Liečba
PrevenciaZdroj foto: www.stock.adobe.com
Génová terapia má viacero definícií. Americký úrad Food and Drug Administration definuje génovú terapiu ako liečbu chorôb pomocou modifikácie génov alebo manipulácie s ich expresiou. V širšom zmysle je génová terapia akýkoľvek prístup na liečbu chorôb, ktorý využíva nukleové kyseliny ako nosiče genetickej informácie. V užšom zmysle ide o dodanie funkčného génu do buniek a tkanív s mutovanou verziou génu.
Čo je podstatou génovej terapie?
Akým spôsobom génová terapia funguje?
Ako prebieha vývoj génových liečiv?
Ktoré choroby sa liečia týmto druhom liečby?
Aké sú skúsenosti slovenských pacientov s génovou terapiou?
Najčastejšie ide o nahradenie mutovaného génu funkčnou verziou, opravu mutácie, zmenu spôsobu, ako sa daný poškodený gén prejavuje (zmena expresie génu), zablokovanie expresie nežiaduceho génu (napríklad takého, ktorý spôsobuje nekontrolované delenie buniek) alebo zvýšenie expresie génu, ktorého produkt je žiaduci (napríklad gény potláčajúce nádorový rast).
V tele pacienta alebo mimo, ale vždy v jeho bunkách
Všetky tieto spôsoby sa odohrávajú v bunkách pacienta – a to buď priamo v jeho organizme (in vivo) alebo mimo organizmu (ex vivo). Pri in vivo prístupe sa dané liečivo (genetický materiál) dodá do tkaniva pacienta. Takýto zákrok zodpovedá približne odberu krvi, mozgovomiechového moku, prípadne malému chirurgickému zákroku. Pri ex vivo prístupe sa odoberú pacientove krvné alebo iné bunky, do nich sa v laboratóriu dodá terapeutický genetický materiál a následne sa implantujú naspäť do tela pacienta. Terapeutický gén sa do cieľových buniek prenáša pomocou takzvaného vektora, čiže systému, ktorý uľahčí prenos génu do cieľových buniek. Najčastejšie ide o vírusy, ktoré majú prirodzenú schopnosť preniknúť do buniek a odovzdať im svoj genetický materiál.
Ako dlho trvá vývoj génového liečiva?
Vo väčšine prípadov trvá vývoj liečiva minimálne 10 rokov, bežne aj 20. To je čas od začiatku prípravy liečiva až po jeho schválenie zodpovednou liekovou agentúrou. Závisí to od použitej technológie – či už bola v minulosti použitá a schválená, či je dostatočne dobre popísaná a bezpečná; no najmä od množstva a úspešnosti vykonaných klinických štúdií. Klinické štúdie sú hlavným nástrojom testovania bezpečnosti a účinnosti liečiv. Teoreticky je možné povedať, že čím častejšia je daná choroba, tým viac pacientov je možné zahrnúť do klinickej štúdie a tým skôr je možné vyvinúť efektívnu génovú terapiu. Ročne je celosvetovo zaregistrovaných okolo 100 až 200 nových klinických štúdií testujúcich nejakú formu génovej terapie.
Ktoré choroby vieme liečiť pomocou génovej terapie?
V súčasnosti (rok 2021) je v Európskej únii schválených 11 génových liečiv, ktorými je možné liečiť rakovinové choroby (melanóm, leukémia, lymfóm), poruchy imunity (ťažká kombinovaná imunodeficiencia), poruchy zraku (vrodená dystrofia sietnice), choroby krvi (beta talasémia), systémové choroby (transtyretínová amyloidóza, akútna pečeňová porfýria) a neurologické choroby (metachromatická leukodystrofia, spinálna muskulárna atrofia). V rámci klinických štúdií sa testuje génová terapia na desiatky rôznych chorôb.
