Liečba
VyšetrenieZdroj foto: www.stock.adobe.com
Mnohí z nás, najmä tí starší, považujú antibiotiká za samozrejmosť pri akomkoľvek ochorení. Dnes už vieme, že virózy sa antibiotikami neliečia, napriek tomu je stále dosť pacientov, ktorí si ich v ambulanciách praktického lekára priam vyžadujú. Samozrejme, sú stavy, keď antibiotiká skutočne potrebujeme. Viete, ako ich správne užívať?
Čo sú to vlastne antibiotiká?
Čo treba povedať lekárovi predtým, ako vám predpíše antibiotiká?
Ako správne antibiotiká užívať?
K čomu vedie nesprávne užívanie antibiotík?
Ako si rozvrhnúť užívanie antibiotík?
Čo je rezistencia voči antibiotikám a prečo je nebezpečná?
Viete, ako antibiotiká skladovať?
Čo sú to antibiotiká?
Antibiotiká sú lieky, ktoré pomáhajú zastaviť infekcie spôsobené baktériami. Robia to tak, že zabíjajú baktérie alebo im bránia množiť sa. Zjednodušene povedané – antibiotiká zneškodňujú baktérie. Slovo antibiotikum znamená „proti životu“ – v zmysle proti baktériám, ktoré nás ohrozujú. Zdôrazňujeme, že antibiotiká sú proti vírusovým ochoreniam neúčinné a je veľmi dôležité vyhýbať sa im, ak ich skutočne a odôvodnene nepotrebujete.
Predtým, ako vedci v 20. rokoch 20. storočia prvýkrát objavili antibiotiká, ľudia bežne zomierali aj na menšie bakteriálne infekcie, napríklad streptokoka. Rovnako tiež operácie boli riskantnejšie. Keď sa v 40. rokoch stali antibiotiká dostupnými, priemerná dĺžka života sa zvýšila, operácie sa stali bezpečnejšími. To, čo bolo kedysi smrteľné, sa odrazu dalo liečiť.
Dnešné antibiotiká existujú vo forme tabliet, kapsúl, sirupov, mastí, suspenzií, kvapiek do nosa, očí a uší, krémov a injekcií.
Na aké choroby sú potrebné antibiotiká?
V našom tele žije množstvo neškodných baktérií, niektoré sú dokonca užitočné, takže nemôžeme automaticky povedať, že všetky baktérie sú zlé. Škodlivé baktérie však môžu infikovať prakticky akýkoľvek orgán. Vtedy nám lekár predpíše antibiotiká.
Typy infekcií, ktoré najčastejšie potrebujú liečbu antibiotikami:
- niektoré infekcie uší a dutín,
- zubné infekcie,
- kožné infekcie,
- meningitída,
- streptokoková faryngitída,
- infekcie močového mechúra a obličiek,
- bakteriálne pneumónie,
- čierny kašeľ,
- infekcie vyvolané baktériami Clostridioides difficile (C. diff.).
To, či na liečbu potrebujete antibiotiká, najlepšie posúdi lekár, ktorý vás vyšetril.
Bežná nádcha, chrípka, kašeľ, niektoré bolesti hrdla a črevná chrípka sú spôsobené vírusmi. To znamená, že antibiotiká na ich liečbu nebudú fungovať. Ak nie je jasné, či ide o vírusovú alebo bakteriálnu infekciu, lekár vám navrhne CRP test z krvi odobratej z prsta, prípadne výtery z problémových miest.
Široko- a úzkospektrálne antibiotiká
Niektoré antibiotiká pôsobia na mnoho rôznych druhov baktérií. Nazývame ich „širokospektrálne“. Iné sa zameriavajú iba na špecifické baktérie. Tým sa odborne hovorí „úzkospektrálne“. Lekár rozhodne o tom, ktoré sú na váš problém najvhodnejšie. Úzkospektrálne sa nasadzujú najmä vtedy, ak bol vopred urobený test na zistenie konkrétneho druhu baktérií – napríklad z výteru, zo spúta či z moču.
View this post on Instagram
Čo potrebuje lekár vedieť predtým, ako vám predpíše antibiotiká
Pred predpísaním liečby antibiotikami nezabudnite svojmu lekárovi povedať o všetkých liekoch, ktoré užívate. Nevynechajte ani výživové doplnky a voľnopredajné lieky, ak nejaké užívate. Vďaka tomu predídete nežiaducim liekovým interakciám. Mnohé lieky sa totiž vzájomne ovplyvňujú a môžu vyvolať nežiaduci efekt. Antibiotiká môžu dokonca brániť antikoncepčným tabletkám, aby fungovali správne.
Taktiež informujte lekára, na ktoré antibiotiká ste alergický/-á a tiež o prípadných nových diagnózach od iných špecialistov.
Na čo vás upozorní lekárnik?
