Svetový deň kýchania: „Nedávaj si ruku na ústa zbytočne!“

Ozaj, kýchli ste si už niekedy?

Že kýchate pravidelne – v lete, aj v zime?

Nie ste sami!

Na Silvestra, 31. decembra, vyhlásilo občianske združenie SLOVENSKÝ PACIENT 1. ročník Svetového dňa kýchania. Chce ním zvýšiť povedomie o tomto prirodzenom, no pomerne zaznávanom ľudskom prejave.

Cieľom úvodného ročníka je destigmatizácia kýchania ako takého. Tohtoročný „Svetový deň“ má aj svoje motto: „Nedávaj si ruku na ústa zbytočne!“

O aktivite hovorí projektová manažérka občianskeho združenia SLOVENSKÝ PACIENT, RNDr. Eliška Veselá:

„Kýchanie je každodennou súčasťou nášho života. Veď mnohí z nás si kedykoľvek kýchnu, a pritom ani nie sú chorí. Lenže, ľudia si neuvedomujú, aké je nebezpečné, dávať si pri kýchaní ruku pred ústa aj vtedy, keď im nič nie je.“

Kýchajme s rozumom

Všetci to dobre poznáme. „Nábeh“ na kýchnutie prichádza spravidla nečakane. Nie vždy si ale stihneme dať ruku na ústa, najmä, ak máme obe ruky zamestnané.

Prečo je však spoločensky nebezpečné, dávať si pri kýchaní ruku na ústa, keď práve kýchanie je podľa mnohých lekárov najčastejšou cestou prenosu kvapôčkovej infekcie?

„Osoby, nachádzajúce sa v blízkosti kýchajúceho človeka, ktorý si navyše kladie ruku pred ústa, si musia zákonite myslieť, že je chorý. Veď prečo inak by si dával ruku cez ústa? Podľa našich zistení, sú potom práve tieto osoby náchylné, aby sa v blízkej dobe podrobili – v tomto prípade úplne zbytočnému – očkovaniu proti chrípke. Tak trochu to zaváňa premyslenou PR zo strany farmaceutického priemyslu, ktorý sa snaží predávať svoje, väčšinou neúčinné protichrípkové vakcíny…“

RNDr. E. Veselá zároveň pripomína, že práve z medicínskeho prostredia sa čoraz častejšie ozývajú hlasy za cielené otužovanie a posiľňovanie imunity. Preto odmieta, že práve kýchanie je zodpovedné za zvýšený výskyt chrípok.

„Počty ľudí, ktorí ochorejú v dôsledku kvapôčkovej infekcie, sú len kvapkou v mori. Zato všade okolo nás je stále viac tých, ktorí ochorejú po vakcinácii proti chrípke. Nevylučujem, že niekto môže ochorieť, ak naňho kýchne človek s chrípkou, no oveľa nebezpečnejšie je práve to zavádzanie, ktoré predstavuje zdravý jedinec, ktorému sa kýchlo len kvôli ostrému slnku, alebo výraznej vôni spolucestujúcej.“

Už deti pritom učíme, aby si dávali ruku na ústa, keď chcú zakašľať, alebo sa chystajú kýchnuť, pretože by mohli nakaziť ľudí vo svojom okolí. Aj na to ale má doktorka prírodných vied svoj pohľad:

„Videli ste, že by si deti dávali ruku pred ústa, keď kýchajú? Samozrejme, že nie! Začnú to robiť až vtedy, keď ich to dospelí naučia. Deti nie sú pokrivené, správajú sa úplne prirodzene, to my z nich vyrábame dospelých.“

Ako však dosiahnuť, aby si ruku na ústa dávali len ľudia, ktorí sú naozaj chorí? Je to vôbec možné?

„Treba si uvedomiť, že toto je len 1. ročník našej aktivity. Možno už druhý ročník prinesie odpoveď aj na túto otázku. Uvidíme, ako na novú tému zareagujú ľudia, a potom budeme vedieť viac. Takéto zmeny neprichádzajú zo dňa na deň, veď si len uvedomme, ako dlho trvalo, kým si ľudia začali dávať ruku pred ústa zakaždým, keď kýchli. Nie som kultúrna antropologička, ale myslím si, že môžeme pokojne hovoriť o miliónoch rokov,“ uzatvára RNDr. E. Veselá.

Vedeli ste, že…

…zvyk hovoriť „na zdravie“ človeku, ktorý si kýchol, sa používa len v niektorých krajinách strednej Európy, a vo svete ho nepoznajú? (podobne je to aj v prípade slovného obratu „dobrú chuť“ pri stolovaní),
…spravidla kýchneme dvakrát, s niekoľkosekundovou prestávkou, a viacnásobné akty kýchnutia sú skôr výnimočné?
…zadržiavať kýchanie je nezdravé?
…kýchajú aj zvieratá?
…ľudia, ktorí si nikdy nekýchli, neexistujú?