Dlhodobý stres sa podpíše na celom tele

Zdroj foto: www.stock.adobe.com

Niekedy cítite, že s vaším telom už dlhšie niečo nie je v poriadku. Trápia vás tráviace ťažkosti, často vás bolí hlava alebo sa vám zvyšuje krvný tlak. Absolvujete jedno vyšetrenie za druhým a výsledky sú stále nejasné. A príde otázka: Ako ste na tom so stresom vo svojom živote? Naozaj sa za telesnými príznakmi a ochoreniami môže skrývať psychika?

Čo je to psychosomatika?
Ako dokáže stres vyvolať chorobu?
Ktoré ochorenia súvisia so psychosomatikou?
Ako sa liečia psychosomatické ochorenia?
Môžem ja niečo spraviť pre zlepšenie svojho stavu?

Čo je psychosomatika?

Psychosomatika je spojenie slov duševný (psycho-) a telesný (somatika). Ide teda o ochorenie alebo zdravotný stav, ktorý vyvoláva alebo zhoršuje stres, prípadne vznikne po silnom traumatickom zážitku.

Na začiatku môžete u seba pozorovať psychosomatické príznaky (teda telesné príznaky zapríčinené stresom), ako sú napríklad búšenie srdca, bolesť hlavy alebo tráviace ťažkosti. Ak stres pretrváva, môže prerásť až do psychosomatického ochorenia.

Ako mi psychický stres spôsobí chorobu?

Stres nie je len o našom psychickom prežívaní, ale aj o tom, ako naň naše telo reaguje (teda o tom, ako stres ovplyvní fyziologické procesy v našom tele). Stres je signálom pre naše telo, že sme sa ocitli v ohrození. A telo zareaguje automaticky – prepne sa do stavu zvýšeného nabudenia. Chystá sa vyrovnať s ohrozením – buď útekom, alebo útokom. Vyplaví do krvi potrebné hormóny (adrenalín alebo kortizol). Zvýši aktivitu svalov, obmedzí trávenie, zrýchli srdečný rytmus a dýchanie. Sústredí všetku energiu na prekonanie prekážky – teda odstaví menej dôležité procesy, napríklad imunitu. Nedovolí nám len tak si relaxovať alebo pokojne spať.

Krátkodobo nám táto stratégia pomáha prežiť krízu, ale nie je to dobrá stratégia na dlhé trate. Ak sme dlhodobo v takomto pohotovostnom nastavení, tak sa to niekde odrazí. Niektorá časť nášho tela sa skrátka príliš vyčerpáva alebo neplní svoju funkciu správne. A potom vidíme dôsledky v podobe telesných príznakov: dlhodobo napäté svaly vedú k stuhnutej chrbtici, znížená imunita k častejším virózam, narušené trávenie spôsobí hnačky. A dlhodobý stres sa prejaví v podobe psychosomatického ochorenia.

Najčastejšie ochorenia so psychosomatickým pozadím:

  • artritída a iné zápalové ochorenia
  • migrény a bolesti hlavy vyvolané napätím
  • srdcovocievne ochorenia
  • syndróm dráždivého čreva a iné ochorenia tráviacej sústavy
  • kožné ochorenia ako psoriáza alebo ekzém
  • alergie a astma
  • rôzne bolesti vyvolané zvýšeným svalovým napätím (bolesti chrbtice, svalov, kĺbov, zubov)
Zdroj foto: www.stock.adobe.com

Naozaj za to môže iba stres?

Ľudské telo je veľmi komplikované a ešte stále nepoznáme všetky odpovede na otázky o jeho fungovaní. V súčasnosti si vedci myslia, že žiadne ochorenie alebo stav nevzniká iba na základe pôsobenia stresu. Ide skôr o kombináciu viacerých príčin. A možno sa časom zistí, že niektoré ochorenia, ktoré dnes považujeme za psychosomatické, majú v skutočnosti inú príčinu.

Kedysi sa za psychosomatické ochorenia považovali aj tuberkulóza alebo žalúdočné vredy. Nové vedecké poznatky však preukázali, že v skutočnosti sa za týmito ochoreniami skrýva baktéria, napríklad Helicobacter pylori. Vedci sa však stále zhodujú v tom, že sú viaceré ochorenia, ktoré majú psychosomatickú zložku, teda súvisia s naším psychickým prežívaním a mierou stresu v našom živote.

Nie je to len vo vašej hlave

Môžete sa stretnúť s tým, že niekto bude vaše ťažkosti zľahčovať alebo vám dokonca povie, že si ich len vymýšľate, keď vám nič nezistili. V skutočnosti však majú psychosomatické ochorenia reálne príznaky, ktoré sú dlhotrvajúce a veľakrát aj značne obmedzujúce.

Niekedy trvá dlhší čas, kým prídete na príčinu svojich ťažkostí. Absolvujete viaceré vyšetrenia, aby sa vylúčili možné závažnejšie ochorenia. Ale výsledky odberov a vyšetrení sú dobré, nevidno jednoznačnú príčinu vašich ťažkostí. Záverečná diagnóza je funkčná porucha a vy stále neviete, čo teraz ďalej. Psychosomatické ochorenia nie je jednoduché vyliečiť – nestačí na to užívať týždeň nejakú tabletku, aby bolo po probléme.

Psychosomatické ochorenie nie je hypochondria

Aj keď je v názve „psychosomatický“ zahrnutá aj psychická zložka, neznamená to, že ide o duševné ochorenie, na rozdiel od hypochondrickej (alebo somatizačnej) poruchy. Pri hypochondrii sa človek príliš sústreďuje na svoje príznaky (napríklad na bolesť) a prikladá im väčší význam, než v skutočnosti majú. V hlave sa zaoberá myšlienkami na to, že má nejaké vážne ochorenie, ktoré lekári zatiaľ neodhalili, cíti silnú úzkosť, ktorá nezmizne ani po absolvovaní vyšetrení.

