Geneticky modifikované organizmy (GMO) na Slovensku – najnovšia „kauza“, ktorá výraznejšie pohla mladou slovenskou občianskou spoločnosťou. Položme si ale najprv otázku: koľkí zo Slovákov vedia, čo to GMO vlastne sú? A koľkí zaznamenali, že tu niečo také, ako GMO, vôbec máme?
Občianske združenie Sieť Dobra, iniciátor kampane „PREČ s GMO! Cesta Budúcnosti.”, je známe hlavne podporou alternatívnych platidiel, či komunitnými záhradami. Najnovšie sa však pustilo do boja za pravdivé informovanie verejnosti o pestovaní GMO v obci Borovce v okrese Piešťany, ale aj v iných častiach Slovenska. Spolu s ďalšími občianskymi skupinami chce Sieť Dobra prebudiť občanov tejto krajiny, aby sa zaujímali o to, čo sa deje v ich okolí – aby sa pýtali, čo jedia, a kto je zodpovedný za kvalitu potravín, ktoré si kúpia u bežných obchodníkov. Rozprávame sa s koordinátorkou projektu Piešťanských komunitných záhrad, Veronikou Repkovou.
Kedy a prečo ste sa začali zaujímať o geneticky modifikované organizmy (GMO)?
Raz sme grilovali na našej komunitnej záhrade, a počas rozhovoru vyplynulo, že neďaleko nás, v obci Borovce, má testovacie pole s GMO kukuricou biotechnologický gigant Monsanto, ktorý vlastní okolo 90% všetkého GMO osiva na svetovom trhu. Túto firmu sme dovtedy poznali len z internetu: vďaka jej neslávnej povesti. Uvedomili sme si, že problematika sa nás bytostne dotýka – už to nie je len správa z internetu, ale je to skutočnosť hneď za rohom. A hlavne, sami sme pestovatelia a máme pozitívny vzťah k prírode. Zvedavosť nás motivovala pozrieť sa na celú vec bližšie.
Čo ste zistili?
Zistili sme, že pestovanie GMO je podľa našich zákonov v podstate legálne, a povolené v celej krajine, akurát je ťažké sa dostať ku konkrétnym informáciám. Monsanto tu má hneď niekoľko „inovačných centier” – v obciach Borovce, Sobrance, a od septembra aj v Milhostove. Zarážajúce je, že v našej spoločnosti o tejto skutočnosti neexistuje všeobecné povedomie, a väčšina slovenskej populácie nemá ani tušenia o faktoch a súvislostiach so zavádzaním GMO technológií na Slovensku.
Ako ste zareagovali?
Začali sme tým, že sme informovali verejnosť prostredníctvom tlačovej správy a videa priamo z poľa v Borovciach, na ktorom sa realizuje štátny pokus s GMO. Na to zareagovali čitatelia, aktivisti, médiá (JOJ, topky, 24hod.sk). Následne sme založili iniciatívu “PREČ s GMO! Cesta Budúcnosti”.
Čo chcete iniciatívou dosiahnuť?
Prepojili sme aktívnych ľudí, ktorí sa už o túto tému zaujímajú. A chceme tiež presadiť niekoľko spoločných cieľov. Prostredníctvom kampane poukazujeme na existujúce neblahé dôsledky používania súčasných GMO technológií. Zároveň však prinášame Cestu Budúcnosti, ktorá ponúka konkrétne kroky na dosiahnutie potravinovej suverenity Slovenska. Naším obľúbeným a odskúšaným riešením je napríklad obstarávanie potravín inými spôsobmi, ako nákupom v supermarketoch: zakladaním komunitných záhrad, prípadne komunitou podporovaným hospodárstvom.
Ako sú ohrozené plodiny, ktoré susedia s poliami s GM plodinami?
Konkrétny príklad kontaminácie kukurice pochádza z Mexika – upozorňuje na možnosť rozšírenia geneticky upravených plodín až do vzdialenosti 500 km! DNA z geneticky modifikovanej kukurice bolo nájdené v divokej kukurici vo vzdialených horách Mexika! Dôkazy dokumentujúce rozsah tohto genetického znečistenia boli publikované vo vedeckom časopise Nature. Znamená to, že je v podstate nemožné v susedstve s GMO poľom pestovať bio potraviny. Na Slovensku je (podľa platných zákonov) totiž možné pestovať GMO kukuricu už 200 m od tej naturálnej. Ďalšou preukázanou hrozbou je vznik “superburiny”, odolnej voči silným herbicídom. Herbicídy je nutné používať spolu s geneticky modifikovanými (GM) plodinami. Pôsobia proti burinám, ale GM rastliny sú voči nim odolné. Časom však aj buriny získajú odolnosť, a použitie GMO technológie je tak zbytočné. Naviac, herbicídy sú častou príčinou zničeného života v pôde, a tým potravinového reťazca, ktorý je zodpovedný za prinášanie výživových a stopových prvkov, či minerálov do rastlín. GM plodiny majú teda oveľa nižšiu výživovú hodnotu. Jednoducho povedané, riziká, ktoré so sebou GMO prináša, sa teraz vďaka firmám, ako sú Monsanto, DuPont či Syngenta, dostávajú nielen do poľnohospodárskej výroby, ale aj do prírody. Proces kontaminácie pôvodného genofondu je nezvratný. Je potrebné s tým niečo robiť, kým sa ešte dá.
