Príznaky
Tlačová správaAlzheimerova choroba je druhým najobávanejším ochorením na svete, hneď po rakovine. Bojí sa jej 23 % opýtaných z medzinárodného dotazníka.
Až 59 % ľudí si nesprávne myslí, že Alzheimerova choroba je typickou súčasťou starnutia. 40 % usudzuje, že nie je smrteľná. A 37 % ľudí sa mylne domnieva, že sa nemajú čoho obývať, keďže táto choroba sa nevyskytuje u nich v rodine.
Aj keď o Alzheimerovej chorobe vieme už viac ako sto rokov, stále na ňu nepoznáme účinný liek. Čo je ešte závažnejšie – výskyt tohto ochorenia neustále stúpa. Na Slovensku je diagnostikovaných viac ako 60 tisíc pacientov.
Ako Alois Alzheimer objavil „Alzheimerovu chorobu“
Otcom Alzheimerovej choroby je nemecký psychiater Alois Alzheimer, ktorého zaujala jedna pacientka. Po jej úmrtí, v roku 1907, sa zameral na jej mozog, a histologicky objavil atrofiu mozgovej kôry.
Časom sa zistilo, že už zdravý, 30-ročný človek, môže mať v mozgu prítomnú neurofibrálnu patalógiu. No nemusí „dostať“ Alzheimerovu chorobu! Pár rokov je na akejsi „križovatke“, a až potom sa rozhodne, či sa uňho tento druh demencie vyvinie (záleží od toxických proteínov, aj genetickej predispozície).
Príznaky Alzheimerovej choroby
Alzheimerova choroba je forma demencie, ktorá postihuje okolo 18 miliónov ľudí v EÚ. Teda zhruba toľko, koľko je obyvateľov Holandska. Sú to ale iba odhady, tieto čísla môžu byť oveľa vyššie, pretože mnohí, hlavne starší ľudia, nebudú nikdy diagnostikovaní ako alzheimerici.
Príznaky Alzheimerovej choroby pripisujú mnohí postihnutí, ale aj ich príbuzní, starnutiu, stresu či depresii. Alzheimerova choroba sa začína pozvoľne, a nepretržite sa rozvíja v priebehu niekoľkých rokov.
Medzi prvé varovné signály patrí:
- zhoršovanie pamäti,
- neschopnosť rozpoznávať známe miesta,
- dezorientácia v čase.
Dnes existuje množstvo kognitívnych testov, na základe ktorých sa dá zistiť Alzheimerova choroba – robia sa krvné testy, magnetická rezonancia mozgu. Súčasná terapia je však zameraná len na symptómy. Žiaľ, nemáme test na skorú diagnostiku. Tá za života nie je stopercentná, je možná až po smrti pacienta.
Novinky v diagnostike Alzheimerovej choroby
V centre záujmu vedcov bola donedávna tzv. Amyloidová hypotéza. Dnes je tu Tau proteín. Vkladajú sa doň veľké nádeje. Vakcína je v prvej fáze klinických skúšok.
Ako redukovať riziko rozvoja demencie
- Starajme sa o srdce. Fajčenie, vysoký krvný tlak, vysoký cholesterol, diabetes a obezita – všetky tieto faktory ničia cievy. Vieme im predchádzať zdravým životným štýlom, a možno ich aj efektívne liečiť, ak sa vyskytnú.
- Buďme fyzicky aktívni. Je dokázané, že fyzická aktivita redukuje nástup demencie. Dobrou správou tiež je, že vďaka pohybu sa cítime lepšie, menej vystresovaní.
- Zdravo sa stravujme. Jedlo je palivom pre telo, ale i mozog. Ukazuje sa, že stredomorská strava, bohatá na ovocie, obilniny, ryby, strukoviny a zeleninu, je dobrou prevenciou demencie.
- Stimulujme svoj mozog. Stimulovanie vytvára nové mozgové bunky, pričom upevňuje spojenia medzi nimi. Tak – prečo sa nenaučiť cudzí jazyk, alebo nezačať s doteraz nenaplneným „koníčkom“?
- Doprajme si spoločnosť iných ľudí. Primerané sociálne aktivity sú prospešné pre mozog. Buďme čo najčastejšie s rodinou, ľuďmi, ktorí sú nám blízki.
Ako by mali vyzerať vnútorné priestory, kde žije Alzheimerik
- Odstráňte všetko, čo ohrozuje jeho bezpečnosť.
- Obydlie zariaďte jednoducho, voľte predmety s ľahkou obsluhou.
- Nemeňte zažitú polohu zariadenia a doplnkov.
- Zvýraznite/označte miestnosti a dôležité trasy.
- Zabezpečte primerané osvetlenie, ticho a pokoj.
Informácie, ktoré vás v tom podržia, nájdete na web stránke: www.alzheimer.sk
Ilustračné fotografie
