Napriek tomu, že Slovensko je malá krajina, kde nežije takmer žiadne černošské obyvateľstvo, máme u nás pomerne pestrú raperskú, resp. hip-hopovú scénu. Noví raperi a hip-hoperi pritom stále pribúdajú. Jedným z najpopulárnejších slovenských hip-hoperov, ktorý si už dávnejšie vydobyl miesto v špičke tohto žánru, je Suvereno. Hovoríme s ním o zdraví, raperoch, hip-hoperoch, nadávkach, knihách, duševnom tréningu a vyprážanom syre.
Vie sa o tebe, že veľa čítaš. Inšpiruješ sa kvôli vlastnému písaniu, chceš byť vzdelanejší, alebo ťa to len ukľudňuje?
Je to jedna z mojich obľúbených foriem oddychu už od detstva. Vnímam to ako spojenie príjemného s užitočným. Získanie poznatkov a informácií sú sprievodný jav a pridaná hodnota popri spomínanom ukľudnení. Má to pre mňa až liečivé účinky, pretože je to hlavne o nasmerovaní pozornosti dovnútra, ktoré je veľmi dôležité, a často naň zabúdame pri našom hektickom životnom tempe. Každý môj deň sa teda začína a končí knihou.
Keď si odmyslíme koncerty – máš dostatok pohybu?
Ďakujem za pripomenutie toho, na čo poslednú dobu často zabúdam. Mám pocit, že pohybu mám stále nedostatok – oproti minulosti, keď som hrával profesionálne futbal, a telo si tak navyklo na pravidelnú dávku pohybu. Snažím sa to kompenzovať cvičením 5 Tibeťanov, občasnou prechádzkou, alebo turistikou. A rekreačne sem-tam vybehnem, zahrať si s chlapcami futbal, prípadne rôzne sezónne športy. Cítim však, že mi to stále nestačí, a preto mám tým pádom jasný zámer do Nového roku 2014 (úsmev).
Tvoja každodenná strava?
Ráno je to veľa vody, ovsené vločky s ovocím a zelený čaj. Cez deň to záleží od toho, kde sa v daný čas pohybujem, a podľa toho si vyberám, čo je na tom mieste k dispozícii. Je to však bezmäsitá strava. Lepšie povedané, stravujem sa prevažne zásaditými potravinami. Jem veľa zeleniny, ovocia a strukovín. Je to už presne 2 roky, čo som vysadil mäso zo svojho jedálnička, a cítim sa omnoho lepšie vo všetkých rovinách človeka. Jediný problém vzniká na cestách na koncerty, keď zastavíme v „Hornej-Dolnej“, kde je takmer nulový výber bezmäsitej stravy. Tam mi často nezostáva nič iné, len si objednať vyprážaný syr alebo bryndzové halušky.
Kedy naposledy si mal vážnejší zdravotný problém?
Musím zaklopať, darí sa mi vyhýbať vážnym zdravotným problémom.
Rap, to je aj veľa zlosti a bojovných nálad – často je to otvorená agresia. Ty hlásaš vyrovnanosť mysle. Je ťažké udržať si odstup, neochorieť z toho, a zostať pritom autentický?
Každý, kto pozná moju tvorbu (conscious hip hop), vie, že tieto nálady nie sú jej súčasťou, a vyslovene sa od nich dištancujem. Takže – je to skôr otázka na tvorcov tohto hrubozrnného typu hudby.
Pravidelne komunikuješ s fanúšikmi. Súkromie pre teba nie je dôležité?
Áno, veľmi rád komunikujem so svojími fanúšikmi, pretože nie som ľahostajný voči ich názorom, a úprimne sa o nich zaujímam. Zo svojho súkromia im kľudne čo-to poodhalím. Čo je pre mňa dôležité, je pokoj.
Bol si MCL, teraz si Suvereno. MCL sa ti zdal málo suverénny?
Áno, kedysi dávno bol môj prvý pseudonym MCL. Po čase mi prestala vyhovovať vibrácia tohto mena, a tak som sa rozhodol, že si ho zmením. Bolo to v čase istého prielomu medzi starou a novou kapitolou. Nové meno som odvodil od slova suverenita, pretože tento pojem má pre mňa v mojom životnom príbehu veľký význam a hodnotu.
Od rapera sa tak trochu očakáva, že bude „dôležitý“. Ako pracuješ s vlastným pocitom dôležitosti?
Očakávaná dôležitosť sa u mňa prejavuje tak, že tak trochu očakávam, že druhí mi budú klásť neočakávané, nedôležité otázky, a s vlastným pocitom dôležitosti by som mal na ne neočakávane odpovedať, pretože sa to od rapera tak trochu očakáva (smiech). Lenže – ja sa ako raper necítim, pretože nespĺňam spoločenské očakávania a normy rapera.
Povedzme, že raper získa spoločenský vplyv, vstúpi do politiky, začne chodiť v obleku, vôbec nenadáva. Je to pre teba prijateľné?
Neviem. Pre mňa a moje okolie je prijateľné, že nenadávam, že najnovší album Alchymista neobsahuje žiadnu nadávku, a občas účinkujem aj v obleku.
To, čo robíš, robíš preto, lebo chceš iný svet. S čím by si bol za seba spokojný?
Nie. To, čo robím, robím preto, že chcem iného, lepšieho seba. A po každom posune k tomuto cieľu, som za seba spokojný.
Pošleš odkaz ľuďom, ktorí sú vážne chorí, musia existovať so svojím hendikepom, a nebaví ich život?
Rád by som sa vyhol klišé frázam, tak spomeniem radšej moje osobné princípy, ktoré mi pomáhajú v ťažkých chvíľach.
Dôvera v proces, že všetko, čo sa mi deje, má pre mňa hlbší význam, a život mi neposiela skúšky, ktoré by som nedokázal zdolať. Ak sa dokážem naladiť na tento rozmer uvažovania, neskutočne sa mi uľaví, a opadne zo mňa obrovský balvan strachu a neistoty. A začnem tak plne prijímať prítomnosť, nech je akákoľvek.
Zameriam pozornosť na pozitívny aspekt danej situácie, hoci aj malinký. Niečo, čo stojí za potešenie, nech je to čokoľvek. Myslenie sa mi nastaví na pozitívne vnímanie reality, a cez tento filter hľadím na všetky okolnosti, zdanlivo negatívne.
Snažím sa prebudiť svojho vnútorného liečiteľa. Naše telo je obdarené dokonalou inteligenciou, ktorá si dokáže sama poradiť s akýmkoľvek problémom. Vedome sa odovzdám „do rúk“ tejto múdrosti, ktorou sú všetky živé bytosti obdarené. Samoliečenie je prirodzená funkcia každého organizmu. Spúšťam ho len vedomým zámerom.
Udržujem v sebe bojovnosť a vytrvalosť pre niečo. Nesnažím sa bojovať s niečím, alebo proti niečomu, čo ma postihlo, ale za niečo. Tento dôležitý postoj vo mne vytvára pocit súladu s prúdom života, nie oddelenosť. Sústredím sa tak na nejakú príjemnú predstavu, ktorú si prajem prežívať v budúcnosti. Získam tým nádej v lepší zajtrajšok, a proces prebieha ľahšie, keď poznám cieľ. Bojujem v zmysle, nevzdávam sa…
Foto: archív Suvereno
