Bratislava 23. júla (TASR) – Dlhodobé časté močenie či pocit nutkania môžu predstavovať príznaky hyperaktívneho močového mechúra, odborníci preto radia poradiť sa o takýchto problémoch s lekárom. “ Tak, ako v iných prípadoch, ak sa ochorenie nezachytí včas, tak liečenie aj diagnostika sú komplikovanejšie a výsledky sú horšie. Znižuje kvalitu života a môže zasahovať aj do iných orgánových systémov,“ vysvetlil primár Urologického oddelenia Fakultnej nemocnice s poliklinikou Skalica Jozef Marenčák.
Priblížil, že o hyperaktívnom močovom mechúre možno hovoriť vtedy, keď pacient močí viac ako sedemkrát za deň a viac ako jedenkrát za noc. Ochorenie zároveň sprevádza aj nepríjemný pocit v podbruší, ktorý núti urgentne utekať na toaletu. Podľa Marenčáka tretina chorých na záchod dobehnúť nestihne a ochorenie je tak sprevádzané aj únikom moču. Napriek problémom k lekárovi nepríde asi 60 percent ľudí, u ktorých problémy pretrvávajú do päť rokov.
Liečba v úvode je podľa Marenčáka jednoduchá a väčšinou spočíva vo farmakoterapii. „Mnohí pacienti roky trpia častým močením i zobúdzaním sa, potom sú vyčerpaní, podráždení, ovplyvňuje to ich okolie aj pohlavný život a jednoduchá medikamentózna terapia dokáže zlepšiť tieto stavy v priebehu niekoľkých dní a ľudia sa vracajú späť do života,“ poukázal.
„Väčšinu pacientov je možné efektívne a bezpečne liečiť s pomocou perorálnej farmakoterapie v kombinácii s inými konzervatívnymi postupmi,“ skonštatoval. Ozrejmil, že v podstate všetky inhibítory muskarínových receptorov vedú u pacientov k subjektívnej úľave. Pokračoval, že lepšiu znášanlivosť vykazujú antimuskariniká s vhodne zmenenou farmakokinetikou alebo iným spôsobom ich aplikácie.
V prípade neúspechu je možné podľa Marenčáka využiť aj ďalšie možnosti. Injekcie botulínum toxínu do svaloviny močového mechúra je v súčasnosti možné použiť pre pacientov len v rámci klinických štúdií. „Periférna neuromodulácia je rovnako minimálne invazívna pre niektorých pacientov. Centrálna neuromodulácia sa skôr využíva u jedincov s neurogénnym močovým mechúrom a je podstatne invazívnejšia a nákladnejšia,“ doplnil.
Chirurgické postupy znamenajú konečnú liečbu hyperaktívneho močového mechúra, lebo umožňujú podstatne zväčšiť kapacitu močového mechúra alebo odviesť moč inou cestou. „Chirurgická liečba sa vykonáva až po vyčerpaní a zlyhaní všetkých dostupných konzervatívnych, neinvazívnych liečebných metód a výraznej progresii poškodenia obličiek,“ uzavrel Marenčák.