Dá sa už teraz predpovedať dopad na zdravie ďalšej generácie, ktorá žije v takomto ekosystéme?
Ekológovia sa zhodujú, že tento technologický experiment by potreboval ešte ďalších 10-20 rokov výskumu, než by sa takéto produkty uvádzali na trh. Pritom GMO obsahuje už vyše 50% trhu s potravinami a vyše 90% všetkých polí so sójou, kukuricou a pšenicou v USA! „Šesť z desiatich testovaných obyvateľov Českej republiky malo v moči toxický herbicid glyfosát, známy pod obchodnou značkou Roundup.”, hovorí správa z júla tohto roka. My všetci už jeme GMO, pretože si Monsanto v Amerike vydobilo zákon, ktorý neumožňuje členským štátom požadovať označovanie ich výrobkov. Monsanto je teda jediná spoločnosť na svete, ktorá vám nechce a nemusí prezradiť, že kupujete jej produkt! Označovanie (GMO) je v EÚ povinné v prípade výrobkov, ktoré obsahujú GMO v objeme viac ako 0,9 %. A na trhu je legálne predávaných 16 produktov z GMO. Chutia vám Horalky? Firma Kraft Foods, ale aj Nestlé, Kelloggs, Hellmans, Heinz, Coca Cola, Pepsi, Lipton, Sweppes, a mnoho ďalších, používa vo výrobe GMO.
Nájdeme už vo svete ľudí, ktorým GMO plodiny preukázateľne poškodili zdravie? Je dokázané, že GMO spôsobujú celkom konkrétne vážne choroby?
Väčšina GM plodín je upravená tak, aby bola tolerantná voči vysoko toxickému herbicídu, alebo aby samoté rastliny produkovali toxín, ktorý následne otrávi škodcov. Existuje niekoľko nezávislých štúdií o účinkoch herbicídu na pôdu, hmyz, potraviny, človeka. Negatívny dopad hlavnej účinnej látky glyfosátu je známy vďaka anglickej štúdii z tohto roku. Poškodenie tela je zákerné, no prejavuje sa pomaly, ako postupný zápal bunkových štruktúr. Dôsledky často pripomínajú ochorenia spájané so západnou stravou. Štúdia Brémskej medicínskej univerzity z tohto roku ukázala, že cca 43 % testovaných Európanov malo vo vzorke moču pozitívny test na aktívnu látku herbicídu! Americká akadémia environmentálnej medicíny (AAEM) v tejto súvislosti vyzýva lekárov, aby predpísali všetkým pacientom diétu bez GMO. Citujú štúdie na zvieratách, ktoré dokazujú poškodenia orgánov, zažívacieho traktu, poruchy imunitného systému, urýchľovanie starnutia. Medzi ďalšie riziká patrí neplodnosť, obezita, cukrovka, depresie, autizmus, rakovina, Alzheimerova choroba, či ochorenia srdca. Herbicíd RoundUp od Monsanta je napriek vyššie uvedeným faktom stále predávaný, a GMO sú pestované po celom svete. No vlády mnohých krajín už reagovali na varovania odborníkov, a pestovanie týchto plodín pozastavili, alebo úplne zakázali. Udialo sa tak napr. v Rakúsku, Maďarsku, Poľsku, vo Veľkej Británii, ale aj v Peru, či v Rusku.
Podľa predstaviteľov nadnárodných korporácií sú GMO šancou pri riešení problému hladu…
To znie na prvý pohľad rozumne, avšak ak do internetového vyhľadávača vložíme frázu „plytvanie potravinami“, zistíme, že problém nie je v malom množstve potravín, ale v konzumnej kultúre, spôsobe výroby a distribúcii jedla. Svet už produkuje 1,5-krát viac potravy pre každého na tejto planéte. To stačí na nakŕmenie 10 miliárd ľudí, čo je populačný vrchol, ktorý očakávame do roku 2050. Ale ľudia, ktorí robia za menej ako 2 doláre na deň, si toto jedlo nemôžu dovoliť. To, čo potrebujeme, je krotiť chamtivosť. Pestujme skromnosť. Firmy, ktoré jedlo distribuujú, si do svojich cien častokrát zarátavajú príliš vysoké zisky, pritom distribučné kanály nie sú veľmi efektívne. Veľká časť potravín sa potom nezúžitkuje, a vyhodí do kontajnerov.
