Alzheimerovu chorobu pokladajú mnohí za väčšieho strašiaka než rakovinu. Kradne nám totiž dušu. Hovorí o nej MUDr. Izabela Mátéffy, primárka gerontopsychického oddelenia UN Bratislava – Podunajské Biskupice.
Aký je priebeh Alzheimerovej choroby?
Ide o chronické neurodegeneratívne ochorenie mozgu, pri ktorom kvantitatívne ubúdajú nervové bunky. Deje sa to v dôsledku toho, že v mozgu vznikajú a ukladajú sa patologické bielkoviny beta-amyloid a tau-proteín. Tieto bielkoviny postupne ničia nervové bunky a vedú k ich mozgovej smrti. Mozgová kôra sa stenčuje, čo vidíme aj na zobrazovacích technikách (CT a magnetická rezonancia). Špecificky sa tento úbytok týka hlavne buniek, v ktorých je mediátorom acetylcholín, látka zodpovedná za učenie a pamäť. V súčasnosti sa Alzheimerova choroba nedá vyliečiť. Stav našich možností je ten, že ochorenie vieme spomaliť, prípadne na nejaký čas stabilizovať. Prirodzene, vždy je lepšie chorobu stabilizovať v ľahšom štádiu, než až v tom ťažkom. Napriek liečbe ochorenie v čase postupuje, avšak pomalšie než u neliečených ľudí.
Treba si uvedomiť, že ide o smrteľné ochorenie. Alzheimerova choroba sa síce najprv prejavuje v psychickej sfére – pozorujeme poruchy pamäti a ostatných psychických funkcií – no postupne dochádza aj k telesnému úpadku (zhoršovanie motorických funkcií, časté pády, napokon somatický úpadok, pri ktorom dochádza k zrúteniu imunitného systému). Málokto vie, že ak imunitný systém zlyháva, aj pri dobrej starostlivosti môže dôjsť k výskytu preležanín a infekcií.
Na to, aby liečba mohla byť zahájená vo včasnom štádiu, je dôležitá skorá diagnostika. Čo presne to znamená – kedy máme prísť za lekárom s tým, že zabúdanie nám robí starosti?
Mám takú skúsenosť, že nejeden všeobecný lekár alebo psychiater podceňuje prvé príznaky Alzheimerovej choroby. Keď sa starší človek sťažuje, že zabúda, prisudzuje sa to veku, zabúdanie sa vníma ako prirodzená súčasť starnutia. Nemusí to byť pravda. Rozlišujeme aj tzv. benígnu stareckú zábudlivosť, keď ide o fyziologický úbytok pamäti. Tak ako svalová sila vekom klesá, aj výkon kognitívnych funkcií sa spomalí. To ešte neznamená demenciu. Tú je potrebné odlíšiť, prípadne určiť rizikové faktory, napríklad výskyt demencie v rodine, atrofiu mozgu a podobne.
Navyše, medzi zabúdaním fyziologickým a patologickým (demenciou) existuje prechodné štádium, pre ktoré sa zaužívala anglická skratka MCI (Mild Cognitive Impairment, po slovensky ľahká kognitívna porucha). Syndróm demencie nie je príznačný len zhoršením epizodickej pamäti, ale aj globálnym zhoršením sociálnych funkcií, ako sú napríklad riešenie úloh, práca s predmetmi, časový manažment. Porucha sa prejaví trebárs tým, že človek si nedokáže usporiadať sekvenciu určitých úloh – predtým bez problémov riešil aj komplikované úlohy a naraz si nevie rozmyslieť, ako si zorganizovať čas, keď má ísť v jeden deň na nákup, do čistiarne aj na poštu, prípadne úlohy popletie. Či už má pacient MCI alebo počiatočné štádium demencie, je dobré stav podchytiť a riešiť. Žiaľ, k nám sa dostávajú pacienti často až v ťažkých stavoch, keď sa u nich prejavujú vážne poruchy správania a psychotické fenomény (bludy, halucinácie), sú agresívni alebo nepokojní, zmätení. Vtedy aj keď pacienta stabilizujeme, ostáva nesebestačný, inkontinentný a vyžaduje celodennú starostlivosť. Vybaviť miesto v sociálnom zariadení je zdĺhavá byrokratická procedúra a pobyt v nemocnici zdravotné poisťovne limitujú, preto je veľmi dôležité situáciu v počiatočnom štádiu nepodceňovať a čím skôr riešiť, aby záťaž pre rodinu nebola taká veľká.
Čo treba robiť, ak máme strach, že naše zabúdanie je prvým príznakom Alzheimerovej choroby?
Treba ísť k psychiatrovi alebo neurológovi, ktorý posúdi, či ide o demenciu alebo nie. Môže totiž ísť aj o zhoršenie kognitívneho výkonu v dôsledku depresie a po nasadení antidepresív sa tento stav rýchlo zlepší. Na druhej strane, existujú aj presenilné formy Alzheimerovej demencie, ktoré sa začínajú už po 45. roku života. Niekedy na správne určenie diagnózy nestačia len klinické a znázorňovacie vyšetrenia, ale možno urobiť lumbálnu punkciu na stanovenie biomarkerov, alebo vo svete sa robí aj vyšetrenie PET kontrastnou látkou.
Ilustračné foto
