PrevenciaZdroj foto: www.stock.adobe.com
Autovakcíny sú preparáty s imunomodulačným účinkom bakteriálneho alebo kvasinkového pôvodu, takzvané mikrobiálne imunomodulátory. To znamená, že stimulujú alebo normalizujú funkcie imunitného systému. Táto liečba má dlhú, viac ako storočnú históriu, využívala sa už v časoch, keď ešte neboli k dispozícii účinné antimikrobiálne látky. Svoju zlatú éru zažívali v 30. – 50. rokoch minulého storočia, avšak v dobe antibiotík, ktoré ich z veľkej časti nahradili, sa autovakcíny dostali do úzadia.
Čo je podstata autovakcín a ako vplývajú na imunitný systém?
V čom spočíva hlavný princíp liečby autovakcínami?
Aké majú autovakcíny výhody a nevýhody?
Čo sú to komerčne vyrábané imunomodulátory?
Zlatá éra autovakcín
Autovakcíny prvý raz použil v roku 1904 Dr. Wright na liečbu chronickej furunkulózy (bakteriálna infekcia vlasového vačku), kde použil inaktivovanú (oslabenú) kultúru kmeňa Staphylococcus aureus, izolovaného priamo z ložiska chorého.
V dnešnej dobe sa čoraz častejšie stretávame s problémom, keď antimikrobiálna terapia zlyháva. Jedným z dôvodov je stúpajúca rezistencia baktérií na často a nesprávne používané antibiotiká. Druhý dôvod môže byť zlý prienik antimikrobiálnej látky (antibiotika, antimykotika) do miesta infekcie. Tretím dôvodom je celkové oslabenie organizmu, ale najmä oslabená slizničná imunita.
Autovakcíny a imunitný systém
Autovakcíny, respektíve mikrobiálne imunomodulátory sú vyrobené z vlastných mikrobiálnych kmeňov (baktérií alebo kvasiniek) izolovaných priamo z ložiska infekcie pacienta. Vyrábajú sa ako roztoky obsahujúce zmes bakteriálnych alebo kvasinkových antigénov.
Antigén je látka, ktorá je súčasťou tela mikroorganizmu (napríklad baktérie, vírusu, kvasinky). Imunitný systém ho rozpozná ako nežiaduci a reaguje naň. To znamená, že vyvolá imunitnú – obrannú reakciu. Táto imunitná odpoveď má slúžiť organizmu na boj s daným mikroorganizmom, ktorý napadol naše telo. Cieľom imunitného systému je odstrániť a zlikvidovať nežiaduci mikroorganizmus. Sú rôzne dôvody, prečo sa telu tento boj niekedy nedarí vyhrať. Prípadne, ak sa mu to aj na krátky čas podarí, onedlho je mikroorganizmus v plnej sile naspäť a spôsobuje nám chronické (zdĺhavé), neustále sa opakujúce problémy aj napriek správne nasadenej liečbe. A práve tu nastupuje potenciál autovakcín ako alternatívnej možnosti liečby, ktorej indikáciou sú práve chronické recidivujúce infekcie, teda infekcie dlhotrvajúce, vlečúce sa, s tendenciou opakovať sa.
Princíp liečby autovakcínami
Mikrobiálne antigény sú najprirodzenejšími podnetmi pre imunitný systém človeka, ktoré stimulujú a mobilizujú imunitný systém. Pravidelné užívanie autovakcín aktivuje vrodenú imunitu, teda posilňuje prirodzené obranné mechanizmy nielen na úrovni sliznice, ale aj celkovo.
Na aké ochorenia sa autovakcíny používajú?
Autovakcíny môžeme použiť na liečbu chronických, recidivujúcich infekcií, a to:
- Infekcií kože a podkožných tkanív: hnisavé infekcie kože, zápalové ochorenie kosti, vredy predkolenia, akné a iné.
- Infekcií močovo-pohlavného systému – v tomto prípade je jednou z najčastejších diagnóz vulvovaginálna kandidóza, teda pošvová mykóza spôsobená kvasinkami.
- Infekcií dýchacieho systému – práve tie tvoria 80 % všetkých diagnóz (chronický zápal priedušiek – chronická bronchitída, priedušková astma).
- Infekčno-alergických stavov – keď infekcia nasadá na atopický terén (atopický ekzém, priedušková astma atď.) a telo reaguje na prítomnosť patogénnych baktérií precitlivelo – prestrelenou imunitnou odpoveďou. Imunitná reakcia stráca ochranný charakter a práve naopak, dochádza k poškodeniu nášho organizmu naším vlastným imunitným systémom.
Autovakcíny: výhody a nevýhody
Tak ako každá liečba, aj autovakcíny majú svoje výhody a nevýhody. Ich výhodou je, že sú cielene zhotovené z kmeňa baktérií alebo kvasiniek izolovaných priamo z ložiska infekcie pacienta. Treba pripomenúť, že ide o také ložisko infekcie, kde je priebeh dlhotrvajúci, nereagujúci na štandardnú liečbu s tendenciou objavovať sa opakovane.
