Liečba
PríznakyZdroj foto: www.stock.adobe.com
Ochorenia a bolesti hrdla automaticky pripisujeme skôr chladnejším obdobiam. Možno vás prekvapí, keď vaša dcérka alebo syn ochorie na angínu práve v lete. V skutočnosti to však až také vzácne nie je – leto a jeseň sú na vírusovú angínu ako stvorené.
Prvým znakom angíny (odborne angina tonsillaris alebo tonzilitída) sú červené, opuchnuté a boľavé podnebné mandle – malé okrúhle zhluky lymfatického tkaniva v zadnej časti hrdla. Patria k imunitnému systému a pomáhajú telu bojovať proti infekciám. Zaujímavé je, že vekom sa zmenšujú.
Čo je angína, prečo sa často vyskytuje v lete?
Ako sa u detí prejavuje, ako sa dá rozoznať od iných ochorení?
Ako sa jej dá predchádzať a prípadne ju rýchlo vyliečiť?
Je potrebné, aby pri angíne deti užívali antibiotiká?
Ako sa odlišuje od „zimnej“ streptokokovej angíny?
Hoci angína môže zasiahnuť všetky vekové skupiny, najbežnejšia je u detí. Častým obdobím detských angín je leto a jeseň, preto hovoríme o letnej angíne vyvolanej zvyčajne vírusom, teda je to vírusová angína. Zimné a jarné angíny zapríčiňujú skôr baktérie, najmä známy streptokok. Hovoríme o bakteriálnych angínach alebo konkrétnejšie o streptokokovej, stafylokokovej či hemofilovej angíne.
Ďalšie príznaky angíny u detí
Prvým príznakom je bolesť hrdla v oblasti, kde sú mandle.
Ďalšie príznaky tonzilitídy:
- bolesť a ťažkosti pri prehĺtaní,
- bolesť ucha,
- zvýšená teplota (nad 38 °C),
- zápach z úst,
- bolesť hlavy,
- celková slabosť.
Menšie deti nevedia vždy vyjadriť bolesť, v tomto prípade môže byť prvým príznakom odmietanie jedenia a pitia a podráždenosť spôsobená hladom. Menej často je prvým príznakom tonzilitídy vracanie z celkovej nevoľnosti a vysokej horúčky.
Tiež si môžete všimnúť, že dieťa má opuchnuté mandle a uzliny na krku. Mandle pri vírusovej angíne sú typicky zväčšené a začervenané. Menej často sa vírusová angína prejavuje hrubými povlakmi (pri infekčnej mononukleóze) alebo bielymi obláčikmi (herpangína spôsobená vírusom coxackie).
Povlečené a hnisavé mandle sú vo väčšine prípadov prejavom bakteriálnej infekcie.
Kedy sa angína vylieči?
Keďže väčšina letných angín je spôsobená vírusmi, liečba je prevažne symptomatická, čiže postačia bežné lieky proti bolesti a horúčke z lekárne.
Okrem toho dieťatko potrebuje:
- oddych,
- veľa tekutín (bežne to znamená viac než liter u batoliat, u školských detí aspoň 1,5 litra a u adolescentov či adolescentiek 2 až 2,5 litra),
- úľavu od bolestí hrdla (cmúľacie cukríky, kloktanie slanou vodou, prípadne analgetiká vo forme tabliet alebo sirupov (u nás sa najviac používa ibuprofen a paracetamol),
- prispôsobenú stravu – kašovitú, nedráždivú, nie horúcu.
Čo zvyčajne dieťa s vírusovou angínou nepotrebuje:
- návštevy rodiny a známych,
- ihrisko,
- stráviť niekoľko hodín na pohotovosti,
- antibiotiká.
V prípade, že sa dieťa od začiatku cíti veľmi zle alebo zle vyzerá, prípadne má aj iné ťažkosti, ako bolesti hrdla či po niekoľkých dňoch domácej liečby mu stále nie je lepšie, neváhajte navštíviť pediatrickú ambulanciu.
Pozor – horúce nápoje môžu zhoršiť bolesť hrdla, lepšie funguje mierne teplý čaj s medom.
Bakteriálna angína
Ani vtedy, ak je základom angíny bakteriálna infekcia, nemusia byť antibiotiká nevyhnutne potrebné. Antibiotickú liečbu začína pediater či pediatrička na základe zváženia priebehu ochorenia a klinického nálezu (frekvencia horúčky, ako vyzerá dieťa a ako vyzerá hrdlo). Pri rozhodovaní môže odbornému personálu pomôcť vyšetrenie C-reaktívneho proteínu (CRP), ktorý je pri bakteriálnych zápaloch zvyčajne výrazne zvýšený. Ku každému dieťaťu je potrebné pristupovať individuálne. V prípade nejasného/hraničného nálezu alebo v prípade, že rodičia nesúhlasia s antibiotickou liečbou, je vhodné vyšetriť dieťa opakovane počas niekoľkých dní.
Výter z hrdla nie je vždy nutný, avšak môže poskytnúť cenné informácie v prípade komplikácií (pretrvávajúca horúčka, šírenie zápalu a pod.). Na základe informácie o vyvolávateľovi a jeho citlivosti k antibiotikám sa môže liečba v priebehu ochorenia upraviť.
