Voda. Vďaka nej žijú naše bunky, orgány, náš mozog. Vďaka nej sme svieži, zdraví i vnútorne čistí. Vážme si ju, a prijímajme ju po celý deň. Veď voda tvorí približne dve tretiny našej telesnej hmotnosti.
Kde v tele sa nachádza voda?
V bunkách, v cievach, v medzibunkových priestoroch, v telesných dutinách, v tráviacej rúre… Univerzálny pomocník, ktorý sa v našom tele podieľa na všetkých činnostiach látkovej a energetickej premeny. Voda slúži aj ako regulátor teploty tela, maže kĺby a šľachy, a odľahčuje svalom.
.>> Čítajte u nás: Nedostatok magnézia spôsobuje ťažkosti svalov aj nervov
Koľko vody vypiť za deň?
Denne by sme mali prijať aspoň 3 – 4 decilitre vody na 10 kilogramov hmotnosti. Pri zvýšenej záťaži pamätajme na to, že potreba tekutín sa zvyšuje.
Čo sa stane, keď nepijeme dosť
Ak telo stratí tekutinu, zahustí sa krv. Pri:
– 2 % strate vody sa výrazne zníži výkonnosť krvi. Ak sa vtedy nenapijeme, telo začne vodu „konzervovať“, a redukuje prietok krvi, aj odstránenie odpadových látok potom alebo močom. Súčasne stúpa frekvencia srdca.
– 4 % strate prichádza bolesť hlavy a únava svalov.
– 5 % strate nastupujú prejavy straty vedomia a kŕče.
– 10 % strate nastáva smrť!
.>> Čítajte u nás: Nadmerné potenie – keď pot tečie potokom
Pokiaľ telo stratí vodu potením alebo intenzívnym dýchaním, zvýši sa obsah solí a bielkovín v telových tekutinách, a osmotický tlak stúpa. Informácia o tomto stave sa (prostredníctvom tzv. osmosenzorov) dostane do nášho mozgu. „Centrála“ vzápätí vydá signál – „Napi sa“!
Jednoducho môžeme povedať, že mozog bije na poplach, keď je krv príliš hustá. Mimochodom, pocit smädu vzniká vtedy, keď je už strata citeľná. Najmä pri potení, športovom výkone, či inej telesnej námahe, vždy pite viac.
Prvé príznaky dehydratácie
Závraty a pocit omámenia. Vtedy treba okamžite začať popíjať, a sledovať, či sa príznaky nestratia. To isté platí pre nevoľnosť, bolesti hlavy alebo podráždenie čreva. Pri kŕčoch treba navyše ochladiť svaly, a masírovať ich.
Koľko tekutín strácame pri potení, a čo sa pri tom deje?
Závisí to od vonkajšej teploty, oblečenia a telesnej námahy. Dobre trénovaní športovci sa potia viac. Znamená to, že tepelná regulácia u nich funguje lepšie, ako u netrénovaných.
Pri ľahkom, skoro neciteľnom potení, stratí človek pol litra potu za hodinu. Ak sa vytvárajú kropaje potu, je to asi 1 liter, ak pot tečie prúdom, býva to 1,5 litra.
Najmenej 60 % energie sa pri športovaní alebo ťažšej fyzickej námahe premieňa na teplo. Telo tvorí povrchové kropaje potu, ten sa odparuje, čo nás ochladzuje.
Potenie znamená predovšetkým stratu vody. No súčasne unikajú z tela aj minerálne látky a stopové prvky, tzv. elektrolyty (napr. sodík, chlór, draslík, vápnik a horčík). Slaná chuť potu nás na to upozorňuje.
Minerálne vody – sú vhodné?
Čím je voda chutnejšia, tým ľahšie ju budeme piť v dostatočnom množstve. To, či si vyberieme „tiché“, nesýtené (bezbublinkové) vody, alebo nasýtené oxidom uhličitým, je otázka obľuby.
