Príznaky(Zdroj foto: Adobestock.com)
Niektoré témy v nás vyvolávajú silné emócie. Môže to byť ľútosť, strach, hnev, radosť, ale aj opovrhnutie. Práve posledná emócia sa spája s pedofíliou.
Skúste si urobiť malý test. Zatvorte oči na jednu minútu a predstavte si slovo pedofil. Potom si nahlas hovorte všetky slová, ktoré vám v tejto súvislosti napadnú.
Našli sa vo vašich myšlienkových pochodoch aj nejaké pozitívne slová?
Kto je pedofil
Pedofília je deviácia, pre ktorú je typická sexuálna orientácia na nezrelé objekty. Pedofil je človek, u ktorého sú objektom sexuálneho záujmu deti. Pokiaľ je zameraný na dieťa rovnakého pohlavia, hovoríme o homosexuálnej pedofílii. Ak je zameraný na dieťa opačného pohlavia, hovoríme o heterosexuálnej pedofílii.
Častejšie je však pre pedofila dôležitejší vek ako samotné pohlavie. Pedofil je vzrušovaný a priťahovaný predpubertálnymi deťmi, u ktorých sa ešte nevyvinuli sekundárne pohlavné znaky. Hovoríme predovšetkým o deťoch vo veku do 13 rokov, výnimkou však nie sú ani mladšie deti.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH 10) patrí pedofília pod poruchy voľby sexuálneho objektu. Jej medicínsky názov je parafília. V staršom diagnostickom manuáli mala všeobecnejšie označenie – sexuálna úchylka.
Praví a nepraví pedofili
Pedofil sa snaží o nadviazanie kontaktu s dieťaťom, pričom nie vždy mu ide aj o sexuálny styk. Častokrát si celoživotne vystačí so sexuálnymi fantáziami o deťoch, napr. pri masturbácii, no skutočnému dieťaťu neurobí nič, čím by ho mohol zraniť.
Sexuológ a klinický psychológ, PhDr. Robert Mathé, PhD., uvádza, že existujú praví a nepraví pedofili. Pravý pedofil sa počas života obvykle nedopustí žiadneho trestného činu. Svoju úchylku dokáže kontrolovať a neurobí nič, čím by dieťaťu ublížil.
Takýto pedofil je s deťmi v blízkom kontakte, napr. pracuje v školstve, mládežníckych organizáciách, pri voľnočasových aktivitách. Svoje vzrušenie však dokáže korigovať predstavami v súkromí, hlavne pri masturbácii. Väčšinou mu postačia pohladenia či dotyky. Náklonnosť, ktorú pravý pedofil pociťuje k deťom, je skutočná, a preto im neublíži. Samozrejme, nedá sa stopercentne vylúčiť, že nespácha trestný čin sexuálneho charakteru.
Na druhej strane, nepraví pedofili sú zo spoločenského hľadiska nebezpečnejší. Takmer vždy ide o jedincov, ktorí trpia určitou psychiatrickou poruchou. A pedofilný prejav je symptómom tej-ktorej poruchy.
Príkladom môže byť 75-ročný muž, ktorý sa nikdy nedopustil sexuálneho deliktu a ktorý nevyhľadával kontakty s deťmi. Z ničoho nič však prekvapí svoje okolie a rodinu, keď sexuálne zneužije dieťa. V pozadí takéhoto správania môže byť napr. demencia. Pedofilný prejav je v tomto prípade symptómom demencie.
Sexuálneho zneužitia dieťaťa sa môžu dopustiť ľudia s rôznymi psychiatrickými ochoreniami. Najhoršou možnosťou je však kombinácia viacerých deviácií, pričom najzávažnejší je pedofílny sadizmus. Vtedy môže dôjsť nielen k ublíženiu na zdraví, ale i k usmrteniu dieťaťa. Tu platí, že nebezpečnosť pedofilného sadistu sa odvíja od jeho sadizmu, nie od pedofílie.
Pedofil rozumie deťom
Pri pedofílii sa často stretávame s pojmom pedagogicko-estetický komplex. Tento výraz poukazuje na veľkú podobnosť v štruktúre osobnosti pedofila a dieťaťa. Práve to je dôvod ich blízkeho vzťahu.
Pedofil dokáže mimoriadne dobre porozumieť deťom. Má s nimi podobné záujmy a celkové vnímanie sveta. To sú ideálne predpoklady na vytvorenie nadpriemerne kvalitného medziľudského vzťahu.
V prípade, že pedofil dokáže ovládať svoje erotické sympatie voči deťom, stáva sa výnimočne dobrým učiteľom, vychovávateľom, pracovníkom s mládežou, či spisovateľom detskej literatúry.
Príčiny pedofílie nie sú jasné
Mnoho odborníkov sa zhoduje v myšlienke, ktorá poukazuje na biologickú abnormalitu u pedofilov. Tvrdia, že na pedofílii by sa mohla podieľať hormonálna nerovnováha. Príčina tejto poruchy však doposiaľ nie je jasne stanovená, ide len o dohady.
