Diabetes mellitus alebo cukrovku pozná hádam každý. Môže za to nielen osveta, ale aj fakt, že s veľkou pravdepodobnosťou sa vyskytuje u niekoho z rodiny, alebo u priateľov.
Vedieť o chorobe, však nie vždy znamená, mať pred ňou rešpekt. „Ľahtikársky“ prístup v prvých rokoch trvania choroby, kým ešte nie sú badateľné postihnutia ciev, sa spravidla kruto vypomstí.
Cukrovka (diabetes mellitus) je ochorenie, pri ktorom sa v krvi nachádza príliš veľa cukru – glukózy, pretože telo ho nie je schopné premeniť na energiu normálnym spôsobom. Takmer vo všetkých prípadoch je príčinou skutočnosť, že telo neprodukuje dostatok inzulínu.
Ako však vyzerá diabetes v lekárskej praxi? Spýtali sme sa internistu a diabetológa, MUDr. Vladimíra Uličianskeho, vedeckého sekretára Slovenskej diabetologickej spoločnosti Via medica v Košiciach.
Akú máte skúsenosť so slovenskými pacientmi, prichádzajú k lekárovi včas, alebo (ako registrujeme u niektorých iných ochorení) až keď je ochorenie v závažnejšom štádiu?
V mojej klinickej praxi väčšinou prichádzajú pacienti včas, ale nájdu sa aj výnimky. Podchytenosť cukrovky závisí od informovanosti pacientov a od činnosti praktických lekárov v oblasti vyhľadávania tohto ochorenia.
Pacienti, ktorí pravidelne absolvujú preventívne prehliadky, majú väčšiu šancu, že sa ich ochorenie zachytí včas. Podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) bolo na Slovensku v roku 2012 v diabetologických ambulanciách dispenzarizovaných 342-tisíc chorých s cukrovkou. K tomu je potrebné pripočítať okolo 100-tisíc pacientov s cukrovkou, ktorí už majú cukrovku, ale o nej nevedia.
Na Slovensku sa stretávame s rôznymi osvetovými kampaňami – a diabetes je dosť známa choroba. Napokon, dia oddelenie majú takmer každé väčšie potraviny. Kde vnímate, že by bolo potrebné zlepšenie edukácie? Vedia liečení pacienti dosť o svojom ochorení?
Informovanosť pacientov závisí od ich prístupu k vlastnému zdraviu. Máme veľmi vzdelaných pacientov, ale aj tých s nedostatočnými vedomosťami o cukrovke.
V rámci edukácie o cukrovke existuje veľké množstvo aktivít. O cukrovke sa píše v časopisoch, novinách, existujú rôzne brožúry a knihy. Je častou témou v rozhlase a v televízii. Na internete nachádzame zasa stránky s rôznou úrovňou odbornej kvality. Dovolil by som si preto upriamiť pozornosť na kvalitne a zodpovedne napísané stránky: ViaDIA – Sprievodca diabetika na ceste cukrovkou – www.viadia.sk, a na stránku, ktorá vznikla v rámci Národného diabetologického programu – Život bez cukrovky – http://www.zivotbezcukrovky.sk/.
Ohľadom stravovania pri cukrovke, vynikajúcu knižku napísala pani Mária Štefáková, diétna sestra z Národného endokrinologického a diabetologického ústavu v Ľubochni. Názov knihy je: Varíme diabetikom.
V rámci edukácie by bola vhodná priebežnejšia podpora masmédií. Slovenská diabetologická spoločnosť očakáva výraznejšiu podporu štátu v rámci Národného diabetologického programu.
Máte skúsenosť s činnosťou diabetických pacientskych organizácií?
Aktivita pacientskych organizácii závisí od ľudí, ktorí vedú jednotlivé organizácie a od iniciatívy ich členov. Osobne spolupracujem hlavne so Zväzom diabetikov Slovenska s Ing. Jozefom Borovkom, s ktorým sme urobili viacero spoločných podujatí na slovenskej aj na medzinárodnej úrovni. Mám veľmi dobrú spoluprácu s Andreou Bukovskou zo ZDS Martin DIAMART, ktorá má široký rozhľad v problematike cukrovky a zodpovedný prístup k problémom diabetikov.
Niekoľko úspešných aktivít som mal so Združením rodičov a priateľov diabetických detí zo Spišskej Novej Vsi. Informácie o ich široko rozvinutej činnosti je možné nájsť na internetovej stránke www.spišiačik.sk. V Bratislave je veľmi iniciatívne občianske združenie Diador – www. diador.sk.
V čom je rozdiel, oproti tomu, keď pacient svoj zdravotný problém zanedbá, a príde sa liečiť až neskôr?
Medzi piliere liečby cukrovky patrí diéta, fyzická aktivita a edukácia. Podľa klinického stavu diabetológ indikuje liečbu tabletkami alebo inzulínom.
Optimálna liečba vedie k zlepšeniu zdravotného stavu pacienta. Pacient sa cíti omnoho lepšie, ako pri neliečenej cukrovke, môže viesť život normálneho človeka.
Podstatné je to, že pri včasnej liečbe je možné zabrániť alebo aspoň oddialiť vznik chronických komplikácií cukrovky. Ide o závažné stavy – postihnutie očí, obličiek, periférnych nervov, ciev dolných končatín, srdca a mozgu.
