(Zdroj foto: AdobeStock.com)
Pitie kávy patrí ku každodennému rituálu, k chvíľkam pohody a uvoľnenia. Piť, či nepiť kávu? Je to takmer nevyčerpateľná téma.
Neustále prichádzajú nové objavy o účinkoch tohto každodenného nápoja. Názory sa síce rôznia, ale prevažujú tie, ktoré káve pripisujú pozitívne účinky na naše zdravie.
Africký zázrak
Káva pochádza z Etiópie, avšak jej využitie objavili Arabi. Nemecký vedec Friedlieb Ferdinand Rungei ako prvý zistil, že semená kávy obsahujú kofeín.
Kofeín sa v krvnom obehu nachádza približne 30 – 45 minút po požití kávy. Potom v tele dochádza k jeho distribúcii, pomocou vody. Následne sa kofeín metabolizuje, a organizmus ho vylúči močom.
Základným účinkom kofeínu na organizmus je prekrvenie mozgu. Káva povzbudzuje činnosť srdca, nervov, obličiek a svalov, zvyšuje sviežosť, bdelosť, poznávacie schopnosti a fyzickú výdrž.
Po jej vypití sa sťahujú cievy a mierne zvyšuje krvný tlak, podobne ako pri cvičení, či fyzickej námahe.
Najnovšie výskumy dokonca potvrdzujú, že pitie kávy znižuje riziko vzniku Alzheimerovej choroby, či obličkových a žlčníkových kameňov. Na začiatok je to dosť výhod, nemyslíte?
Koľko šálok kofeínu denne
Optimálny príjem kofeínu, do 300 mg, zodpovedá 3 – 6 šálkam denne, čo pri správnej životospráve nespôsobuje nijaké zdravotné problémy. Obsah kofeínu v 1 šálke však závisí aj od druhu konzumovanej kávy. Napríklad, jedna šálka instantnej kávy obsahuje 50 – 60 mg kofeínu, prekvapkávaná 80 – 110 mg a presso 90 – 150 mg.
Platí, že u pravidelných konzumentov sa stimulačné účinky prejavujú v menšej miere, ako u príležitostných. Účinky kofeínu sú však veľmi individuálne – veľa závisí od veku, zdravotného stavu konzumenta, či od množstva a druhu pripravovanej kávy.
Citlivosť ľudí na kofeín je tiež rôzna – u niektorých „gén pomalého metabolizéra“ brzdí vylučovanie kofeínu z tela, preto sú naň citlivejší. Z tohto dôvodu je pri niektorých ochoreniach, napr. pri chorobách srdca, pitie kávy rizikové.
Čo všetko nájdeme v káve
Zelené kávové zrná obsahujú vodu, tuk, sacharidy, bielkoviny, vlákninu a ďalšie látky, z ktorých niektoré sa v priebehu spracovania (hlavne pri pražení) menia, a tým vznikajú nové látky. Káva obsahuje 4 % minerálnych látok, najmä horčík a draslík, ale tiež makro- a mikronutrienty, kávové kyseliny (tvoria 7 až 10 % sušiny zelenej kávy), aminokyseliny a alkaloidy.
A to nie je všetko. Káva obsahuje viac ako 200 rôznych zložiek s pozitívnym vplyvom na organizmus, a z nich predovšetkým antioxidanty. Ich veľkú časť tvoria polyfenoly, čo je významná skupina antioxidačných látok, ktoré nájdeme aj v zelenom čaji, či červenom víne.
Práve spomínané polyfenoly reprezentujú dôležitú časť kávových antioxidantov. Podieľajú sa na neutralizácii voľných radikálov, čím chránia bunkovú bielkovinu a DNA.
Tehotenstvo
V tehotenstve je metabolizácia kofeínu spomalená, a z tohto dôvodu býva u tehotných žien jeho hladina v krvi vyššia. Kofeín je droga, preto by sa jej mali tehotné ženy vyhýbať, či aspoň jej príjem znížiť na minimum. Bola totiž preukázaná spojitosť medzi pitím kofeínovej kávy a potratovosťou.