Dobre počúvajte aj odporúčania lekárnika. Upozorní vás, kedy správne užívať predpísané antibiotiká – či pred jedlom, s jedlom, alebo po jedle. Taktiež vám povie, kedy je potrebné vyhýbať sa slnku alebo niektoré potraviny vynechať. Antibiotiká vždy zapíjajte vodou, nikdy nie grapefruitovým džúsom. Pri užívaní antibiotík je vhodné užívať aj probiotiká. Počas užívania antibiotík nepite alkohol, pretože môže negatívne ovplyvniť účinnosť antibiotík. Keď si vyberiete lieky z lekárne, pozorne si prečítajte príbalový leták – písomnú informáciu pre používateľa.
Čo sa stane, ak antibiotiká neužívate správne?
Svojvoľné užívanie antibiotík, porušenie odporúčaní lekára, dávkovania či doby liečby síce môže vyzerať neškodne, ale realita je omnoho zložitejšia. Ak totiž neužívate lieky správne, antibiotiká nebudú účinné a navyše si môžete privodiť odolnosť (rezistenciu) baktérií voči antibiotikám.
Problém zvaný antibiotická rezistencia
Antibiotiká sú účinným nástrojom v boji proti choroboplodným zárodkom, ak sa používajú opatrne a bezpečne. Avšak veľkým problémom modernej doby je antibiotická rezistencia, pretože nejeden z nás ako dieťa či v mladosti užíval antibiotiká zbytočne (i dnes sú prípady, že pacient od praktického lekára doslova žiada antibiotiká, hoci ich nepotrebuje), čo spôsobilo vznik superbaktérií odolných voči mnohým druhom antibiotík. Jednoducho sa prispôsobili.
Rezistencia baktérií voči týmto liekom môže ohroziť zdravie každého z nás – najmä seniorov, malé deti, onkologických pacientov a ľudí s oslabenou imunitou. Taktiež môže skomplikovať niektoré typy operácií. Nad svetom visí reálna hrozba, že čoskoro nebudeme mať účinné antibiotiká. Myslite na to a nedomáhajte sa u lekára antibiotík na každý problém.
Čo robiť, keď zabudnete užiť dávku antibiotika?
Pozrite si leták k antibiotiku, bude to v ňom uvedené. Ak ste papierik vyhodili, príbalové letáky k liekom nájdete aj na internetových stránkach. Pri väčšine antibiotík platí, že keď zabudnete užiť dávku, užite antibiotikum ihneď, ako si spomeniete. Avšak neužívajte dvojitú dávku lieku! Čas užitia ďalšej dávky posuňte tak, aby ste dodržali predpísaný časový odstup.
View this post on Instagram
Ako si načasovať užívanie antibiotík?
Pri užívaní antibiotík sa jednotlivé dávky užívajú buď každých 6, 8, alebo každých 12 či 24 hodín.
Ak máte antibiotiká, ktoré sa užívajú každých 12 hodín, načasujte si užívanie na ráno a večer, napríklad o 8.00 h ráno a o 20.00 h večer). Pri antibiotikách, ktoré sa užívajú každých
8 hodín, načasujte užívanie tak, aby ste nemali narušený spánok (alebo aspoň čo najmenej – podľa toho, kedy zvyknete ísť spať a kedy vstávate), ktorý je veľmi dôležitý pre zotavenie. Napríklad: o 7.00 h ráno, o 15.00 h popoludní a o 23.00 h večer.
Čo robiť, keď antibiotiká nezaberajú?
Máte pocit, že vám antibiotiká nezabrali? Namiesto zlepšenia sa váš stav zhoršil? Ak sa váš zdravotný stav nezlepší ani po 4 dňoch od začiatku užívania antibiotika, neváhajte kontaktovať lekára. Možno budete potrebovať iný druh antibiotík alebo ďalšie vyšetrenia.
Vedľajšie účinky antibiotík
Ak ste užívali antibiotiká častejšie, zrejme ste si všimli, že sa s nimi snúbia aj tráviace problémy. Ľudské črevá sú plné baktérií – dobrých aj zlých, a antibiotiká ničia nielen zlé, ale aj tie dobré. Z tohto dôvodu je vhodné popri antibiotikách užívať aj probiotiká, ktoré ochraňujú zdravú črevnú flóru.
U žien nie sú počas užívania antibiotík zriedkavé ani vaginálne kvasinkové infekcie.
Bežné vedľajšie účinky antibiotík:
- zvracanie,
- nevoľnosť,
- hnačka,
- nadúvanie alebo poruchy trávenia,
- bolesť brucha,
- strata chuti do jedla.
Menej časté nežiaduce účinky sú:
- žihľavka,
- kašeľ,
- sipot,
- stiahnuté hrdlo alebo problémy s dýchaním.
Tieto príznaky môžu znamenať, že ste alergický/-á na antibiotikum, takže ihneď o nich informujte lekára.
Ako správne skladovať antibiotiká?
Väčšinu antibiotík vo forme tabliet/kapsúl môžeme bez problémov skladovať pri izbovej teplote. Niektoré antibiotické kvapky alebo antibiotické sirupy je potrebné uložiť do chladničky. Antibiotiká, ktoré vám zostanú, vráťte do lekárne.
Zdroje:
https://www.webmd.com/a-to-z-guides/what-are-antibiotics
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK361005/
https://www.cdc.gov/antibiotic-use/do-and-dont.html