Medzi ďalšie výhody liečby autovakcínami patria:
- výrazne znižujú počet recidív ochorenia,
- skracujú a zmierňujú priebeh choroby,
- znižujú spotrebu antibiotík,
- zlepšujú zdravotný stav pacienta,
- majú minimum vedľajších účinkov – ich efekt a bezpečnosť potvrdili mnohé klinické a experimentálne štúdie,
- znášajú sa s inou liečbou,
- zdravotné poisťovne ich plne hradia.
Medzi hlavné nevýhody patrí dlhá príprava autovakcíny – päť týždňov, a pomerne dlhý nástup účinku.
Od indikácie po prípravu autovakcíny
Ako vlastne prebieha celý proces? V prvom rade liečbu navrhne – indikuje, ošetrujúci lekár. Následne ju v druhom kroku musí odporučiť aj imunológ-alergiológ. Vzhľadom na fakt, že autovakcína má viacero kontraindikácií, pred začiatkom liečby musí pacienta vyšetriť imunoalergiológ. Ten rozhodne, či je vhodné u konkrétneho pacienta začať liečbu autovakcínou. Následne je potrebné zrealizovať odber materiálu z ložiska infekcie (ster na kultiváciu – z pošvy, z hnisavého ložiska a podobne), ktorý sa v rámci Bratislavského kraja realizuje v Mikrobiologickom ústave LF UK a UN v Bratislave, kde sa zároveň uskutočňuje aj výroba autovakcíny. Pacient si musí priniesť vyplnený sprievodný list na prípravu autovakcíny, na ktorom je odporučenie okrem ošetrujúceho lekára aj od imunoalergiológa. Na odber materiálu sa treba dostaviť v aktívnej fáze ochorenia, a to aspoň jeden až dva týždne po vysadení antibiotickej liečby. Odber materiálu je možné realizovať aj na iných pracoviskách.
Potom sa začne príprava autovakcíny vo forme perorálnych kvapiek, ktorá trvá päť týždňov. Dávkovacia schéma sa stanovuje individuálne podľa klinického stavu pacienta. Vakcína sa podáva po kvapkách ráno nalačno s pravidelnými intervalmi prestávok po dobu niekoľkých mesiacov.
Komerčne vyrábané imunomodulátory
Medzi mikrobiálne imunomodulátory zaraďujeme okrem autovakcín aj komerčne vyrábané perorálne imunomodulátory. Patria k nim:
- Broncho-vaxom, Uro-vaxom, Luivac, Ribomunyl;
- GS-imunostim, Olimunovac, Candivac, Urivac, Acnevac/Acnevac Neo, pričom prvé štyri uvedené sú viazané na lekársky predpis, ostatné sa distribuujú len ako potravinové doplnky.
Jediný rozdiel tejto odlišnej kategorizácie komerčne vyrábaných imunomodulátorov je ten, že prvá skupina má doložené početné kontrolované štúdie. Na základe toho sú schválené ako liečivá s čiastočnou úhradou zdravotnej poisťovne. Tie ostatné z druhej skupiny sú na trhu kratšiu dobu a zatiaľ s nimi nerobili rozsiahle kontrolované štúdie, ktoré sa vyžadujú pri schvaľovaní prípravku ako liečiva. Majú však overenú bezpečnosť a je možné zakúpiť ich bez predpisu ako potravinové doplnky.
Základným rozdielom, ktorý odlišuje autovakcíny a komerčne vyrábané imunomodulátory, je ten, že v prvom prípade ide o vlastné mikrobiálne kmene vyizolované priamo z ložiska infekcie, z ktorých sa následne extrahujú určité časti – antigény. Liečba je teda cielenejšia – individualizovaná.
V druhom prípade ide o lyzáty (zmrazené a následne vysušené bakteriálne/kvasinkové kultúry) celých mikrobiálnych tiel alebo ich častí. Tieto však nepochádzajú priamo z ložiska chorého, ale vyrábajú sa komerčne, a to v rôznych kombináciách mikrobiálnych kmeňov. Obsahujú teda usmrtené mikrobiálne kmene v rôznom stupni opracovania produkované vo forme tabliet, kapsúl či prášku. Tieto kmene sa vyberajú podľa typu ochorenia, ktoré spôsobujú (napr. Candida albicans v prípravku Candivac na liečbu pošvových mykóz, Klebsiella pneumoniae v prípravku Broncho-vaxom na liečbu infekcií dýchacieho systému a podobne).
Poraďte sa s lekárom
Aj napriek tomu, že niektoré imunomodulátory sú voľnopredajné, je potrebné uvedomiť si, že ide o biologické prípravky. Ich priaznivý efekt sa môže uplatniť len vtedy, ak sa podávajú v správny čas a u správneho pacienta. Preto je vhodné konzultovať ich použitie s lekárom, ktorý má s touto liečbou skúsenosti.
Redakčná úprava: Sabína Zavarská
Tento článok vyšiel v Dermato magazíne 1/2020. Ak máte záujem o časopis, môžete si ho objednať na stránke www.medmedia.sk kliknutím na obrázok.