Parkinsonova choroba
Už 1 šálka kofeínu denne pomáha znížiť riziko vzniku Parkinsonovej choroby o polovicu, a to vďaka adenozínu. Neuroprotektívny účinok adenozínu bol potvrdený predovšetkým u žien, ktoré sú po menopauze. Kofeín navyše zmierňuje sprievodné prejavy Parkinsonovej choroby, ako je triaška a strnulosť svalstva.
Dna
Keďže káva obsahuje puríny, ktoré zvyšujú hladinu kyseliny močovej v krvi, môže vyvolať záchvat dny. Treba však brať do úvahy všetky faktory, ktoré dnu vyvolávajú! – nadváhu, vek, nadmernú konzumáciu alkoholu, ochorenie obličiek, vysoký krvný tlak, zvýšený cholesterol, či cukrovku.
6 rokov trvajúca analýza, na ktorej sa zúčastnilo 14-tisíc mužov a žien v Kanade, ukázala, že konzumácia 4 šálok kávy denne znižuje riziko vzniku dny až o 60 %. Okrem toho, kofeín znižuje koncentráciu kyseliny močovej v krvi, čím sa čaj a ostatné potraviny a nápoje nemôžu pochváliť.
10 najväčších zdravotných prínosov kávy
Nižšie riziko rakoviny
Bol dokázaný ochranný, antioxidačný účinok kávy v súvislosti s niektorými druhmi rakoviny. Potvrdilo sa, že má v sebe viac antioxidantov, ako už spomínané červené víno, alebo zelený čaj, ale tiež ako väčšina ovocia a zeleniny.
Minuloročný (2013) výskum kávy na Harvardskej univerzite preukázal, že 2 šálky kávy denne znižujú riziko výskytu rakoviny maternice o 7 %, a pri zvýšenej konzumácii, zhruba 4 šálkach, je riziko vzniku rakoviny dokonca nižšie o štvrtinu.
Zaujímavé je, že riziko rakoviny sa znižuje aj pri pití kávy bez kofeínu. Zrejme preto, že vysoký obsah antioxidantov v káve má na zdravie ešte väčší vplyv, ako kofeín.
Vplyv kávy na zníženie výskytu rakoviny hrubého čreva (kolorektálneho karcinómu) je naďalej predmetom výskumu (World Cancer Research Fund).
Ochorenia pečene
Už 3 šálky kávy denne chránia pred rizikom cirhózy (rakoviny) pečene. Káva tiež zmierňuje negatívne účinky alkoholu, čo potvrdil výskum vedcov (Medická škola NUS), ktorému sa podrobilo 125-tisíc účastníkov.
Výskum na pacientoch s cirhózou, resp. so zväčšenou pečene, nespôsobenou nadmerným príjmom alkoholu, zase dokázal, že káva spomaľuje rozvinutie ochorenia do horšieho stavu.
Cukrovka
Pravidelná konzumácia kávy redukuje riziko vzniku cukrovky 2. typu. Keďže podporuje vylučovanie peptidov (organických chemických zlúčenín) v tráviacej sústave, jej pitím dochádza k zníženiu hladiny glukózy v krvi.
Zároveň obsahuje aj magnézium, ktoré má na glukózu rovnaký účinok. Navyše zvyšuje produkciu tráviacich štiav a zrýchľuje metabolizmus.
Cholesterol
Najnovší výskum síce dokazuje, že káva môže zvyšovať hladinu celkového a LDL cholesterolu, no takto účinkuje len klasická, nefiltrovaná „turecká“ zalievaná. Filtrovaná alebo instantná cholesterol nezvyšuje.
Za zvýšenie celkového a LDL cholesterolu sú zodpovedné triterpény, ktoré sa nachádzajú v niektorých odrodách kávových bôbov, avšak filtráciou ich dokážeme odstrániť.