Na druhej strane, existuje veľa prípadov, keď samotní pedofili boli v detstve pohlavne zneužití. Výskumy naznačujú, že chlapci, ktorí boli v detstve obeťami sexuálneho zneužitia, majú vyšší predpoklad, že sa stanú pedofilmi. Naopak, dievčatá, ktoré boli v detstve zneužívané, reagovali v dospelosti na túto životnú skutočnosť skôr sebadeštruktívnym správaním, anorexiou či vykonávaním prostitúcie.
Môžem „odhaliť“ pedofila?
Život pedofila v spoločnosti sa častokrát neodlišuje od života iných ľudí. Pedofili si dokážu nájsť partnerov, mať deti, a teda sa socio-sexuálne adaptovať. V manželstve zotrvávajú hlavne kvôli maskovaniu svojej úchylky. Pedofila eroticky nezaujímajú jeho vlastné deti, a to najmä vtedy, ak s nimi bol v blízkom kontakte od narodenia do zhruba 30 mesiaca ich života.
Diagnostika pedofílie
Diagnostikovanie pedofílie je pomerne náročné a odborníci sa v niektorých kritériách rozchádzajú. Napríklad, aby mohla byť v USA pedofília diagnostikovaná, musia byť splnené viaceré kritériá. K základným patrí vek jedinca, ktorý musí mať minimálne 16 rokov, a zvýšený záujem o deti, ktoré sú od neho minimálne o 5 rokov mladšie.
To znamená, že ak 16-ročný chlapec prejaví sexuálny záujem o 14-ročné dievča, nemusí byť hneď pedofil. Hoci v tomto prípade by šlo o sexuálne zneužitie maloletej osoby, s čím súvisia ďalšie právne úkony.
Liečba pedofílie
Pedofília je choroba, ktorú možno liečiť, no nie vyliečiť. Veľkou prekážkou je, že liečiť môžeme len toho, o kom vieme, že má problémy. V realite sa však pedofilní jedinci dostávajú do ambulancie psychiatrov až potom, ako spáchajú zločin. Je len málo ľudí, ktorí sú ochotní prísť za odborníkom sami.
Samotná liečba ponúka niekoľko možností. Z medicínskeho hľadiska je základným princípom postupné znižovanie libida (sexuálneho pudu). V tomto prípade hovoríme o chemickej kastrácii, keď človek musí doživotne užívať lieky. Prijímanie medikamentov (napr. ženských hormónov) zabezpečuje zníženie libida a osoba dokáže ovládať svoje „chute“.
Existujú však aj iné, oveľa drastickejšie zákroky, napr. chirurgická kastrácia. Chemická kastrácia, ktorú môže nariadiť aj súd, je zvratná (vysadenie liekov), chirurgická kastrácia je na celý život. Tieto zákroky absolvujú predovšetkým páchatelia závažných činov a recidivisti.
Praví pedofili, teda tí, čo spravidla deťom nijako neublížia, môžu navštevovať rôzne poradne. Najčastejšie ide o psychoterapiu alebo sexterapiu, čo im pomôže, aby nevykonali svoje predstavy v reálnom živote.
Pedofília sa nesmie ocitnúť mimo zákon
Médiá nám rady predstavujú predovšetkým tie najbrutálnejšie prípady zneužitia detí. Je pochopiteľné, že vtedy nie sme ochotní spoznať zákutia sexuálnej deviácie menom „pedofília“. Avšak – akceptovať pedofilov do takej miery, ako sa o to usilujú napr. hnutia pedofilov v USA, je spoločensky neprijateľné. Práve vedomosti o tejto poruche nám pomôžu, aby sme pochopili, kde nám hrozí riziko a ako ho minimalizovať.
Ďalšie poruchy výberu sexuálneho objektu:
- fetišizmus – neživý objekt vyvoláva sexuálne vzrušenie a uspokojenie,
- fetišistický transvestizmus – nosenie šiat opačného pohlavia kvôli sexuálnemu vzrušeniu,
- exhibicionizmus – odhaľovanie svojich genitálií pred cudzími ľuďmi,
- voyeurizmus – sledovanie ľudí pri sexuálnom styku (bez ich vedomia či súhlasu),
- sadomasochizmus – sexuálne aktivity, pri ktorých osoba vyvoláva bolesť u druhej osoby, ponižuje ju, spútava a pod.,
- frotérstvo – úmyselné vyhľadávanie dotykov s inou osobou (napr. v dopravných prostriedkoch),
- nekrofília – sexuálny záujem o mŕtvoly.
http://data.nczisk.sk/old/infozz/mkch/mkch-10/cast0500.pdf
Brzek, J. Sexuologie pro právniky. 1999.
https://www.aktuality.sk/clanok/277098/sexuolog-drviva-vacsina-pedofilov-drzi-svoju-uchylku-na-uzde/