Skúsenosti slovenských pacientov
Na Slovensku máme skúsenosti s liečbou pacientov so spinálnou muskulárnou atrofiou (SMA). Ide o závažnú genetickú chorobu, ktorá vedie k strate motorických neurónov (nervové bunky, pomocou ktorých dokážeme hýbať svalmi) a v konečnom dôsledku k progresívnemu ochabovaniu svalov a strate schopnosti aktívneho pohybu. Podstatou choroby je mutácia v géne, ktorého produktom je SMN proteín dôležitý pre správnu funkčnosť neurónov. Už predošlá schválená liečba SMA je založená na princípoch génovej terapie a využíva krátke úseky DNA na zmenu spôsobu expresie príbuzného génu. To vedie k zmierneniu prejavu choroby. Jednorazová génová terapia SMA spočíva v dodaní funkčného génu SMN1 pomocou adeno-asociovaného vírusu, ktorý po intravenóznej aplikácii vyhľadá motorické neuróny, vstúpi do nich a odovzdá im funkčnú kópiu génu. Neuróny tak nebudú umierať a pacient nemusí zaznamenať žiadny prejav choroby.
Niekoľko slovenských pacientov dostalo aj génovú terapiu Leberovej kongenitálnej amaurózy, čo je typ vrodenej slepoty. Princíp liečby spočíva v dodaní funkčného génu RPE65 pomocou adeno-asociovaného vírusu, v tomto prípade ide o priamu aplikáciu do sietnice. Liečba však bola realizovaná v zahraničí, kde sa na takýto typ liečby špecializujú. Podobne je to aj s niekoľkými pacientmi s leukémiou alebo lymfómom, ktorí dostali génovú terapiu založenú na modifikácii vlastných bielych krviniek pomocou retrovírusového alebo lentivírusového vektora. Aj ich liečba prebehla v zahraničí, no je otázkou krátkeho času, keď budú takto liečení aj priamo na Slovensku. Je veľmi pravdepodobné, že v blízkej budúcnosti budú aj slovenskí pacienti s ďalšími spomínanými chorobami liečení génovou terapiou, zrejme však spočiatku pôjde rovnako o realizáciu v niektorom zahraničnom centre.
Jednorazová liečba
Potreba ďalšej dávky génovej terapie veľmi závisí od konkrétneho typu choroby, ale najmä od molekulárneho mechanizmu liečby a typu vektora. Pri niektorých diagnózach je potrebné opakované podanie liečiva. Veľká časť schválených génových terapií využíva jednorazovú aplikáciu liečiva. Pri aktuálnej génovej terapii SMA ide taktiež o jednorazové dodanie, ktoré zabezpečí dostatočnú ochranu pred rozvojom choroby a umožní pacientom žiť normálny život. Okrem dokázanej účinnosti je pri tejto liečbe vyriešený aj prípadný problém s ochotou dlhodobo sa liečiť.
Budúcnosť
V najbližšej budúcnosti je možné očakávať dostupnosť nových génových liečiv, ktoré budú efektívne liečiť ďalšie zriedkavé genetické choroby. Vo vzdialenejšej budúcnosti sa však objavia aj génové liečivá na choroby, ktoré majú mutácie vo viacerých génoch. Takáto liečba bude navyše personalizovaná – šitá na mieru konkrétneho pacienta. Pôjde predovšetkým o rozličné onkologické choroby. Hudbou budúcnosti je aj zárodočná génová terapia na úrovni embrya. V tomto prípade však okrem technologických problémov bránia pokroku predovšetkým tie etické.
Novorodenecký skríning
Novorodenecký skríning je plošné hľadanie možných vrodených genetických chorôb u novorodencov, najčastejšie z kvapky krvi krátko po narodení. Takýto skríning má význam vtedy, ak je relatívne lacný, technologicky nenáročný a predovšetkým, ak existuje efektívna liečba, respektíve prevencia rozvoja danej choroby. V súčasnosti je na Slovensku novorodenecký skríning 13 vrodených chorôb, pričom na žiadnu z nich zatiaľ nie je dostupná génová terapia. Súčasný trend však naznačuje, že sa čoskoro dočkáme aj skríningu niektorých genetických chorôb, ktoré budeme následne môcť liečiť génovou terapiou.
Uverejnenie článku podporila spoločnosť Novartis Slovakia s.r.o.
SK2110256150
Redakčná úprava: Sabína Zavarská
