Pri nákupe prírodnej minerálnej vody sa, aspoň niektorí, pozeráme na zloženie a obsah minerálnych látok. Balené liečivé, prírodné minerálne a pramenité vody môžu pochádzať vždy iba z uznaného zdroja, ktorý je po každej stránke prísne kontrolovaný. Uznaniu zdroja pritom predchádza niekoľkoročný proces pozorovania, ktorý, ak je všetko „v poriadku“, vyvrcholí vyhlásením ochranného pásma.
Dospelý človek by mal vypiť cca 20 – 40 ml tekutín na 1 kg telesnej hmotnosti za 24 hodín, čo sú 2 až 3 litre tekutín denne. Potreba pitia je ale individuálna, a závisí od mnohých vonkajších a vnútorných faktorov: od telesnej hmotnosti, veku a pohlavia, zloženia a množstva stravy, telesnej aktivity, teploty vzduchu alebo zdravotného stavu. Každý si má nájsť svoje optimálne množstvo tekutín. Denná potreba sa teda môže pohybovať od jedného litra, až po niekoľko litrov za deň.
Vo všeobecnosti platí, že je vhodné striedať jednotlivé typy prírodných minerálnych vôd: hydrogénuhličitanové, síranové, sodné, vápenato-horečnaté, chloridové, alebo vody so zvýšeným obsahom niektorých stopových prvkov. Každá minerálna voda má výnimočné zloženie, ktoré má rôzne priaznivé fyziologické účinky na ľudský organizmus. Pri dlhodobom (viac ako 6 týždňov) pití minerálnej vody rovnakého typu, ktorá má zvýšenú mineralizáciu, je dobré zvážiť konkrétny zdravotný stav organizmu – hlavne u detí, či u dospelých s ochoreniami obličiek a srdca. Stredne mineralizované minerálne vody sú primeraným doplnkom pravidelného pitného režimu.
Či je minerálka vychladená alebo teplá, uchováva si svoje fyzikálno-chemické vlastnosti. Stabilita oxidu uhličitého v minerálnej vode je však podmienená jej teplotou – lepšie sa absorbuje v chladenej minerálnej vode, ako v teplej. Preto sa nám môže zdať, že vychladené minerálne vody majú menej výraznú chuť.
Sýtená, nesýtená, prevarená voda
Otvorená voda by sa mala skladovať v chlade a tme, a spotrebovať do 3 – 4 dní. Tu je mierny rozdiel medzi sýtenými a nesýtenými vodami, lebo oxid uhličitý zabraňuje rozmnožovaniu mikroorganizmov, a sýtená voda tak vydrží dlhšie ako „tichá“. V záujme zachovania vlastností vody je teda najlepšie, ak ju po otvorení skladujeme v chladničke.
Varom sa z vody môže odstrániť napr. oxid uhličitý alebo chlór. Nemožno však odstrániť iné nežiaduce látky, ktoré sa v nej môžu nachádzať. Kvalita vody z vodovodu nie je na celom území rovnaká, a môže sa po finálnej úprave zmeniť a líšiť od pôvodného zloženia. Aj preto nie je vhodné, aby sme pripravovali stravu pre dojčatá z vody, ktorej zloženie nepoznáme. Pre našich najmenších je určený osobitný druh vody – tzv. „dojčenská voda“.
(Informácie o kvalite pitnej vody sú dostupné na stránkach vodárenských spoločností, prípadne ich môžete získať vo vašej rozvodnej sieti, od pracovníkov na vašom obecnom či miestnom úrade).
Zdroj: www.copijeme.sk, upravené a redakčne krátené.
Ilustračné foto
