Blog(Zdroj foto: Shutterstock.com)
S rastúcim počtom ľudí, ktorým diagnostikovali rakovinu, pribúda aj počet tzv. liečiteľov.
Tí svojimi tvrdeniami častokrát odporujú platným biologickým konceptom. Mnohé stránky propagujú „dychberúce“ príbehy ľudí, ktorí sa zázračne uzdravili z rakoviny iba popíjaním ovocných či zeleninových štiav.
Podľa niektorých zas stačí držať hladovku, čím sa nielen očistíme od toxínov, ale tiež vyhubíme nádorovú bunku. Sľubujú nám, že ak budeme spolupracovať, dosiahneme vyhladovanie rakoviny.
Naozaj si takto pomôžeme?
Vyhladovanie rakoviny – áno, či nie?
Nádorové ochorenia predstavujú druhú najčastejšiu príčinu smrti, hneď za ochoreniami srdca a ciev, pričom počet novodiagnostikovaných prípadov na Slovensku stále stúpa. Šanca, že sa dnes z rakoviny vyliečite, je síce pomerne vysoká, no výrazne klesá, keď sa podrobíte „samoliečeniu“ – pod vplyvom tzv. liečiteľov. Tí neustále dokazujú svoj fatálny nedostatok medicínskych a biochemických znalostí.
Nejeden z nich popisuje svoju „liečbu“ rakoviny ako drastickú diétu, resp. absolútne „nejedenie“, ktoré má nádorovú bunku – údajne – vyhladovať. Malo by ísť o tzv. devitalizáciu rakoviny, čo vo voľnom preklade znamená, že nádor zbavíme života.
O čo vlastne ide?
Podstatou usmrtenia nádoru má byť jeho vyhladovanie. Tento postup by mal vraj vyprovokovať samoobranné mechanizmy a imunitné reakcie, ktoré nádor zničia. Mnohí prirovnávajú túto techniku k podväzovaniu bradavíc, ktoré časom uschnú a odpadnú. Gro všetkého má však spočívať najmä v tom, že nádorové bunky sú enormným požieračom energie, a tak svojho hostiteľa vyčerpajú až k smrti.
Tzv. liečitelia to celé postavili na Warburgovej hypotéze, podľa ktorej je príčinou malígneho procesu nezvratné poškodenie bunkového dýchania; preto nádor získava energiu kvasením – glykolýzou, ktorá je závislá od cukru. Výsledkom je, že bunky produkujú vysoké množstvá kyseliny mliečnej.
Ako je to v skutočnosti?
Tzv. protirakovinové diéty, ktoré nám laická tlač predkladá ako neuveriteľne úspešné, nevychádzajú zo žiadnych exaktných vedeckých podkladov, prípadne sa opierajú o falošne interpretované podklady.
Cukor nie je zabijak!
Termín „cukor“ je veľmi zavádzajúci, pretože pod ním často rozumieme niečo iné. Vo všeobecnosti ide o jednoduché sacharidy, pričom laikovi napadne najčastejšie glukóza a fruktóza – obe sú obsiahnuté prevažne v ovocí a mede (a iných potravinách). Druhý si zase pod pojmom cukor vybaví bielu kocku, ktorú si pridáva do kávy či čaju. V tomto prípade ide o sacharózu, čo však nie je nič iné, ako glukóza s fruktózou (dokopy).
Tak či onak, v tele sa všetky sacharidy metabolizujú na jednoduché formy, ktoré sa následne vstrebávajú do krvného obehu. Tam sa ďalej premieňajú (spomínaným procesom – glykolýzou) na energiu. Všetky bunky nášho tela, nielen tie rakovinové, využívajú glukózu ako zdroj energie. Naše telo si nevyberá, ktoré bunky dostanú energiu z glukózy, a ktoré nie. Všetky ju potrebujú!
Keď má telo tohto cukru nedostatok, jednoducho si ho vyrobí samo, procesom nazývaným glukoneogenéza. Telo jednoducho neoklamete tým, že mu na tanier nedáte žiadny sacharid.
Preto ortodoxné odmietanie sacharidov nemá absolútne žiadny zmysel. Nádor v tele neoberiete o „jeho“ glukózu. Jasne sa o tom píše vo všetkých učebniach biochémie.
Warburgova predstava o príčine rakoviny je dávno vyvrátená
Tento pán publikoval v dvadsiatych rokoch 20. storočia svoju prácu, v ktorej predpokladal, že rakovinu spôsobuje to, ako nádorové bunky rozkladajú glukózu. Myslel si, že ju metabolizujú bez účasti kyslíka.
Dnes je však táto hypotéza dávno spochybnená. Zistilo sa totiž, že tkanivová hypoxia (nedostatok kyslíka) nie je príčinou, ale následkom nádorového bujnenia. Dnes vieme, že podstatou malígneho procesu (zvratu normálnej bunky, na bunku nádorovú) sú mutácie, ktoré sa v bunke nahromadia, a časom vyvolajú jej nekontrolovateľné množenie.
O tom však Warburg nemohol vedieť na začiatku 20. storočia, v čase, keď ešte nebola objasnená štruktúra DNA ani molekulárna podstata nádorovej transformácie.
Warburgov efekt
Existuje ešte Warburgov efekt, ktorý je však „kúsok“ o niečom inom. Samoliečitelia si ho s obľubou zamieňajú za Warburgovu hypotézu. Warburgov efekt – na rozdiel od hypotézy – platí. Popisuje, že v nádorových bunkách dochádza prednostne k tvorbe kyseliny mliečnej, a to aj vtedy, keď má bunka dostatok kyslíka.