Pri psychosomatickom ochorení sú však príznaky, prežívaná bolesť aj ťažkosti skutočné. Aj psychosomatické ochorenia môžu byť sprevádzané duševnými ochoreniami, ako je napríklad depresívna alebo úzkostná porucha. Depresia alebo úzkosť môžu byť aj dôsledkom psychosomatického ochorenia, najmä ak je veľmi obmedzujúce, trvá dlho a je zdanlivo neriešiteľné.

Zdroj foto: www.stock.adobe.com

Ako sa liečia psychosomatické ochorenia

Liečba si vyžaduje holistický, teda celostný prístup, pri ktorom sa spoja viacerí odborníci – okrem špecialistu/špecialistky v danom odbore aj lekárskeho personálu z odboru psychiatrie alebo psychológie. Objavujú sa aj prvé lastovičky v podobe psychosomatickej medicíny. Tá sa na človeka pozerá zo širšej perspektívy, prepája jeho telesnú podstatu so psychickou a aj sociálnou (pozerá sa teda aj na vzťahy, v ktorých človek dlhodobo žije). A hlavne myslite na to, že liečba určite nie je možná bez vašej spolupráce a bez toho, aby ste spravili nejaké zmeny vo svojom živote. Liečba psychosomatických ochorení by teda mala byť komplexná, zameraná na telesné, ale aj psychické príznaky ochorenia:

  • Liečba telesných symptómov – ak je to potrebné, tak lekár alebo lekárka predpíše lieky na zmiernenie telesných symptómov, napríklad lieky na alergiu, tráviace ťažkosti, zníženie krvného tlaku.
  • Znižovanie stresu – môže byť vhodné zvoliť psychoterapiu, zamerať sa na svojpomocné techniky na zmiernenie stresu (napr. mindfulness, relaxácia), prípadne istý čas užívať lieky na zlepšenie psychického stavu (anxiolytiká, antidepresíva).
  • Zmena životosprávy – lekár/-ka vám tiež môže odporučiť zmenu životosprávy alebo stravovania, napríklad ak vaše ochorenie súvisí s trávením alebo vysokým krvným tlakom.

Čo ešte môžete spraviť vy?

Starajte sa o seba a svoje telo – doprajte si zdravú stravu, pravidelný pohyb a cvičenie, dostatok spánku a myslite na work-life balance, teda rovnováhu medzi pracovným a osobným životom.

Spoznajte svoj stres – všímajte si situácie, ktoré vám spôsobujú stres, naučte sa rozoznávať spúšťače, ktoré zhoršujú váš stav. Pracujte na tom, aby ste odstránili príčiny svojho stresu alebo ho aspoň zmiernili, prípadne im predišli. Ani najlepšia relaxácia vás totiž neochráni pred dôsledkami stresu, ak nezmeníte nič na tom, čo vám stres do života prináša.

Počúvajte svoju psychosomatiku – pozerajte sa na psychosomatické príznaky ako na dôležitý signál. Snažíte sa prechodiť už neviem koľkú virózu, ale nezastavíte sa pre prácu? Vyhýbate sa konfliktom a prenášate si hnev do svojho vnútra, kde sa mení na žalúdočné ťažkosti? Vo vzťahu žijete v neustálom napätí, až vám z toho ide prasknúť hlava a zase prichádza migréna? Psychosomatika vám dáva vedieť, kde potrebujete niečo zmeniť, v čom potrebujete ubrať alebo, naopak, pridať, kde potrebujete prestať niečo odkladať.

Skamaráťte sa so svojím ochorením – môže to znieť paradoxne, ale aj humor a nadhľad môžu byť veľmi nápomocné. Pomáhajú znížiť úzkosť a napätie, ktoré so sebou ochorenie prináša. Niekedy sa nám uľaví, keď priznáme, ako nám je, keď prijmeme, že ochorenie je súčasťou nášho života, niekedy príde a potom zase odíde.

Zdroj foto: www.stock.adobe.com

Počuli ste o blúdivom nerve?

Dobrú správu na záver v liečbe psychosomatických ochorení nám prinášajú najnovšie zistenia z oblasti neurovedy. Vedci skúmajú úlohu blúdivého nervu (lat. nervus vagus) v našom organizme. Tento nerv zabezpečuje komunikáciu medzi mozgom a našimi vnútornými orgánmi, zodpovedá za to, ako naše telo reaguje na stres.

Potvrdzuje sa, že elektrická stimulácia tohto nervu môže pomáhať pri liečbe niektorých ochorení, ako sú napríklad depresia, úzkostná porucha, epilepsia, migréna alebo zápalové ochorenia čriev (IBD). Zatiaľ je táto liečba iba experimentálna, ale uvidíme, čo prinesie budúcnosť. Je možné, že sa uplatní aj pri liečbe iných psychosomatických ochorení. Na trhu sa už začínajú predávať prvé zariadenia na jeho stimuláciu. Ale blúdivý nerv si môžete stimulovať aj sami, napríklad smiechom, spevom alebo špeciálnymi cvičeniami na jeho aktiváciu.

Zdroje:

https://my.clevelandclinic.org/health/diseases/21521-psychosomatic-disorder

https://blog.mdpi.com/2023/12/11/understanding-psychosomatic-disorders/

What Does It Mean To Have Psychosomatic Symptoms?

https://www.verywellmind.com/how-to-handle-psychosomatic-illness-3145090

https://www.sciencedirect.com/topics/neuroscience/vagus-nerve-stimulation

https://www.everydayhealth.com/neurology/ways-to-stimulate-your-vagus-nerve-and-why-it-matters/

Pridaj komentár