Bratislava 20. októbra (TASR) – Zmluva so štátnou Všeobecnou zdravotnou poisťovňou (VšZP) doviedla najväčšiu slovenskú nemocnicu, Univerzitnú nemocnicu Bratislava (UNB) skladajúcu sa z piatich nemocníc, k určeniu limitov na hospitalizácie pre jej poistencov do konca tohto roku. „Stanovené počty ukončených hospitalizácií možno prekročiť v rámci obdobia september – december 2011 len v prípade, ak všetky hospitalizácie budú akútne,“ píše sa v príkaze riaditeľa nemocnice Miroslava Buchu, ktorý má TASR k dispozícii. Vyplýva z neho, že UNB môže mesačne odhospitalizovať 4199 poistencov VšZP. Záväzné limity pre poistencov súkromnej Dôvery a Union zdravotnej poisťovne neexistujú.
Ako vyplýva z určenia záväzných limitov, nemocnica Ružinov, ktorá má podľa rozdelenia lôžkového fondu 893 postelí, môže mesačne prijať na hospitalizáciu na všetkých svojich oddeleniach 1382 poistencov najväčšej zdravotnej poisťovne na Slovensku. Nemocnica na Kramároch môže hospitalizovať na 627 posteliach 1155 poistencov. V petržalskej nemocnici so 649 posteľami môžu lekári prijať do nemocnice 1015 ľudí a do nemocnice v Starom Meste s 329 posteľami 536 pacientov. Do špecializovanej nemocnice Podunajské Biskupice, ktorá má 113 postelí, možno prijať 111 pacientov.
Pacienti, ktorí sa do limitov UNB nezmestia, sa majú zaradiť do čakacích listín. Na ich vedenie sa v týchto dňoch vo všetkých poisťovniach zameriava kontrola Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Poskytovateľ odporúča poistencovi plánovanú zdravotnú starostlivosť v prípade, ak by mal na zákrok čakať dlhšie ako tri mesiace. Vlani na čakacie zoznamy pribudlo 16.000 ľudí, 13.000 z nich vyradili a 9000 ľudí na konci roku 2010 čakalo na poskytnutie starostlivosti. Úrad koncom minulého roka upozornil, že počet ľudí v zoznamoch môže narastať pre zmeny normatívov a zužovanie počtu zmluvných poskytovateľov zo strany poisťovní.
Ako TASR informovala cez víkend, nové limity spôsobili problémy napríklad na jednej z najstarších traumatologických kliník na Slovensku. Po príchode na Kliniku úrazovej chirurgie v nemocnici na bratislavských Kramároch, pacienti zistili, že pokiaľ sú jedným z asi 3,5 milióna poistencov VšZP, majú nárok iba na poskytnutie akútnej zdravotnej starostlivosti. „Limity, ktoré nám určil riaditeľ, umožňujú vykonávať a liečiť len akútnych pacientov, takže pri takýchto limitoch plánovanú zdravotnú starostlivosť nemôžeme vykonávať. Vaše námietky, prosím, adresujte na vašu VšZP, ktorá vlastne nepriamo určila uvedené limity,“ mohli si pacienti prečítať na dverách ambulancií. Klinika doteraz realizovala dvakrát viac výkonov a mala aj dvakrát viac hospitalizácií.
Problémy nastali napríklad aj na chirurgii v nemocnici Staré Mesto. Prednosta I. Chirurgickej kliniky a zároveň dekan Lekárskej fakulty UK Peter Labaš súčasné limity označil za tragédiu. Podotkol, že súčasná situácia sa prejavuje aj tak, že niekedy má na oddelení viac medikov ako pacientov, čo považuje za problém, keďže budúcim lekárom treba ukázať v praxi aj komplikované prípady. Príkaz riaditeľa podľa svojich slov nerešpektuje a pokiaľ príde pacient, ktorý potrebuje hospitalizáciu, na oddelenie ho prijme. Ako ďalej uviedol pre TASR, odkladanie operácií a zaraďovanie pacientov do čakacích listín je dvojsečná zbraň, keďže náklady na udržiavanie zdravotného stavu pacienta do operácie či potrebného zákroku, nakoniec jeho liečbu predražujú.
Jeden z primátorov v ružinovskej nemocnici, ktorý nechcel byť menovaný, TASR potvrdil, že určené limity stačia na poskytovanie starostlivosti asi do polovice mesiaca. Vzhľadom na to, že nie je následne za čo realizovať výkony, budú podľa jeho slov, pokiaľ sa niečo nezmení, pribúdať pacienti na čakacie listiny. Myslí si, že to môže v niektorých prípadoch viesť aj ku korupcii. Poukázal zároveň na to, že problémom sú aj limity na špeciálny zdravotnícky materiál, ktoré sa v príkaze riaditeľa určili tiež.
Zmluva, ktorú má v súčasnosti UNB uzavretú so štátnou poisťovňou, platí od júla 2011 do júna 2012. K akému prepadu či navýšeniu zdrojov došlo v porovnaní s predchádzajúcou zmluvou, nechcela konkretizovať nemocnica a ani poisťovňa. Podľa informácií TASR by sa pokles zdrojov od VšZP mal pohybovať na úrovni asi 15 percent. Bývalý riaditeľ Jozef Sabol, ktorý viedol nemocnicu do mája, TASR potvrdil, že za jeho pôsobenia sa dohodol pokles o 14 percent, pričom poisťovňa sa mala snažiť o 20-percentné zníženie zmluvného objemu. Poukázal však na to, že šéf VšZP Marian Faktor sa pri rokovaniach správal korektne, keďže hľadal riešenie ako sanovať poisťovňu. Nepáči sa mu však, že sa dlh VšZP rieši tým, že sa zhadzuje na nemocnicu.
UNB deklarovala, že nemocnica poskytuje neodkladnú starostlivosť neobmedzene, pričom poistencom všetkých poisťovní vrátane VšZP má byť poskytnutá aj plánovaná starostlivosť. „Výlučne v niektorých prípadoch, kde to v rámci hospodárneho nastavenia procesov zdravotný stav pacienta pripúšťa, je potrebné určité plánované výkony zohľadniť v rámci čakacích listín,“ vysvetlila hovorkyňa zariadenia Danica Lehocká. Zmluva s VšZP ani vnútorné nariadenia UNB nemajú podľa jej slov na kontinuálne a komplexné poskytovanie zdravotnej starostlivosti žiaden obmedzujúci dosah. Nemocnica už avizovala, že chce s poisťovňou o zmluvných podmienkach ešte rokovať. „Pokiaľ ide o rokovania o úprave podmienok, VšZP je pripravená rokovať, hneď ako budú zrejmé zdroje a rozpočet na budúci rok,“ uviedla pre TASR hovorkyňa VšZP Petra Balážová.