Upresnenie diagnózy
Bolesť hrdla neznamená vždy angínu. V prípade, že odborný personál predpokladá komplikáciu (najčastejšie zápal stredoušia alebo absces – dutina vyplnená hnisom, ktorá sa vytvorí pri alebo za podnebnou mandľou), pošle dieťa na odborné vyšetrenie k lekárovi alebo lekárke so špecializáciou na otorinolaryngológiu, čiže ušno-nosno-krčné ochorenia.
Pri opakovaných a zdĺhavých zápaloch podnebných mandlí (či 1 mandle) môže byť odporúčané ich odstránenie (tonzilektómia) alebo aktuálne častejšie redukcia ich veľkosti (tonzilotómia).
Kedy je riešením operácia?
Vtedy, ak má dieťa angíny často alebo ovplyvňujú jeho dýchanie. Čo znamená často?
- viac ako sedemkrát za posledný rok,
- päť- a viackrát ročne za obdobie posledných dvoch rokov,
- tri- a viackrát ročne za obdobie posledných troch rokov.
Tonzilektómia je rutinná operácia s okamžitou úľavou. Dieťaťu zlepší dýchanie a navracia apetít. Samozrejme, odstránenie mandlí neznamená, že dieťa nebude mať v budúcnosti bolesti hrdla. Budú však iného, zvyčajne miernejšieho charakteru. Operácia sa plánuje u dieťaťa v pokojovom období (bez prejavov akútnej infekcie). Odstránenie mandlí počas akútnej infekcie je riešením v prípade, že na mandliach alebo v okolí vznikol absces alebo zapálená mandľa krváca. V tomto prípadne sa nevyhnete niekoľkodňovému pobytu v nemocnici.
Prečo angína vôbec vznikne?
Väčšinu prípadov angíny spôsobujú vírusové infekcie, najmä rinovírus alebo vírus chrípky. Približne jeden z troch prípadov tonzilitídy zapríčiňujú baktérie. Za väčšinu bakteriálnych angín je zodpovedný Streptococcus pyogenes.
Streptokoková angína sa najčastejšie vyskytuje u detí vo veku 5 až 15 rokov. Vírusová tonzilitída je bežnejšia u mladších detí.
Komplikácie angíny
Vírusové angíny sa komplikujú zriedkavo. Väčšinu problémov spôsobuje pretrvávajúca horúčka a bolesti, pre ktoré sa dieťa nevie najesť a napiť. Najčastejšie sú tieto deti preto hospitalizované z dôvodu dehydratácie. Zvláštnym závažnejším vírusovým ochorením s angínou je infekčná mononukleóza. Pri tej dochádza k výraznému opuchu lymfatických tkanív hrdla a krku, pričom môže dôjsť až k duseniu.
Častejšie a závažnejšie komplikácie môžu sprevádzať bakteriálnu angínu. Ich výskyt môže súvisieť s imunitným stavom dieťaťa (oslabený po predchádzajúcom ochorení, imunodeficit pri chronickom ochorení, napr. podvýžive, alebo pri užívaní niektorých liekov). Niekedy sa však vyskytujú aj u detí, ktoré nemali nijaké zvláštne ťažkosti v minulosti. V tomto prípade ide jednoducho o nebezpečnejší kmeň baktérie.
Najčastejšie vzniká šírenie zápalu z infikovanej mandle do okolia vo forme neohraničeného zápalu (flegmóny) alebo ohraničeného zápalu (abscesu, dutiny vyplnenej hnisom).
Na možnú komplikáciu nás môže upozorniť pretrvávajúca horúčka napriek antibiotickej liečbe, výrazné bolesti hrdla, najmä jednostranné, neschopnosť otvoriť ústa (akoby boli zaseknuté), bolesti vyžarujúce do ucha. Občas môžeme vidieť v hrdle nejaké vyklenutie, hrboľ, ktorý tam predtým nebol. Často budú takúto komplikáciu sprevádzať bolesti krku, prípadne akoby seknutie v krku.
Neschopnosť otáčať krk sprevádza aj inú komplikáciu tonzilitídy – zápal súvisiacej lymfatickej uzliny. Na krku zboku nájdeme veľký bolestivý uzol, často so začervenaním pokožky.
Zriedkavo sa môže baktéria zo zapálenej mandle dostať do krvi a spôsobiť otravu krvi.
Podčiarknuté a zrátané
Väčšina bežných angín nie je preventabilných – nedá sa im predísť. Je potrebné dodržiavať bežné hygienické zásady: umývať si v kolektívnych zariadeniach (školy, škôlky) pravidelne ruky, vyhýbať sa pokašliavajúcim či sopľavým jedincom, nebozkávať chorých ľudí, používať výhradne vlastnú zubnú kefku i uterák, obliekať sa vhodne podľa počasia (neprechladnúť).
Niektoré angíny sa vďaka pravidelnému očkovaniu už prakticky nevyskytujú. Príkladom je angína spôsobená Corynebacterium diphtheriae a jej toxínom, ktorá sa veľmi vhodne podľa svojho priebehu volá záškrt.
Odbornú kontrolu zabezpečila MUDr. Elena Lopes Rua pediatrička zaradená v špecializácii pediatria so skúsenosťami z predchádzajúcich pracovísk zo všeobecnej internej a infekčnej pediatrie, pôsobiaca v pediatrickej ambulancii v poliklinike MEDANTE.
Zdroje: healthychildren.org, bupa.co.uk, kidshealth.org
