Atopický ekzém – pohľad lekárky a pacientky

Atopický ekzém (atopická dermatitída) je zápalové ochorenie kože, ktorého príčinou môže byť genetická predispozícia. Nie je však klasickou dedičnou chorobou. Vývoj ochorenia podmieňuje porucha štruktúry kože a atopia (väčšinou dedičné alergie na rôzne alergény z vonkajšieho prostredia).

„Najčastejšími podnetmi pre vznik atopického ekzému sú prach, perie, byliny, kvety, často aj breza. Ďalej sú to potravinové faktory – citrusové plody, vajíčka, mlieko, paradajky, jahody, zeler, orechy, mak, ktoré sa do tela dostávajú krvným obehom z čreva. V neposlednom rade môžu byť príčinou atopického ekzému aj tzv. kontaktné alergény – srsť zvierat (najčastejšie pes, mačka, morča) a prírodné materiály (vlna),“ vysvetľuje MUDr. Katarína Opršalová, dermatovenerologička z Univerzitnej nemocnice v Bratislave.

Hlavne pre posledne menovaný alergén sa ľuďom s atopickým ekzémom neodporúča nosiť vlnené svetre, roláky.

„Ak už nie je iné riešenie, vždy by si mali dať pod vlnený sveter bavlnené biele tričko s dlhým rukávom,“ odporúča odborníčka. V neskoršom veku sa k týmto základným faktorom pre vznik ochorenia môžu pridať psychické vplyvy, napr. stres. „Prvé príznaky ochorenia sa objavia asi v druhom, treťom mesiaci života. Väčšinou ho môžeme pozorovať na líčkach a chrbtoch rúk. Dieťatko sa začína škrabkať, najčastejšie večer a v noci. Deti si vymýšľajú rôzne spôsoby; ak sa im v tom rodičia snažia zabrániť, vždy si nájdu nejakú možnosť, trebárs o postieľku,“ hovorí MUDr. K. Opršalová.

„Keď som bola malá, spala som s rodičmi, a tí mi priväzovali ruky, aby som sa v noci neškrabala. Jednu ruku som mala priviazanú o mamu, druhú o otca,“ hovorí Mirka, dospelá žena, ktorá má od detstva atopický ekzém. Dnes to na nej na prvý pohľad nevidno. Mladá, pekná, múdra žena. Pri prvých príznakoch s ňou rodičia šli hneď k lekárovi. Mirka mala ekzém po celom tele. Vyskúšali všetko; nakoniec lekár povedal, nech skúsia kúpeľ v ovsených vločkách.

Pomohlo. Rodičia od začiatku robili všetko, čo sa dalo, a Mirka ich doteraz obdivuje – vie, že v detstve to všetko zvládla najmä vďaka nim. Každý rok ju brali k moru. „Aj preto som moje ochorenie v detstve zvládla tak dobre,“ tvrdí Mirka.

„U detí často nastáva mokvanie postihnutých miest, preto odporúčame kúpeľ s ovsenými vločkami alebo dubovou kôrou,“ vysvetľuje lekárka. Samozrejme, popri ostatnej liečbe. „V prvom rade to musí byť obmedzenie styku s alergénom. To znamená, testom zistiť, čo je hlavný alergén,“ vysvetľuje MUDr. K. Opršalová. „Dnes je to otázka niekoľkých minút a jemných vpichov do pokožky. V liečbe sa pokračuje podávaním antihistaminík. V lokálnej terapii sa aplikujú krémy s obsahom kortikosteroidov, a potom sa prechádza napr. na tacrolimus, ktorému hovoríme aj „šetrný“ liek,“ opisuje ďalší priebeh liečby odborníčka.

Nesmieme zabúdať, že významnou súčasťou starostlivosti o pokožku atopika je používanie vhodných prípravkov určených na premasťovanie a obnovu porušenej kožnej tukovej bariéry. Medzi takéto prípravky patria najmä rôzne kúpeľové oleje (rastlinné alebo minerálne), krémy, ale aj emolienciá vyrobené novými technológiami bez použitia emulgátorov, ktoré spôsobujú vymývanie fyziologicky prítomných tukov z pokožky (tzv. „wash out“ efekt) a následne ju vysušujú.

Na liečbu sa používa aj fototerapia. V niektorých prípadoch sa tieto formy aj kombinujú. Pri veľmi ťažkých prípadoch sa prechádza na celkovú liečbu cyklosporínom, prípadne biologiká. Ako však zdôrazňuje MUDr. K. Opršalová, najdôležitejšie je dodržiavať režim atopika.

