Kreatívny proces – výtvarný, literárny, hudobný alebo dramatický – zvládneme viac či menej vydarene všetci. Kedy však ide o koníček a kedy o arteterapiu? Oslovili sme historičku umenia Naďu Kančevovú a psychologičku a psychoterapeutku Katarínu Vítkovú.
V čom sa líši arteterapia od hobby – kreslenia, amatérskeho divadla alebo hrania na hudobnom nástroji pre radosť? Psychoterapeutka Katarína Vítková vidí rozdiel hlavne v účele kreatívnej činnosti:
„Arteterapia sa v súčasnosti najčastejšie spája s pôsobením výtvarných prostriedkov. Ako každá iná terapia, musí spĺňať určité podmienky. Predovšetkým, arteterapeut spolu s klientom určia terapeutický zámer. Keď tvoríme čokoľvek pre radosť, takéto veci neriešime. Aj keď nepochybne je pre mnohých vlastná tvorba oslobodzujúca, uvoľňujúca či až liečivá, nie je potrebné nazývať takúto prirodzenú činnosť človeka terapiou. Bolo by fajn, keby sme aj naďalej hovorili, že máme úžasne zaujímavého koníčka – napríklad robíme pieskové mandaly, než že sa po večeroch zaoberáme autoterapiou.“
Ako arteterapia prebieha?
Arteterapia je hraničná disciplína medzi vedou a umením. To znamená, ako keby jednou nohou bola ukotvená vo vedeckých smeroch, ako sú psychiatria a psychológia, a druhou nohou stála v umení. Ak je arteterapeut svojou podstatou umelec, prejaví sa to určite aj na jeho práci s jednotlivcom či skupinou.
„Umelci sú omnoho častejšie zameraní na estetiku umeleckého prejavu a omnoho častejšie zastávajú názor, že už len samotný tvorivý proces je liečivý. Veria, že stačí vhodne pripravený priestor, materiály a podmienky na nerušenú tvorbu a ničím do klientovej tvorby nezasahujú. Vedecky zameraný arteterapeut – často psychiater, psychológ, ale môže to byť aj pedagóg – rozoberá tak výsledný produkt, ako aj proces tvorby častejšie, než jeho kolega umelec,“ hovorí Vítková.
Samostatný arteterapeutický proces pritom môže vyvrcholiť do skupinového diela. Historička umenia Naďa Kančevová sa podieľala na vzniku katalógu Art Brut, ktorý bol výsledkom niekoľkoročného projektu Ligy za duševné zdravie.
„Autormi diel sú ľudia, ktorým život skomplikovalo duševné ochorenie. Nemajú formálne umelecké vzdelanie, no výtvarná tvorba sa pre nich stala novou formou vyjadrenia a niekedy dokonca aj novou náplňou života. Umeleckým stvárnením ich vnútorného sveta často vznikajú práce, ktoré sú výtvarne veľmi zaujímavé, no ostávajú skryté za múrmi psychiatrických zariadení či stacionárov, len s ojedinelou možnosťou prezentovať ich verejnosti,“ píše Kančevová v príhovore ku katalógu.
Slovenská arteterapeutická tradícia
Skoro 10 rokov pracuje so skupinou výtvarne nadaných autorov Liga za duševné zdravie. Pre ľudí s duševným ochorením organizuje rôzne tvorivé workshopy a prostredníctvom projektu Hľadá sa talent pravidelne oslovuje sieť psychiatrických zariadení po celom Slovensku s prosbou, aby medzi svojimi pacientmi pomohli vytipovať talentovaných autorov. Finalisti súťaže sa zúčastňujú na niekoľkodňovom sústredení v Galérii insitného umenia v Schaubmarovom mlyne v Pezinku.
Projekt umožnil objaviť viacero výtvarne zaujímavých osobností a vytvorenie pomerne rôznorodej kolekcie umeleckých diel. Psychiater MUDr. Peter Breier upresňuje motívy arteterapeutickej tvorby:
„Mnohí duševne chorí sa výtvarne vyjadrujú jednoducho preto, lebo je to pre nich jednoduchšie, ako hovoriť o svojich pocitoch.“
V psychoterapii existuje pojem „terapeutický rozhovor“, ktorý je iný bež bežná konverzácia, napríklad s priateľkou. Terapeuta totiž nielenže zaujíma samotný obsah konverzácie, ale aj jeho forma (aké slová klient používa, ako ich skladá do viet a pod.). Podľa toho dokáže „čítať medzi riadkami“. Diagnostický potenciál má aj umelecké dielo, ktoré vzniklo v rámci arteterapie.
„Je na uvážení každého arteterapeuta, či tento potenciál využije, alebo nie. V tomto rozhodovaní je smerodajný vopred daný cieľ terapie. Medzi riadkami sa tiež dá „čítať“ aj v procese tvorby či v následnej komunikácii o tom, čo sa počas procesu deje, alebo dialo. Niekedy je dôležité pozorovanie toho, ako klient pristúpi k zadanej téme, ako reaguje, keď je zadanie málo štrukturované a klient má veľa priestoru na spontánnosť a náhodu. Terapeuta môže napríklad zaujímať aj to, ako ochotne či neochotne klient riskuje. Je výhoda, ak terapeut tieto pozorovania a svoje pocity s klientom zdieľa a do terapie prináša,“ vysvetľuje psychoterapeutka Katarína Vítková.
Kto je arteterapeut?
V súčasnosti na Slovensku neexistuje oficiálna profesia arteterapeuta, pretože nemáme inštitúciu oprávnenú posudzovať vzdelanie a vydávať certifikát pre arteterapiu. Arteterapiu na rozdiel od psychoterapie v zdravotníctve môžu vykonávať psychológovia, psychiatri, zdravotné sestry, špeciálni pedagógovia alebo aj umelec na čiastočný úväzok. Existujú jednotlivé workshopy či ucelené dlhodobé kurzy arteterapie v Českej republike aj na Slovensku, vďaka ktorým sa dá v arteterapii profesne neustále napredovať.
Karen Machoverová (1902 – 1996) – americká psychiatrička bieloruského pôvodu, ktorá vypracovala metódu analýzy osobnosti založenú na interpretácii kresieb, konkrétne ľudských postáv. Podľa Machoverovej tieto kresby odzrkadľujú myšlienky, strachy a vnútorné duševné rozpoloženie autora kresby. Test pozostával z dvoch jednoduchých úloh – najprv mal daný človek nakresliť ľudskú postavu a potom postavu opačného pohlavia. Machoverová a jej nasledovníci analyzovali rôzne detaily kresieb, ako napríklad veľkosť postáv, ich postoj, vzájomné súvislosti, umiestnenie na strane a podobne.
Ilustračné foto