Treba však zdôrazniť, že silno sýtené vody môžu vyvolať pocit nasýtenia, a tak zabrániť tomu, aby sme výdatne pili. Oxid uhličitý totiž veľmi zaťažuje žalúdok.
Preto častejšie pime minerálne vody s vysokým obsahom vápnika (viac ako 350 mg/l) a horčíka (viac ako 100 mg/l) a nízkym obsahom sodíka (menej ako 80 mg/l). Dôležité je, nepiť dlhodobo jeden druh minerálnej vody, a denne nie viac ako 0,5 l. Prečo?
Z dvoch dôvodov. Po prvé: minerály sa v minerálnych vodách vyskytujú v anorganickej forme, v ktorej sú pre náš organizmus veľmi málo využiteľné (približne 8 – 10 % vo veku 35 – 40 rokoch, 3 – 5 % po štyridsiatke). Po druhé: užívaním veľkého množstva tejto formy minerálov dochádza k ukladaniu odpadových prvkov v tele, následkom čoho vznikajú rôzne poškodenia životne dôležitých funkcií organizmu, a telo predčasne starne.
Pri športovaní je obsah minerálnych látok dôležitý: aby sa strata nahradila, mala by mať voda vysoký obsah horčíka (100 mg/l) a stredný obsah sodíka (nad 100 mg/l – teda nie minerálka chudobná na sodík). Preto si pri nákupe minerálok prečítajme údaje na etikete. Rozhodne to stojí za to. Dozvieme sa, čo ktorá obsahuje, či má pre nás vhodné zloženie, a či je to naozaj minerálka, alebo len voda, ktorú si môžeme pustiť doma z vodovodu.
Doplnkové nápoje
Prírodné ovocné a zeleninové šťavy (vo forme džúsov alebo nektárov) dodávajú organizmu rozpustnú vlákninu a niektoré vitamíny. Šťavy je vhodné riediť nízkomineralizovanou pramenitou alebo minerálnou vodou.
Pitný režim si môžeme spestriť aj prírodnými nealkoholickými nápojmi, alebo „obráteným“ vínovým strekom (2 dl vody a 1 dl vína).
Významný obsah vody je nielen v ovocí, zelenine, ale aj v polievkach a mliečnych nápojoch – i keď smäd nám asi neuhasia. Ide o náhradné hasenie smädu – pre tých, ktorí sú leniví piť tekutiny, a chutí im ovocie a zelenina.
Správny pitný režim
Príznakom smädu je lepšie predchádzať – správnym pitným režimom. Ak sa však stane, že náš smäd je veľký, nemali by sme vypiť veľké množstvo vody na jeden dúšok (väčšie množstvo je ťažko stráviteľné, vyprázdnenie žalúdka sa zabrzdí, a tekutina sa nedostane tam, kam by mala). Preto prísun tekutín do organizmu rozložme na celý deň.
Prvý pohár (2,5 dl) vypime hneď po zobudení – najlepšia je vlažná, až teplá voda z vodovodu. Posledný vypime pred spaním.
Ďalšie 3 až 4 poháre doobeda (pričom posledný pohár 30 minút pred obedom), a aspoň 2 až 3 v priebehu popoludnia.
Nepime počas jedla, najmä nie studené nápoje. Následkom zriedenia tráviacich štiav sa totiž spomalí trávenie.
Pri športe a zvýšenej námahe
Pri tréningoch, športových výkonoch a podobných aktivitách by sme vždy mali mať poruke niečo na pitie. Stratené tekutiny dopĺňajme malými, často opakovanými dávkami.
Nevhodné nápoje
Alkoholické nápoje, silné čaje a kávu nemôžeme započítať do svojho pitného režimu. Naopak, dehydratujú. Následkom toho obličky vylučujú nadmerné množstvo tekutín. Telo začne trpieť na nedostatok vody, a vysychá. Pri dlhšie trvajúcich aktivitách, ktoré spôsobujú potenie, treba piť aj minerálky.
Redakčne upravené (taj, jam)
Ilustračné fotografie
