Príznaky(Zdroj foto: AdobeStock.com)
Tonzilitída – toto komplikované latinské slovo je pojem pre ochorenie, ktoré poznáme všetci. Nenájde sa hádam človek, ktorý by s ním – priamo či nepriamo – neprišiel do kontaktu. Áno, je to „stará známa“ angína, alebo inak – zápal mandlí.
Akú mám angínu?
Viete, že existuje niekoľko typov angíny? To, akú angínu máte, závisí od toho, ktorá časť tkaniva vo vašom hltane je zapálená.
Najčastejšie sa vyskytuje angina palatina, pri ktorej sú postihnuté podnebné mandle. Tie sú veľmi ľahko viditeľné aj laickým okom.
Prečo mám angínu?
Angínu môžete „chytiť“ najmä kvapôčkovou infekciou, to znamená vzduchom – pri kýchaní, či kašli nakazených osôb. Častým pôvodcom angíny sú baktérie. „Vedie“ Streptococcus pyogenes, ktorý je príčinou až 90 % hnisavých angín. Problémy spôsobujú aj baktérie: Streptococcus pneumoniae, Staphylococcus aureus a Haemophillus influenzae.
Angínu ale môžu spôsobiť aj vírusy. Pri tomto type však chýbajú hnisavé povlaky, typické pre hnisavú angínu. Vírusový zápal mandlí môže byť niekedy počiatočným štádiom hnisavej angíny, preto ju netreba podceňovať.
Zriedkavo sa môže vyskytnúť aj mykotický zápal mandlí, ktorú spôsobujú plesne. Na tú sú náchylní najmä pacienti s oslabenou imunitou, alebo tí, čo brali antibiotiká, ktoré mohli narušiť mikroflóru ich horných dýchacích ciest.
Rizikové faktory angíny:
- oslabenie imunity,
- prechladnutie,
- náhle zmeny teploty,
- pobyt vo veľkých kolektívoch,
- suchý a prašný vzduch.
Najtypickejšie príznaky angíny:
- horúčka nad 38˚C,
- bolesť v hrdle, problémy pri prehĺtaní, opuch mandlí,
- zväčšené uzliny,
- bolesť hlavy,
- nechutenstvo,
- slabosť.
Typické príznaky pri vírusovej angíne
- nádcha,
- kašeľ,
- zápal spojiviek.
Ako lekár zistí, či mám zápal mandlí?
To, či vás trápi práve zápal mandlí, musí určiť lekár (odborník). Čo vás pri vyšetrení čaká?
Lekár si bude všímať farbu a prekrvenie sliznice hrdla, a tiež stav mandlí (povlaky, prekrvenie, vredy…). Pri vonkajšom vyšetrení krku, pohmatom zistí, či sú vaše lymfatické uzliny zväčšené.
Absolvujete aj výter sterilným vatovým tampónom (z hrdla), aby bol upresnený pôvodca zápalu.
Je možné, že vás čaká aj odobratie vzorky krvi. Lekár vám odoberie krv z prsta, na určenie hodnoty CRP (C- reaktívny proteín, jeho zvýšené hodnoty poukazujú na bakteriálnu infekciu).
Takto lekár dokáže rozlíšiť, či ide o vírusové, alebo bakteriálne ochorenie.
Ako sa budem liečiť?
Pri angíne vyvolanej baktériami, očakávajte antibiotiká. Prvou voľbou (väčšinou) bývajú penicilíny, na ktoré je Streptococcus pyogenes pomerne citlivý.
Pri odolnosti (rezistencii) mikroorganizmov, alebo alergii pacienta na penicilíny, sa používajú antibiotiká zo skupiny makrolidov, linkosamidov alebo cefalosporínov. Rovnako je vhodné, zistiť citlivosť bacila na antibiotikum, aby ste mali istotu, že liek zaberie.
Okrem antibiotík, sa pripravte aj na prídavnú liečbu – v podobe liekov na zníženie horúčky, liekov proti bolesti, pastiliek na cmúľanie a rôznych prípravkov na kloktanie. Súbežne s podávaním antibiotík, sa odporúča užívať aj probiotické prípravky – na podporu vlastnej, „dobrej“ mikroflóry.
Užívaním probiotík (s dvojhodinovým odstupom od antibiotík) môžete zabrániť vzniku mykotických povlakov v hrdle.
Výživa a oddych
Nie je všetko len o užívaní liekov. Ak ste ochoreli na angínu, mali by ste dodržiavať pokoj na lôžku a pitný režim. Konzumovať by ste mali kašovitú stravu, ale dbajte o to, aby obsahovala všetky základné živiny, ktoré potrebujete.
Doprajte si dostatočne dlhý čas na uzdravenie! Pamätajte na to, že hoci ste angínu prekonali, vaše telo sa bude ešte chvíľu zotavovať!
Čo ak sa zápalu mandlí neviem zbaviť?
Okrem akútnej angíny, z ktorej sa (pri správnej liečbe) viete vyliečiť za niekoľko dní, existuje, bohužiaľ, aj dlhodobá, chronická forma. Vtedy sa objavuje hlavne pocit tlaku v mandliach a pocit cudzieho telesa v krku.
Môže sa vyskytnúť aj dráždenie na kašeľ. Pacienti nezriedka trpia aj na zápach z úst, celkovú slabosť a mierne zvýšenú teplotu.
Prevencia pred získaním chronického zápalu mandlí? Dostatočné preliečenie toho akútneho!
Aj chronickú angínu musí diagnostikovať lekár. Liečiť vás môže antibiotikami (penicilín, klindamycín), niekedy sa ale pristupuje k chirurgickému riešeniu – tonzilektómii (operačnému odstráneniu mandlí).
Dôvodom k tonzilektómii môžu byť aj akútne (opakujúce sa) angíny, zápal mandlí s komplikovaným priebehom, ale aj zväčšenie mandlí, ktoré spôsobuje problémy pri dýchaní a prehĺtaní.
Záver
Posilňovanie imunity a dodržiavanie zásad správnej životosprávy vás môže pred angínou uchrániť. Ak ste sa angínu predsa len dostali, netreba panikáriť.
Návštevy u lekára a dodržiavanie jeho pokynov vás dostane späť do formy v priebehu niekoľkých dní.
Autorka vyštudovala na Farmaceutickej fakulte Univerzity Komenského
Bibliografia:
MUDr. Pavel Smilek, Ph.D., TONZILITIDY A JEJICH MOŽNÉ KOMPLIKACE, 2007, roč. 6: 268 – 272, Solen
doc. MUDr. Ludmila Vyhnánková, CSc., TONSILLITIS CHRONICA ONSILLITIS CHRONICA A INDIKACE K TONZILEKTOMII INDIKACE K TONZILEKTOMII, 2008, roč. 9(6): 361 – 363, Solen