Liečiteľná, ale nevyliečiteľná

Atopický ekzém je choroba liečiteľná, ale nevyliečiteľná. Pre liečbu je veľmi dôležitá disciplína pacienta. Mirka nám vysvetľuje, čo všetko to pre ňu v živote znamená. „Začalo to v detstve, a iba vďaka rodičom som to zvládla. Chcela by som odkázať všetkým rodičom, aby pri prvých príznakoch, ktoré sa im u detičiek „nezdajú“, šli hneď k lekárovi. Aj vďaka tomu som detstvo zvládla.“

Mirka chodila normálne do jasieľ, do škôlky. Choroba sa vrátila v škole – tam už nastúpili stresy, neskôr menštruácia. Strednú školu však absolvovala bez akýchkoľvek problémov. Ako 18-ročnej, v zime, jej však začala praskať koža na rukách. Mirka to pripisuje viacerým faktorom – zmena prostredia, internát (podmienky bývania na internátoch väčšina z nás pozná) a stres…

„Začala som študovať aj na druhej vysokej škole, čo len znásobilo moje stresy a zhoršilo môj zdravotný stav.“ Dnes je Mirka „v pohode“. Okrem toho, že – ako s úsmevom hovorí – musela zmeniť svoj šatník. „Vzhľadom na to, že nie som štíhla, bola som zvyknutá nosiť tmavé veci, čierne, hnedé, sivé. Jasné, že kvôli „zoštíhleniu“. Pri chorobe som musela radikálne zmeniť šatník a začať sa obliekať do svetlých, bavlnených vecí.“

„Tmavé oblečenie obsahuje čierne farbivo PPD, ktoré u citlivých ľudí spôsobuje alergiu, svrbenie. Preto pacientom neodporúčame nosiť takéto oblečenie,“ vysvetľuje lekárka.

Atopický ekzém je nárazové ochorenie. Vie to aj Mirka. Raz je „úplná pohoda“, potom nastanú horšie stavy. „Je to taká sínusoida, ale ak dodržiavam režim, dá sa to,“ vraví optimisticky. „Horšie je, že sa musím stále mastiť – do konca života. To znamená, že ak idem ráno do práce, nie je to jednoduché. Mastičky sú predsa len mastičky, čiže mastné,“ hovorí s úsmevom.

A tak mi zišlo na um: koľkí sme ráno nervózni, keď si len natrieme ruky, najmä v zime, a krém sa IHNEĎ nevstrebe…

Atopický ekzém – ochorenie na celý život

Atopik navždy zostane atopikom. Mirka detstvo zvládla. Choroba sa vrátila v puberte, kedy sú už príznaky iné. „Najčastejšie sa ekzém zjavuje na ohyboch tela, čo sú hlavne lakťové a predkolenné jamky, krk. Príčinou je vlastný pot,“ vysvetľuje MUDr. K. Opršalová.

Pot má vyššie pH ako ľudský organizmus. Jeho úlohou je vyplavovať z ľudského organizmu nežiaduce látky. Je zásaditý. Preto odborníci radia – nepoužívajte bežné mydlá. Ľudská pokožka má neutrálne pH, preto sa pri atopickom ekzéme odporúča používať detské mydlá, prať v detskom prášku, vyhýbať sa čistiacim a kozmetickým prípravkom. Jednoducho – oblúkom sa vyhnúť všetkému, čo je na zásaditej báze.

Mirka hovorí, že sa so všetkým už zmierila, a že sa má dobre. Aj to na nej vidno. Vie o tom, že choroba je nevyliečiteľná, ale môže sa aj „nevrátiť“. Smeje sa: „Možno, keď otehotniem, a to sa určite stane.“ Pani lekárka potvrdzuje: „V tehotenstve sa mení imunitný systém. Stav atopika sa môže zhoršiť, ale aj významne zlepšiť. Je to individuálne.“ Mirka je optimistka.

Režim atopika a naše rady

Vylúčiť zo svojej stravy všetky druhy, ktoré obsahujú „váš“ alergén.
Dôležité je udržiavať rovnomernú teplotu tela – zmeny telesnej teploty spôsobujú svrbenie, preto sa atopikom odporúča nosiť bavlnené svetlé oblečenie.
Vyhýbať sa oblečeniu aj posteľnej bielizni zo syntetických materiálov a vlny.
Neobliekať sa do tmavých farieb.
Koža nesmie zostať suchá; to znamená, udržiavať ju vždy hydratovanú (radšej častejšie, ako nárazovo).
Sprchovanie pri zhruba 35 °C.
Nepoužívať zásadité mydlá (pH nad 5,5), uprednostniť napr. detské mydlá.
Olejové kúpele sú najlepším riešením.
Po kúpeli sa neutierať, len sa „obaliť“ do uteráka.
Krátke nechty vám zabránia, aby ste si poškodili pokožku pri škrabaní.
Pri umývaní riadu, upratovaní používať ochranné rukavice.
Vyhýbať sa niklu.
Obliekať sa tak, aby ste sa nespotili.
U atopických detí dávajte pozor, aby ste im nedarovali plyšové hračky, alebo hračky s drsným povrchom a ostrými hranami (hrozí škrabanie o hračky).
V prípade, že je svrbenie neznesiteľné, skúste potľapkanie alebo stisnutie kože na postihnutých miestach.