Slovenský herec Vladimír Hajdu, tiež Ady Hajdu, je od roku 1990 členom divadla Astorka – Korzo 90. Do povedomia divákov sa zapísal ešte ako poslucháč VŠMU v Bratislave. Jeho herectvo spája výrazný charakter s premyslenou súhrou. Spolu s hercom Romanom Luknárom absolvoval stáž v Madride na Kráľovskej akadémii dramatických umení, neskôr spolu založili Divadlo v podpalubí. Predstavil sa aj v mnohých filmoch a seriáloch. Adyho môžete vidieť v Divadle Astorka (v predstaveniach Sen noci svätojánskej, Zámok, Túlavé srdce, Rómeo a Júlia). Oslovili sme ho na jubilejný rozhovor.
Ady, údajne ste si k päťdesiatke darovali komplexné zdravotné vyšetrenie… To vážne?!
Už som začal. Niektoré veci mám „na poriadku“, v septembri ju dokončím. Viete – ale hlava sa vymeniť nedá… Takže je veľmi náročné žiť s päťdesiatročným telom a myšlienkami tridsiatnika.
Ako typický „Lev“, tam, kde je slnko, ste asi aj vy. Chránite sa pri opaľovaní?
Chránim si iba tvár, ruky a nohy, pretože na týchto častiach som opálený už na jar kvôli golfu, a telo „doopaľovávam“ k týmto končatinám.
Vieme, že hráte nielen na pódiu, ale aj na trávniku. Prezradíte, čo presne?
Keďže som polovicu môjho života strávil v tme, povedal som si, že druhú strávim na trávičke, kde si šúľam loptičku, myslím tým golfovú. Snažím sa vnímať prírodu od jari do jesene, keď sa loptička dá gúľať.
Spomínate si na nejaké „javiskové“ úrazy?
To, že som si vytkol nohu, kamarát padol z javiska, sú len ujmy fyzické. Psychické sú náročnejšie, hlavne, keď sa borím s náročnými postavami.
Na čo sa má pripraviť človek, ktorý nastupuje na hereckú dráhu?
V podstate sa nedá pripraviť na nič, len každú rolu brať čo najpoctivejšie, a urobiť aj z malej role postavu zaujímavú.
Zmenilo sa prostredie slovenského šoubiznisu po roku 1989?
To je neporovnateľné. Brakov je čoraz viac, každý je fotograf, kameraman, herec, spevák – a čím je horší, tým viac je v televízii… A ľudia sa na tom zabávajú. Kvalita zostala, len človek sa k nej pri tom mediálnom braku ťažko dostane, aby ju spropagoval.
„Dali ste to“ vo filme Rivers of Babylon… Posunul vás film herecky?
Dal som to, ako každú jednu rolu. V podstate, na Slovensku je zázrak, keď vznikne nejaký nový film. Teraz točím dva.
Máte vo svojom repertoári svoju rolu rolí?
Ľúto mi je za Zelenkovou hrou Odchody vlakov. Ale herec sa vždy teší na role, ktoré bude robiť.
Rozosmievate choré detičky na onkológii… Aké to je?
To je asi najťažšie. Lebo vždy, keď odtiaľ vyjdem, tak si poplačem. A obdivujem ľudí, ktorí dokážu každodenne pomáhať.
A rozhovor ukončíme pozvánkou… Ako inak – do divadla…
Najnovšie sa môžete ísť pozrieť na novú komédiu o futbalistoch Malá domov. V Divadle v podpalubí. Srdečne vás všetkých pozývam. Je to čistá zábava.
Fotografie: Táňa Hojčová