Dnes už vieme, že nádorové bunky majú zablokované mnohé procesy (aj funkcie mitochondrií), čo má za normálnych okolností viesť k apoptóze – programovanej smrti bunky. Inak povedané, keď sa v bunke zistí nejaká chyba, a telo ju prečíta a vyhodnotí ako škodlivú, bunka spácha samovraždu. A práve zablokovanie týchto procesov dáva rakovine výhodu, pretože nádorové bunky sa potom môžu nekontrolovane množiť.
Je kyselina mliečna nebezpečná?
Kyselina mliečna (laktát) vzniká v tele vtedy, keď má telo nedostatok kyslíka. Takto sa tvorí minimálne množstvo energie, a naopak, veľa laktátu. Ide však o proces vratný, to znamená, že z laktátu si telo ešte vie vyrobiť (naspäť) glukózu, napr. z tuku, a tak získať energiu.
Niektorí liečitelia si tento proces vysvetlili po svojom. Radia, aby sme sa vyhýbali cukru a bielej múke, odporúčajú, aby sme konzumovali dostatočné množstvo zakysaných výrobkov, pretože obsahujú malé množstvá kyseliny mliečnej, o ktorú nesmieme celkom prísť. Ide vraj o princíp izopatickej terapie, keď kyselina mliečna, ktorú prijímame v strave, odvádza chorobne nahromadenú kyselinu mliečnu.
Áno, dobre ste postrehli. Nedáva to žiadny zmysel. Tvrdenia samozvaných odborníkov, že utlmením prívodu surovín, ktoré podporujú tvorbu kyseliny mliečnej, sa zbavíte rakoviny, sú zvrchované hlúposti.
Keď vás majú spasiť tuky
V protinádorovej terapii, ktorá sleduje výživu, je ešte jedna alternatívna možnosť – ketogénna diéta. Tá je podľa niektorých výborným spôsobom, ako selektívne vyhladovať nádory. Ide o jednu z najdôležitejších metód nielen v liečbe, ale tiež prevencii nádorových ochorení.
Podstatou ketogénnej diéty je čo najnižší obsah sacharidov v strave, naopak, vyšší obsah tukov. Takéto stravovanie má viesť ku ketogenéze – tvorbe ketolátok.
Čo sú to ketolátky?
Sú to: kyselina acetooctová, beta-hydroxymaslová a acetón, ktoré si telo vytvára výhradne v pečeni, a síce z prebytku mastných kyselín. Tento prebytok vzniká v čase, keď prijímame v strave viac tuku, ako by bolo vhodné, no tiež počas hladovania, keď telo čerpá energiu z tukového tkaniva. Zjednodušene sa teda dá povedať, že ketolátky sú akýmsi náhradným zdrojom energie (namiesto cukrov).
Tu sa však dostávame k zádrheľu, ak hovoríme o zázračnom vyliečení sa z rakoviny pomocou ketodiéty. Pod týmto pojmom sa u niektorých liečiteľov totiž neskrýva pestrá strava s dostatkom orechov, semien, mäsa atď., ale len praobyčajná voda (dokonca filtrovaná!) a kokosový tuk. Toto rozhodne nie je ketogénna diéta, ako sa používa pri štúdiách, na ktoré sa autori týchto tvrdení odvolávajú. Toto je drastická metóda, ktorá vás privedie (najskôr) do hrobu.
Len tak mimochodom, klinické štúdie na ľuďoch, ktoré by potvrdili, že rakovina sa dá vyliečiť pomocou ketogénnej diéty, zatiaľ neexistujú. A ak aj nejaké sú, tento vplyv bol študovaný len na in vitro úrovni (v laboratóriu, v skúmavkách). A keďže telo sa nespráva ako Petriho miska, závery nemožno aplikovať v liečbe ľudí.
Strava onkologického pacienta = dostatok bielkovín
Rakovina nie je uniformné ochorenie. Nie je to huba alebo parazit, a preto nám v liečbe nepomôžu dezinfekčné prostriedky, odčervovanie, odkyslenie, ani držanie hladovky. Ak sa chcete z rakoviny naozaj vyliečiť, podrobte sa „poriadnej“ onkologickej liečbe a dbajte o pestrú, výživnú stravu.
Nestačia však len tuky, telo onkologického pacienta potrebuje v prvom rade dostatok bielkovín. Väčšina onkologických pacientov totiž trpí na podvýživu a hlboký katabolizmus, pri ktorom dochádza k enormnej strate bielkovín zo svalov, keďže tieto sú využívané na boj proti rakovine.
Keď telo nebude mať dostatok bielkovín, nielenže bude zlyhávať imunita, ale budete aj chudnúť a šanca na vyliečenie klesá.
Klinicky významná strata na hmotnosti súvisí s nižšou odpoveďou tela na chemoterapiu, vyššou toxicitou terapie a častejšími návratmi onkologického ochorenia.
A toto vám už liečitelia nepovedia…
Zdroje
1 http://www.viapractica.sk/index.php?page=pdf_view&pdf_id=2928&magazine_id=1
2 https://www.zzz.sk/clanok/5156-devitalizacia-nova-nadej-v-liecbe-rakoviny-alebo-zlyhanie-zdravotnictva
3 KASPER: Výživa v medicíne a dietetika. Grada, 2015, s.213-219, ISBN 978-80-247-4533-6
4 http://www.cell.com/trends/biochemical-sciences/fulltext/S0968-0004(15)00241-8
5 http://www.paleolit.sk/rakovina-a-cukor/
6 https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC2849637/
