažím sa choroby vyležať, lebo z vlastnej skúsenosti viem, že sa to potom vráti. Nerada hlcem lieky, ale ak musím, tak to, samozrejme, vždy dodržujem. Ak ma občas rozbolí hlava, nesiaham hneď po lieku, ale najprv sa napijem vody. Chvíľu počkám, a často zistím, to bol iba smäd. Často pijem rôzne bylinkové čaje. Ak ma začne bolieť hrdlo, kloktám slanou vodou, a až keď to neprechádza, zvolím lieky. Lekárov a všetkých zdravotníkov si veľmi vážim. Nikdy som s nimi nemala žiadnu negatívnu skúsenosť, naopak, vždy sa ku mne správali veľmi prívetivo a slušne. Je to jedna z najťažších prác, pretože majú v rukách často váš život, a to je obrovská zodpovednosť.
Slovenský pacient. Aké asociácie sa vám objavujú?
To je rôzne. Poznám ľudí, ktorí by k lekárovi nešli ani za nič, aby im náhodou nič nenašiel. Potom je druhý extrém, ľudia, ktorí sedia celé dni v čakárňach a berú lieky na všetko. Asi najlepšou cestou je primerane sa o seba starať, neprejedať sa nezdravými potravinami, trochu sa hýbať a nestresovať sa. Vedieť pracovať, ale vedieť aj vypnúť a relaxovať. Ale hlavne, nezanedbávať prevenciu.
Fotografie: online archív Beáty Dubasovej
