Basgitarista, skladateľ, dirigent a producent Oskar Rózsa (1974) absolvoval orchestrálne dirigovanie na Štátnom konzeratóriu a VŠMU v Bratislave. Neskôr študoval kompozíciu filmovej hudby na Berklee College Of Music v Bostone. Ako hudobník a producent sa podieľal na desiatkach albumov rôznych umelcov. Spolupracoval s Dežom Ursinym, Richardom Müllerom, Jarom Filipom, Mariánom Vargom, Janou Kirschner či Ivanom Táslerom. Požiadali sme ho o krátky rozhovor – bez okolkov nám porozprával o svojom životnom štýle a zdraví, a neobišli sme ani hudbu.
Hudobníci, podobne ako iní umelci, sú známi tým, že nepoznajú pravidelný biorytmus. Koľko hodín denne spávate?
Nemám pravidelný biorytmus, ale môj duch a telo sú na to zvyknuté. Naštastie, mám to privilégium, že nemusím častokrát deliť čas na noc a deň. Pracujem keď mám chuť, a spím taktiež, keď mám chuť. Tak 6-8 hodín je ideálna miera pre mňa, mám rád spánok.
Ako ste na tom so sluchom? Počujete dobre?
Čo ste hovorili…? (smiech). Myslím, že to funguje, a verím, že aj naďalej bude.
Ste basgitarista. Čo na to vaše prsty, šľachy? Máte osvedčený spôsob, ako im uľaviť?
Prsty mám v pohode, ale chrbtica sa hlási. Treba proste cvičiť. Mám závesné laná, na ktorých sa naťahujem.
Máte strach z chorôb? Bojíte sa nemocnice, injekcie?
Snažím sa eliminovať strach z môjho života, kde sa len dá. Energiu nemocníc nemá asi nikto dobrovoľne rád. Injekcie sa nebojím, a myslím si, že správnym vnútorným nastavením sa dá mnohým zdravotným problémom predísť.
Akú najťažšiu chorobu či úraz ste počas svojho života „zažili“?
Závislosť na heroíne.
Hudobník a alkohol. Sú priatelia?
To je veľmi individuálne, ako všetky vzťahy….
Čo si myslíte o muzikoterapii, liečbe hudbou?
Totálne verím v liečbu, respektíve moduláciu našej duchovnej a aj telesnej bytosti hudbou, zvukovou vibráciou. Zvukový prejav hudby, t.j. kombinácia vibrácii má eminentný dopad na ľudské telo, a samozrejme ducha. Preto je vysoká miera zodpovednosti na nás, čo ponúkame na počúvanie ďalším generáciám.
Zdá sa vám povolanie sestričky sexi?
Veľmi. Aj keď – radšej by som sa s ňou stretol mimo špitálu. (úsmev).
Chcete sa dožiť vysokého veku?
Myslím, že je mi to súdené. Dúfam, že v zdraví.
Kde budete tento rok koncertovať?
Podľa spontánnych rozhodnutí…
Foto: archív O. Rózsa
