Kedysi bolo jej snom byť taká známa a úspešná, aby bola práve ona tá, ktorej sa novinári na veci pýtajú. A keď potom chvíľu známa bola, a bulvárni novinári sa jej na veci pýtali, chvíľu ju to aj bavilo. Potom si však uvedomila, že nie je pre nich zaujímavá ako človek, ani tým, čo má v hlave a čo robí, ale preto, že bola zapletená do akejsi mediálnej bubliny. Počas vysokej školy začala pracovať v Slovenskom rozhlase, a keďže študovala žurnalistiku, jej prirodzené miesto bolo na opačnej strane mikrofónu. Akosi si naň zvykla – cíti sa tam fajn. Keď otázky kladú novinári jej, to, ako sa cíti, záleží od toho, na čo sa pýtajú. Ak sa pýtajú dobré otázky, tak je to v poriadku. Ak ich zaujímajú „kraviny“, prípadne, ak nie sú na rozhovor pripravení, alebo, nedajbože, chcú nejaké filozofovanie o poézii, je jej z toho do smiechu. Redaktorka Slovenského rozhlasu (RTVS) a poetka Mirka Ábelová pre portál Slovenský pacient otvorene hovorí o sebe, zdraví, pohybe, poézii a o médiách.
Mirka, napísali ste knižku Striptíz, ktorá vyšla aj v Braillovom písme pre slabozrakých a nevidiacich. Nakoľko sa v nej odhaľujete?
Priznám sa, že názov Striptíz nemal veľmi riešiť akési moje odhaľovanie, či už duševné, alebo fyzické (úsmev). Vymysleli sme ho proste preto, že asi 5-slovný názov, ktorý som chcela pôvodne, by nebol asi dosť zaujímavý. Keďže sa poézia málo číta, resp. málo ľudí ju kupuje, naivne som si myslela, že takýto názov pritiahne pozornosť aj časti tak trochu otupeného slovenského publika. Či to zámer splnilo, neviem, ale dnes by som už takto knižku asi nenazvala (úsmev). Nakoľko sa v nej odhaľujem? No, knihu tvoria prevažne vzťahové texty, kde si riešim vlastné zlé zážitky, ktoré sa mi prihodili, takže asi z tohto pohľadu sa odhaľujem celkom dosť. Na druhej strane, mnoho textov by som dnes napísala ešte úprimnejšie, takže nová kniha, ktorá má vyjsť vo februári, bude z tohto hľadiska asi pocitovo „odhalenejšia“ – aj keď sa v nej už budem venovať aj, nazvime to, spoločenským témam. Keď som mala pred pár dňami čítačku na festivale Pohoda, prišiel za mnou jeden chlapec a pýtal sa ma, či som naozaj to všetko, o čom v Striptíze píšem, aj zažila. Že mu jeho kamaráti nechcú veriť, že by niekto toľko toho mohol zažiť. Celkom ma to prekvapilo, ale zároveň aj pobavilo. Áno, zažila, aj keď si teda nemyslím, že je pre literatúru nejako extra dôležité, či autor to, o čom píše, aj naozaj zažil. Ale píšem tam o veciach, ktoré som vtedy zažívala, riešila.
Oblasť zdravotníctva. Robili ste v teréne rozhovor s lekárom, pacientom?
Zdravotníctvu sa nevenujem. Mám na starosti ministerstvo vnútra, spravodajské služby, občas ministerstvo obrany, parlament, LGBT komunitu, problematiku zlepšenia života Rómov u nás, všetky protesty. Ale vlastne, ak si spomínam, raz som absolvovala nejaký nočný maratón v parlamente, keď sa naši lekári rozhodli štrajkovať. Bolo to ešte za Radičovej vlády, ak sa nemýlim.
Zaplatili ste raz istej neznámej babičke v lekárni za lieky. Ako vnímate to, že si ich nemohla dovoliť?
Vnímam to tak, ako som to napísala v tom statuse. Škoda len, že niektorí ľudia ho potom začali zneužívať na potvrdenie svojich, či už politických, alebo ideových PR aktivít. Náckovia sa rozčuľovali, že Rómovia majú lieky zadarmo, čo je totálna kravina, a snažili sa to zvaliť na nich. Rôzni politici to využili na sociálnej sieti, aby sa zapáčili voličom. Pre “dobro veci” to zdieľalo Modré z neba. Svoj imidž si chcela – zdieľaním neprávosti – zlepšiť aj playmate, či čo to je, Zuzana Plačková. No proste celé Slovensko sa “pohoršilo”, zvalilo vinu na kadekoho. Samozrejme sa našli aj takí, ktorí tvrdili, že je to hoax, alebo pindali na to, že načo sa takou vecou potrebujem pochváliť. Ja som to napísala preto, že sa mi to stalo, a chcela som si proste uľaviť. Netušila som, že to vyvolá také reakcie.
Zdravie a choroba. Keď ste PN, čo vám pomáha?
Väčšinou PN nebývam, lebo na to nemám čas. Liečim sa tak trochu za pochodu, teda ak ide o nejaké jemné prechladnutie. Ale u mňa je to ťažšie. Lekári odmalička nevedia zistiť, čo mám s pľúcami. Už to mala byť cystická fibróza, astma, dôsledok nejakého divertiklu či čo, proste nikto nevie, čo mi je. Akurát mávam často zápaly pľúc a stále kašlem, inak žiadne problémy s dýchaním nemám. U mňa sa nič nedeje, a potom ma choroba „šľahne“ o zem, a skončím v nemocnici. Takže keď som na PN, liečim sa zrejme niekde z ďalšieho zápalu pľúc. Pomáha mi veľa spať. Pri akomkoľvek probléme.
Aktívny pohyb. Tykáte si?
Áno. Športovala som odmalička. Chodila som na kickbox, tancovala vo folklórnom súbore. Od februára chodím skoro každý deň do posilňovne. Behám, zdvíham činky… Mám to rada, je to fajn, a cítim sa výborne. Vďaka najlepšej osobnej trénerke na svete Martinke Struhačkovej som schudla 14 kíl, a je to pecka.
Jedna z prvých slovenských televíznych reality šou Dievča za milión. Čo vám dala, a čo vzala?
Myslím, že na túto tému sa už toho popísalo toľko, že ani nemá význam sa k tomu vracať. Každý si asi vygoogli, čo sa dialo. Bolo to otravné, a otázky na reality show ma otravujú dodnes. Rovnako ako aj samotné reality show. Bolo to už dávno.
Čítačky pred neznámymi ľuďmi. Užívate si to?
Boli obdobia, keď som sa bála vyliezť na pódium. Teraz som si už zvykla, chápem to ako nutné zlo, ktoré človek musí podstúpiť, keď chce svoje texty dostať blízko k ľuďom. Ale nemám to rada. Myslím, že je lepšie, keď si texty každý číta z knihy v duchu sám pre seba.
Vaša literárna tvorba. Pripravujete ďalšiu knižku?
Áno. Vyjde vo februári. Bude sa volať Na! Opäť to budú básne, a opäť ju vydá vydavateľstvo Ikar.
Ďakujem za rozhovor.
Foto: Richard Lutzbauer