Srdce
Vplyvom kofeínu dochádza v tele k uvoľňovaniu kortizolu a adrenalínu do krvi. Tento proces podporuje činnosť srdca a zvyšuje srdcový tep.
Komplexná, 20-ročná štúdia, na ktorej sa zúčastnila vzorka 130-tisíc mužov a žien bez kardiovaskulárnych a rakovinových ochorení, nedokázala, že by pitie kávy zvyšovalo riziko vzniku srdcových ochorení.
Samozrejme, ľudia s vysokým, či kolísavým krvným tlakom, musia s kávou narábať opatrne…
Obličkové kamene
Hlavnou zásadou u pacientov, ktorí trpia na močové a obličkové kamene, je zvýšený príjem tekutín, najmä vody, doplnený čajom a bezkofeínovým variantom. Podrobný výskum pritom dokázal, že pitím kávy predídeme tvorbe močových kameňov ešte účinnejšie, ako pitím vody. Percento pravdepodobnosti vzniku žlčových kameňov je v tomto prípade nižšie až o 40 %.
Depresia
Káva znižuje riziko depresií. Ako? Kofeín uvoľňuje neurotransmitery v mozgu, prepojené s dopamínom. Dopamín je nenahraditeľný pri prenose nervových vzruchov v mozgu, navodzuje pozitívne pocity a potláča únavu.
Optimálne 2 – 3 šálky denne spôsobia, že telo začne produkovať hormonálne látky – serotonín, dopamín a noradrenalín, ktoré vplývajú na náladu a pocity šťastia. Popritom sa spustí zvýšená tvorba adrenalínu a proces tvoriaci energiu, ktorou sú zásobované svaly a mozog.
Pozor však, nadmerná hladina kofeínu môže spôsobiť nervozitu, nepokoj, nesústredenosť, ba dokonca znížiť jemné motorické schopnosti!
Astma a bolesti hlavy
Ako sme už vysvetlili, káva stimuluje centrálnu nervovú sústavu. Okrem mozgovej stimulácie však kofeín uvoľňuje kortizol, no najmä adrenalín, ktorý zvyšuje krvný tlak, čím sa zrýchľuje činnosť srdca, a tým aj uvoľňujú priedušky.
Menšia únava, lepšia pamäť
Vyčerpanosť nám signalizuje chemická látka – adenozín, ktorý sa prirodzene nachádza v organizme. Adenozín reguluje mozgovú činnosť a signály únavy. Kofeín v káve blokuje špecifické receptory adenozínu v nervových tkanivách, čím sa udržiava stav aktivity, ale proces zlepšuje aj celkovú pamäť.
Opäť však platí, že nadmerná hladina kofeínu môže spôsobiť nervozitu, nepokoj a nesústredenosť, takže takto sa k lepšej pamäti nedopracujeme.
Káva a zuby
Káva pôsobí aj proti zubnému kazu, a to vďaka obsahu látok, ktoré bránia šíreniu baktérií, čo tak rady napádajú zuby. Samozrejme, keď ju pijeme bez cukru… Látky, ktoré zabraňujú šíreniu zubného kazu, obsahuje tiež zelený čaj, či brusnice.
Aby sme však kávu iba nechválili, nevýhodou jej pitia je horšie vstrebávanie minerálov a vitamínov, najmä železa, vápnika a vitamínu B1. Tým, že podporuje vylučovanie a tvorbu žalúdočných štiav, znižuje tlak dolného pažerákového zvierača. Ide o sval, nachádzajúci sa v mieste spojenia pažeráka so žalúdkom. To môže spôsobiť pálenie záhy.
A keďže kofeín na náš organizmus pôsobí odvodňujúco, samozrejmosťou by mal byť dostatočný pitný režim, ktorý nám potvrdí čo najsvetlejšia farba moču.
Zdroje: www.institutkavy.sk, www.pluska.sk, www.coffeelover.blog.pravda.sk