Neliečená cukrovka výrazným spôsobom skracuje život pacienta. Keď príde pacient neskoro, je situácia problematická. Rozvinuté diabetické komplikácie sa už nedajú zvrátiť, možná je len ich liečba – v extrémnych prípadoch do úvahy prichádza amputácia dolných končatín, liečba umelou obličkou, invazívna liečba srdcového infarktu a podobne.
Mnohí ľudia majú strach z injekcií – mohol by to byť dôvod, prečo sa liečbe vyhýbajú?
Strach z injekcií je vo väčšine prípadov len prirodzenou psychologickou reakciou na niečo nové, čo zasahuje do života človeka a môže spôsobovať miernu bolesť. Zriedkavo ide o tzv. fóbiu z injekcií, čo už patrí do starostlivosti príslušného odborníka.
Podľa mojich skúseností – po vysvetlení spôsobu podávania injekcií, a hlavne potom, keď si pacient sám pichne injekciu a vidí, že to nie je závažný úkon, pri ktorom je minimálna, alebo žiadna bolestivosť, pacient si následne bez problémov podáva injekcie. Vo vývoji sú ďalšie spôsoby podávania inzulínu – inhalačný sprej (podobne ako pri bronchiálnej astme), podávanie kvapiek do nosa, podávanie v tabletkách a podobne. Zatiaľ však nemožno očakávať, že tieto spôsoby budú široko použité na liečbu pacientov s cukrovkou v bežnej klinickej praxi.
O cukrovke
Diabetes mellitus je chronická porucha látkovej premeny, ktorá sa prejavuje zvýšenou hladinou cukru v krvi. Rozlišujeme dva základné typy diabetu: 1. a 2. typ, tehotenský diabetes a niekoľko špeciálnych (zriedkavých) foriem diabetu.
Diabetes 1. typu
Kedysi sa označoval aj ako juvenilný typ, pretože sa väčšinou prejaví v mladosti. Zriedkavejšie sa vyskytuje u novorodencov a starších ľudí.
Tento typ diabetu vzniká porušením tých buniek pankreasu, ktoré produkujú inzulín. Inzulín v tele potrebujeme na to, aby sa glukóza zo stravy premenila na energiu. Poškodením pankreatických buniek sa inzulín netvorí, a tak sa cukor v krvi začne hromadiť.
Neraz sa ochorenie neprejavuje výraznými príznakmi, a preto ostáva dlho nespozorované. Diagnostikuje sa vyšetrením krvi a moču (v oboch sa ukáže zvýšená hladina glukózy a v moči sú prítomné aj ketolátky). Preto je potrebné nasadiť liečbu – podávať inzulín.
Ako sa prejavuje:
– úbytkom na váhe,
– smädom,
– častým močením,
– únavou,
– náchylnosťou na infekcie.
Diabetes 2. typu
Ľudovo sa mu vravelo aj starecká cukrovka, pretože sa u väčšiny pacientov objavila vo vyššom veku. Na rozdiel od cukrovky 1. typu, problém nie je v tom, že pankreas nedokáže produkovať inzulín.
Napriek tomu, že inzulín sa v tele tvorí, bunky, na ktoré má pôsobiť, naň nereagujú. Tento stav sa nazýva aj relatívny nedostatok inzulínu, alebo rezistencia na inzulín. Predpokladá sa, že takáto odolnosť buniek voči inzulínu vzniká kvôli dlhodobo vysokej hladine cukru v krvi. Vyskytuje sa často u ľudí s nadmernou hmotnosťou.
Liečba prebieha v niekoľkých krokoch: najprv je potrebná úprava stravy (diabetická diéta). U niektorých pacientov sa podarí dosiahnuť zníženie hladiny cukru v krvi práve touto cestou. Ak diéta nestačí, lekár predpíše pacientovi lieky na jej zníženie, a ak ani toto opatrenie nepomôže, je potrebné podávanie inzulínu (spravidla injekčne).
Rizikové faktory pre vznik diabetu 2. typu:
– obezita,
– vysoký krvný tlak,
– zvýšená hladina tukov v krvi,
– výskyt cukrovky v rodine,
– vek.
Tehotenský diabetes
Gestačný diabetes je porucha premeny cukrov v tele, ktorá sa vyskytuje iba počas tehotenstva. Najčastejšie sa objavuje v druhom trimestri, a po pôrode väčšinou spontánne zmizne.
Táto porucha sa zisťuje pomocou tzv. záťažového testu: medzi 24. a 28. týždňom tehotenstva žena vypije nalačno tekutinu s glukózou, a následne sa sleduje vzostup glykémie. Vo väčšine prípadov sa dá tehotenský diabetes úspešne liečiť diétou a pravidelným pohybom.
Rizikové faktory pre vznik tehotenského diabetu:
– vek nad 30 rokov,
– nadváha,
– fajčenie,
– cukrovka v rodine,
– predchádzajúci pôrod, s hmotnosťou novorodenca nad 4 kg.
Diabetes v číslach
Podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie žije na svete 200 miliónov diabetikov. Predpokladá sa, že do roku 2030 sa ich počet zdvojnásobí.
V Európe trpí cukrovkou asi 7 % populácie.
80 – 90 % diabetikov 2. typu je obéznych, alebo má nadváhu. Ľudia s nadváhou majú 5-kát vyššie riziko vzniku cukrovky, než ich štíhli rovesníci.
Ak je diabetik obézny, alebo má nadváhu, pri znížení hmotnosti o 5 až 10 % klesnú ročné výdavky na jedného pacienta približne o 664 eur.
