Záchranka alebo dopravná zdravotná služba? Poznáte rozdiel?

(Zdroj foto: AdobeStock.com)

Chceli by ste si zavolať záchranku, pretože sa cítite zle a mal by vás vyšetriť lekár?

Alebo sa potrebujete dostať na plánovaný lekársky zákrok, či chcete odviezť po ňom domov?

Ak máte obmedzené pohybové funkcie, cestovanie mestskou hromadnou dopravou môže byť tiež komplikované. A taxíky sú zase zbytočne predražené, pokiaľ teda nemáte niekoho blízkeho, kto by vás odviezol autom.

Kedy máte nárok na prevoz sanitkou?

A v čom je iná dopravná zdravotná služba?

Aké druhy sanitiek jazdia na Slovensku?

U nás sa môžeme stretnúť s dvoma typmi záchraniek. Prvým typom je žltá alebo biela sanitka – vozidlo s húkačkou a majákom. Tieto vozidlá sa oficiálne volajú záchranná zdravotná služba (ZZS). Zabezpečujú ich tieto zložky:

  • Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby SR,
  • poskytovatelia záchrannej zdravotnej služby.

Žlté a biele sanitky prioritne slúžia na záchranu zdraviaživota pacientov, to znamená – ošetrenie akútnych prípadov priamo na mieste, ako napríklad zásah pri náhlom zlyhaní organizmu alebo úraze. Pochopiteľne, aj počas transportu do zdravotníckeho zariadenia vás ošetrujú, sledujú vaše telesné funkcie.

Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby SR

Na ich webových stránkach sa dozviete, ide o štátnu príspevkovú organizáciu, ktorej zriaďovateľom je Ministerstvo zdravotníctva SR. Organizačne sú členení na riaditeľstvo a 8 krajských operačných stredísk záchrannej zdravotnej služby. A čo zabezpečujú:

  • príjem a spracovanie tiesňového volania,
  • odozvu na tiesňové volanie,
  • dávajú pokyn ambulancii záchrannej zdravotnej služby na zásah (v prípade potreby),
  • riadia, koordinujú a vyhodnocujú záchrannú zdravotnú službu, aby bola zaistená jej plynulosť a nepretržitosť,
  • odborne pripravujú svojich zamestnancov,
  • organizujú kurzy prvej pomoci a kurzy inštruktorov prvej pomoci,
  • plnia ďalšie úlohy (v zmysle zákonov).
integrovaný-záchranný-systém
Zdroj foto: AdobeStock.com

Poskytovatelia záchrannej zdravotnej služby

Sú základnou zložkou Integrovaného záchranného systému, ktorý vykonáva záchrannú zdravotnú službu na celom území SR. Na Slovensku je 13 poskytovateľov záchrannej zdravotnej služby.

Sieť tvorí 280 staníc, ktoré sú účelne rozmiestnené, aby zabezpečovali primeranú dostupnosť neodkladnej zdravotnej starostlivosti. V nepretržitej pohotovosti je:

  • 92 ambulancií rýchlej lekárskej pomoci – RLP,
  • 181 ambulancií rýchlej zdravotnej pomoci – RZP,
  • 7 ambulancií vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby – VZZS.

Niektoré ambulancie RLP sú špeciálne vybavené ako mobilné intenzívne jednotky – MIJ.

Dopravná zdravotná služba (DZS)

Je druhým typom sanitiek. Prevádzkujú ich súkromné spoločnosti. Vozidlá sú bielej farby. Maják či húkačku spravidla nepoužívajú, môžu ich však zapnúť vo výnimočných prípadoch. A čo zabezpečujú?

„Dopravná zdravotná služba nie je záchranka, ktorá jazdí k pacientom iba v akútnych prípadoch. Dopravná zdravotná služba vás odvezie k lekárovi alebo z nemocnice do domáceho liečenia, ak sa tam nezvládnete dostať vlastnými silami. Ako príklad uveďme pacienta, ktorý má nohu v sadre a nedokáže šoférovať vlastné auto, alebo bezpečne cestovať autobusom. Preprava DZS vás nič nestojí, cestu hradí zdravotná poisťovňa. Musíte však mať dopredu žiadanku od lekára,“ vysvetľuje výkonný riaditeľ DZS Falck Ernest Caban.

dopravná zdravotná služba záchranári
Zdroj foto: AdobeStock.com

Kam mám zavolať, keď si chcem privolať záchranku?

V prípade náhleho nešťastia alebo závažných akútnych zdravotných ťažkostí, čiže jasného ohrozenia života, kontaktujte záchrannú zdravotnú službu na bezplatnej tiesňovej linke 155. Ak totiž zavoláte na 112, hovor prijme dispečer, ktorý najprv zistí situáciu, a až potom vás prepne na záchrannú službu. Tým sa proces záchrany zdržiava.

Ak si potrebujete zabezpečiť cestu, ktorá je spojená s plánovanou lekárskou starostlivosťou, kontaktujte dopravnú zdravotnú službu. Termín prepravy si musíte dopredu objednať. Telefónny kontakt nájdete na webovej stránke dispečingu DZS (podľa miesta vášho bydliska).

Nezabudnite, že ak chcete využiť DZS, musíte mať od lekára vopred vypísanú žiadanku. Lekár vám súčasne dá aj preukaz na dopravu.

Čo mám urobiť, aby mi ošetrujúci lekár poskytol dopravnú zdravotnú starostlivosť?

