Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS) organizuje zajtra, 24 septembra, 13. ročník verejnej zbierky Biela pastelka.
Táto kampaň každoročne pomáha ľuďom s ťažkým zrakovým postihnutím, aby mohli viesť samostatný život.
Vďaka výnosu zo zbierky budú môcť odborníci bezplatne pomáhať pri výbere pomôcok, vyučovať Braillovo písmo, chôdzu s bielou palicou, či pracovať na počítači, ktorý hovorí.
Dobrovoľníkov v bielych tričkách s logom zbierky uvidíte v uliciach viac než 200 miest a obcí na celom Slovensku. Za príspevok do pokladničky vás odmenia spinkou s vyobrazením bielej pastelky. Pomôcť však môžete aj zaslaním SMS s ľubovoľným textom v hodnote 2 € na číslo 820 (v sieti všetkých mobilných operátorov), či vkladom na účet zbierky 4030016212/3100, a to až do konca tohto roka.
Biela pastelka patrí medzi 10 najväčších zbierok na Slovensku. Nezávislí odborníci z tretieho sektora ju v hodnotení na portáli verejnezbierky.sk zaradili medzi najdôveryhodnejšie u nás.
Ročne ÚNSS poskytne služby viac ako 3 000 klientom vo všetkých krajoch SR.
Aj propagačné stánky a koncert
Tohtoročná Biela pastelka sa koná pod záštitou herca Mariána Geišberga. Hlavné podujatie sa uskutoční v stredu, 24. septembra, na Námestí SNP v Bratislave. Programom bude sprevádzať moderátorka Kristína Prekopová, záštitu nad podujatím prevzal primátor Bratislavy Milan Ftáčnik.
Na koncerte (od 15.00 hod.) vystúpia aj nevidiaci speváci Maroš Bango a Radek Žalud z Českej republiky, Denis Lacho, či Miriam Kaiser Band. V Bratislave nebudú chýbať ukážky z výcviku vodiacich psov pre nevidiacich, špeciálne pomôcky pre zrakovo postihnutých, či lúštenie maxi krížovky bielou pastelkou. Verejnosť tak bude môcť zažiť pár minút zo života nevidiacich a slabozrakých.
Ani v iných mestách však nebudú chýbať informačné stánky, v ktorých sa návštevníci dozvedia o činnosti ÚNSS, o kompenzačných pomôckach pre nevidiacich a slabozrakých, i o možnostiach prevencie. V Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach ponúknu organizátori návštevníkom bezplatné vyšetrenie očného pozadia, ktoré pomôže odhaliť vekom podmienenú degeneráciu makuly. Toto ochorenie je totiž najčastejšou príčinou straty zraku vo vyššom veku.
Zrod Braillovho písma
Stáročia pokusov, vynálezov a bádania v oblasti komunikácie nevidiacich písmom zavŕšil francúzsky učiteľ Louis Braille. Dovtedy totiž neexistovalo písmo, ktoré by mohlo plne nahradiť nevidiacim čiernotlač.
Louis Braille prišiel o zrak ako malý chlapec, pri nešťastnom poranení v dielni. Vo veku tínedžera, na základe existujúceho písma, zostavil písmo pre nevidiacich. Písmo, z ktorého vychádzal, umožňovalo čítanie v tme, a vymyslel ho dôstojník francúzskeho delostrelectva Charles Barbier. No kým Louis Braille písmo presadil, musel podniknúť dlhú cestu, plnú nepochopenia, závisti a intríg. Zomrel predčasne, vo veku 43 rokov, na tuberkulózu, za života nedocenený.
Ozaj, chceli by ste vedieť, ako vyzerá vaše meno v Braillovom písme? Facebook Biela pastelka ponúka jednoduchú aplikáciu, vďaka ktorej to môžete zistiť.
Rozšírenie Braillovho písma z Francúzska
Prvý návrh Braillovho písma vyšiel tlačou v roku 1829 ako 32-stranová brožúra. V nej Braille uviedol abecedu, ktorá sa skladala z 9 skupín po 10 znakoch a 6 dodatkových znakov.
V Uhorsku toto písmo zaviedli v roku 1893. Prvé slovenské učebnice s Braillovou abecedou vyšli až za 1. ČSR, po roku 1923.
Z celosvetového hľadiska je významný rok 1878, kedy zasadal v Paríži Kongres pre zlepšenie osudu nevidiacich. Kongres odmietol všetky ostatné návrhy na slepecké písmo, a postavil sa za zavedenie Braillovej abecedy.
Dnes azda niet krajiny vo svete, kde by nepoznali Braillovo bodové písmo. Louis Braille tak pripravil nevidiacim cennú cestu k poznatkom, vzdelaniu a kultúre.
Slovenská Braiilova abeceda je 6-bodová
V súčasnosti používaná slovenská Braillova abeceda bola naposledy upravovaná v roku 1996. Je zostavená zo 64 kombinácií bodov 6-bodového Braillovho písma.
Základné písmená a – z (bez diakritických znamienok) sú reprezentované rovnakými kombináciami bodov, ako vo väčšine európskych jazykov, používajúcich latinku. Rozdiely sú v reprezentáciách interpunkčných, matematických a ďalších znakov.
Písmo funguje na princípe plastických bodov, vyrazených do papiera, ktoré čitateľ vníma hmatom. Body sa vytláčajú bodkovadlom, a na spodnej platničke, kde sú priehlbinky, vzniká negatív písma. Po vybratí papiera sa písmo číta ako pozitív.
Za slovenským systémom Braillovho písma z roku 1922 je zakladateľ a prvý riaditeľ Štátneho ústavu pre slepcov v Levoči, Adolf Fryc. Bol to tiež on, kto vydal prvý slovenský šlabikár, podľa ktorého sa učilo až do roku 1946.
Písací stroj pre nevidiacich
Na rýchlejšie písanie nevidiacich dnes už slúžia špeciálne písacie stroje, alebo špeciálne počítačové tlačiarne. Jedným z najpoužívanejších písacích strojov je Pichtov písací stroj. Jeho „otcom“ je nemecký učiteľ Oskar Picht.
O. Picht natočil prvý film o živote a potrebách nevidiacich. Písal o týchto ľuďoch angažované články, a využil aj v tých časoch horúcu novinku – rozhlasové vysielanie.
Rôzne krajiny používajú rôzne normy Braillovho písma, ktoré sa navzájom odlišujú. Napríklad medzi českou a slovenskou normou je v základných písmenách abecedy 7 rozdielov.
V súčasnosti sa na Slovensku vyrába 6-bodový mechanický písací stroj Tatrapoint. Vychádza z konštrukčného princípu Pichtovho stroja. Prednosťami tohto písacieho stroja sú jednoduchá obsluha, kvalitná tlač a nízka hlučnosť. V jednej z jeho modifikácií – Tatrapoint Adaptive, ktorá má moderný dizajn, možno rozstupy klávesov nastavovať, čím sa prispôsobujú rozmeru rúk nevidiaceho.
Použité zdroje: ÚNSS, časopis Okamih, Štátny ústav pre kontrolu liečiv, Wikipédia, Český rozhlas.
Redakčne upravené (taj, jam)
Fotografie: online archív Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska a shutterstock.com