Spomenuli ste, že v mnohých krajinách stačil na zastavenie pestovania GMO obyčajný občiansky odpor…
Považujeme za kľúčové, aby sa zvýšilo povedomie nielen o GMO, ale celkovo o potravinárskom “biznise”. Motivujeme verejnosť, aby sa zaujímala o to, aké potraviny kupuje. A poukazujeme na alternatívy: na ekologické poľnohospodárstvo, komunitou podporované poľnohospodárstvo (komunitné záhrady, debničkové systémy…), podporu lokálneho trhu, na vyhľadávanie domácich potravín. Slovensko vidíme ako krajinu, ktorá má potenciál, aby svojím prírodným bohatstvom dosiahla potravinovú suverenitu, a to bez používania GM technológie. V priebehu septembra prebehne petícia Slovensko bez GMO, ktorú podporíme, a budeme pracovať na jej šírení a získavaní podpisov. Občania sa tiež môžu zúčastniť Pochodu za zdravé potraviny a Slovensko bez GMO, a to už 12. októbra 2013. Celosvetový pochod je pripravovaný na budúci rok 24.5.2014.
Aké sú možnosti obyvateľov, keď chcú jednoznačne vystúpiť proti GMO produktom, ako napr. v Maďarsku? Nie sú Slováci ľahostajnejší a menej bojovní, ako ich južní susedia?
Pokiaľ hovoríte o pálení GMO polí v Maďarsku, uvítali by sme rozhodnutie od našich vládnych predstaviteľov, aby boli aj u nás zlikvidované. Áno, v diskusiách sa od občanov ozývajú výzvy na vypálenie. Nepodporujeme toto riešenie, zároveň však nenesieme zodpovednosť za rozhodnutia a činy ostatných. Naša iniciatíva je zameraná na mierumilovné a pokojné riešenia.
Jednoročné rastliny a stály nákup semien a hnojív – existuje prirodzená obrana proti tejto politike?
Mnohé príklady zo zahraničia nás upozorňujú na to, že nie je práve najmúdrejšie, podávať si ruku s Monsantom. Činnosť tejto spoločnosti priviedla do krajnej životnej situácie tisícky farmárov po celom svete. Najznámejší je asi smutný príbeh tzv. GM genocídy z Indie – anglický denník Daily Mail uvádza, že odhadom 125.000 poľnohospodárov spáchalo samovraždu! Farmári sa totiž stali otrokmi na svojej vlastnej pôde, pracujúc denne pre zisk nadnárodných koncernov. Všetko, čo zarobili, išlo výrobcom pesticídov a osiva. V tejto kritickej situácii tisícky farmárov ukončilo svoj život symbolicky: kalíškom pesticídu… Keď boli u kanadského farmára Percyho Schmeisera náhodne kontaminované GMO zo susedovho poľa, jeho päťdesiatročná práca na šľachtení odrody repky olejnej bola zničená. Čo však nasledovalo? Spoločnosť podala žalobu na farmára za porušenie patentového práva na používanie ich semien! Samotný patent spoločnosti Monsanto je veľmi šikovne postavený na profite: poľnohospodári, ktorí by znova zasadili odložené GM osivo z predošlého roku, by porušili patentové zákony…
Hovorí sa, že Slovensko už stratilo potravinovú sebestačnosť. Sú GMO ďalšou „podporou“ našej potravinovej závislosti?
Je to tak – štatistiky Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) hovoria o potravinovej bezpečnosti SR na úrovni 45 až 50 %. Už je najvyšší čas, aby sme svoju zodpovednosť zobrali späť do vlastných rúk, a nečakali, že riešenie príde zhora. Pravdepodobne nepríde. Musíme o probléme začať hovoriť, transformovať nespokojnosť na konkrétne akcie, a postupnými krokmi pracovať na potravinovej suverenite. Na začiatok stačí viac sledovať, kde naozaj končia moje peniaze. Teda či podporím nadnárodné korporácie a ich supermarkety, alebo miestnych pestovateľov a obchodníkov.
Na záver – ako môžu čitatelia a sympatizanti podporiť túto iniciatívu?
Skupinám ponúkame návod na spoločné premietanie filmu “Svet podľa spoločnosti Monsanto”. Je dobré ho spojiť s diskusiou a hľadaním lokálnych možností, ako reagovať na potravinovú situáciu vo svojom okolí. Môžu sa tiež formálne, ale aj aktívne pridať k našej iniciatíve.
Užívateľom sociálnych sietí odporúčame už existujúce skupiny, ktoré sledujú vývoj okolo GMO na Slovensku.
Ďalšie možnosti, ako podporiť iniciatívu nájdete na adrese: http://www.sietdobra.sk/ako-podporit-iniciativu/
Informácie a spôsoby, ako vykročiť na Cestu Budúcnosti, nájdete na web stránke: http://www.sietdobra.sk/cesta-buducnosti/, alebo na facebooku: fb.com/PRECsGMO.