Nárok na transport sanitkou sa riadi zákonom o verejnom zdravotnom poistení. Transport by vám mal lekár zabezpečiť v situácii, keď nie je zo zdravotných dôvodov vhodné, aby ste využili iný druh dopravy, napríklad pri:

  • zníženej pohyblivosti,
  • malátnosti,
  • infekčnosti ochorenia,
  • pooperačných stavoch,
  • psychiatrických ochoreniach.

Za uvedených okolností:

Lekár vystaví „príkaz k zdravotnému transportu“. Tento dokument vypĺňa vždy ten odosielajúci ošetrujúci lekár, ktorý poskytnutie zdravotnej starostlivosti alebo odborné vyšetrenie požaduje.

Pacient potom jednoducho žiadanku odovzdá vodičovi sanitky, a o nič ďalšie sa nemusí starať. Úhradu nákladov za dopravu si vyúčtuje sama zdravotná poisťovňa, pacient nič neplatí.

A čo vtedy, keď mi lekár dopravnú zdravotnú službu neponúkne?

V prípade, že vám ošetrujúci lekár dopravnú zdravotnú službu sám neponúkne, no vy sa obávate, či individuálnu prepravu zvládnete, môžete o ňu požiadať. Druhá možnosť – zavolajte do zdravotnej poisťovne a overiť si u revízneho lekára, či vaša diagnóza zodpovedá nároku na sanitku.

Pokiaľ nemáte nárok na prepravu DZS, môžete byť aj samoplatcom. Cena sa odvíja od rôznych parametrov, presnú sumu sa dozviete na dispečingu konkrétnej spoločnosti. Zmluvné ceny sú zvyčajne nastavené tak, aby bol prevoz sanitkou DZS približne o 50 % lacnejší ako taxi služba.

Ako vyzerá prevoz dopravnou zdravotnou službou?

Špeciálne vyškolený personál vyzdvihne pacienta priamo doma a odvezie ho k lekárovi, alebo naopak – od lekára domov. Sanitky sú vybavené polohovateľnými lehátkami, bezpečnostnými systémami a ďalšou transportnou technikou.

Zdravotnícka výbava sanitiek DZS výrazne presahuje štandardné autolekárničky. Vozidlá sú prispôsobené aj na prevoz nepohyblivých pacientov alebo vozíčkarov, pre ktorých by bola iná doprava vysoko nepohodlná, alebo celkom nemožná.

Nerobme si zo záchranky taxík

Záchranku by sme mali volať iba pri život ohrozujúcich stavoch, ako napríklad ťažký úraz, kolaps, pri podozrení na srdcový infarkt alebo cievnu mozgová príhoda, či pri akútnom zhoršení chronického ochorenia.

Pacient, u ktorého sa prejavili zdravotné problémy, ktoré ho však neohrozujú na živote, by mal v prvom rade kontaktovať svojho obvodného lekára. Ak už lekár neordinuje, mal by navštíviť ambulantnú pohotovostnú službu.

„Úlohou zdravotníckeho záchranára nie je pacienta vyliečiť, ale poskytnúť mu bezodkladnú odbornú prvú pomoc a previezť ho do nemocničného zariadenia,“ zdôrazňuje lekár Oleksander Opanasenko.

Aký je rozdiel v pracovnej náplni záchranára a lekára v záchranke ZZS?

Veľa ľudí si myslí, že záchranári nedokážu poskytnúť kvalifikovanú odbornú pomoc. Opak je však pravdou. Náplň práce záchranára, aj lekára v záchranke, je v zásade rovnaká – vyšetriť a ošetriť človeka.

Rozdiely sú v kompetenciách, ktoré určujú podávanie liekov, ako aj zdravotníckych manipulácií. Zdravotnícky záchranár môže podávať niektoré lieky a vykonávať zdravotnícke výkony na stabilizovanieodľahčenie stavu pacienta, čím ho pripravuje na transport do zdravotníckeho zariadenia.

Ako potvrdzuje aj lekár Oleksander Opanasenko, kompetencie záchranárov sa postupne rozširujú. Posledná zmena kompetencií záchranárov prebehla v roku 2018. Svetový trend však čoraz viac smeruje k posádke s dvomi záchranármi, tzn. bez lekára.

Pán Opanasenko, ako vnímate toto smerovanie?

Vo svete existujú dva systémy záchrannej zdravotnej služby – s prítomnosťou lekára v sanitke a bez lekára. Vývoj v medicínskej vede však umožňuje plnohodnotnú pomoc pacientom aj bez prítomnosti lekára.

Napr. telemedicína, t. j. priamy prenos zdravotníckej a vizuálnej informácie z terénu k lekárovi v nemocnici – ide o konzultáciu priamo vo výjazde, bez straty času a kvality. Záchranári sú rukami aj očami lekára, ktorý s nimi telefonuje, a oni nasledujú jeho pokyny.

Podobný systém už niekoľko rokov funguje na Slovensku, a to u pacientov s infarktom myokardu alebo mozgovou porážkou. Pri podozrení na tieto stavy môže posádka kontaktovať priamo špecializované pracovisko a odoslať tam údaje o pacientovi, odsúhlasiť si liečebný postup, aj nasmerovanie pacienta.

Samozrejme, súhlasím s tým, že skúsený anestéziológ alebo urgentológ v sanitke má svoje opodstatnené miesto. Avšak každý rok počet týchto lekárov klesá. A to je trend v celom zdravotníctve, nielen na Slovensku. Transformácia systému s posádkou bez lekára určite vyžaduje rozšírenú sieť oddelení urgentných príjmov, čo v súčasnosti postupne prebieha na celom území SR.

Pridaj komentár