Občianske združenie C.A.R.D.O. vzniklo v apríli 2004. Poskytuje servis a informácie pre dobrovoľníkov a dobrovoľnícke organizácie, podporuje sieťovanie dobrovoľníckych organizácií, vystupuje ako Národné dobrovoľnícke centrum. O dobrovoľníctve v slovenskom prostredí sme sa zhovárali s výkonnou riaditeľkou C.A.R.D.O., Zuzanou Vinklerovou (na fotografii).
Ako dlho sa venujete dobrovoľníctvu?
Nepravidelne od osemnástich, pravidelne posledných desať rokov, po založení o.z. CARDO, ktoré sa postupne vyprofilovalo na národné dobrovoľnícke centrum. Z toho vyplýva, že mám určite viac, ako 28 rokov (smiech).
Stále viac sa hovorí o dobrovoľníctve. Čím to je?
Dobrovoľníctvo tu je v rôznych formách od nepamäti. Ale máte pravdu, že vo verejnosti viac rezonuje, najmä po roku 2011, ktorý bol Európskym rokom dobrovoľníctva. V tomto roku bol na Slovensku prijatý aj Zákon o dobrovoľníctve. Neskromne si myslím, že k publicite tejto témy veľmi výrazne prispela práve naša organizácia. 10 rokov sa intenzívne venujeme iba tejto jednej téme, a to prináša ovocie. Ja s obľubou hovorím, že meníme Slovensko.
Veľa ľudí si už skúsilo prácu dobrovoľníka. Ako sa však hľadá dobrý dobrovoľník?
Presne tak, veľmi veľa ľudí už vo svojom živote bolo dobrovoľníkmi, ani o tom nemuseli vedieť. Na dobrovoľníctve je skvelé to, že nie je ničím obmedzené, a práve preto možno nájsť dobrovoľníkov kdekoľvek. Vy však chcete vedieť, ako nájsť toho ideálneho dobrovoľníka pre organizáciu. Dobrá otázka (úsmev).
Dobrého dobrovoľníka môžete nájsť kdekoľvek, len treba mať oči otvorené. No musíte si povedať, čo od neho očakávate. Ak hľadáte dobrovoľníka, ktorý by sa mal venovať deťom, seniorom a pod., bude efektívnejšie, hľadať ho povedzme v školách s obdobným zameraním. Pri hľadaní dobrovoľníkov pre IT práce, bude ľahšie, ak sa obrátite na študentov IT odborov a pod. Avšak – či bude dobrovoľník skutočne „dobrý“, v nemalej miere záleží aj od samotnej organizácie, pre ktorú „dobrovoľníči“, a od samotnej osobnosti dobrovoľníka.
Čoho si musia byť organizácie vedomé, a čo si musia dopredu premyslieť, keď chcú pracovať s dobrovoľníkmi?
Ideálne je, ak niekto z organizácie už sám „dobrovoľníčil“. Vtedy sa dokáže pozrieť na potreby dobrovoľníka aj jeho očami. Na dobrovoľníka treba pozerať ako na ,,zamestnanca“. Zamestnancovi by ste mali vytvoriť dobré pracovné podmienky, dobrý kolektív, a odmeníte ho výplatou. Dobrovoľníkom treba takisto vytvoriť dobré pracovné podmienky, jednať s nimi rovnocenne, aby mali dostatok informácií. Čo im však nedáte, je výplata. A tu je ten veľký priestor na to, aby ste ako organizácie zapracovali na priateľskom kolektíve, podpornom prostredí, vzdelávaní pre dobrovoľníkov a pod. Mnohokrát je najväčším problémom práve nedostatočná príprava organizácie na príchod dobrovoľníkov. Hoci je dobrovoľník človek ako každý iný, jeho motivácia pre výkon činnosti sa však mnohokrát od ostatných líši, a tomu treba prispôsobiť aj chod organizácie.
Najčastejšie chyby, ktoré robia organizácie?
Najčastejšími chybami sú situácie, kedy dobrovoľníci ani sami nevedia, čo majú v organizácii robiť, t.j. nedostatočná informovanosť, na ktorú sa viaže neexistencia spätnej väzby, lebo aj dobrovoľník potrebuje vedieť, ako robí svoju prácu. K častým chybám možno zaradiť aj nárazovosť práce s dobrovoľníkmi a veľké prestávky, kedy vzťahy ochladnú, teda neudržiavanie kontinuálnych vzťahov. Práve za týmto účelom školíme ľudí z organizácií, ako s dobrovoľníkmi optimálne pracovať, aby si ich udržali.
Najčastejšie mylné očakávania dobrovoľníkov?
Dobrovoľníci niekedy mylne očakávajú aj finančnú odmenu. Čo však môže byť väčším sklamaním, sú samotné vnútorné očakávania dobrovoľníkov, napríklad, že jednou návštevou seniora v domove seniorov spravím z neho čiperného starčeka, po prvej návšteve dieťaťa v detskom domove budeme veľkí kamaráti a pod. Treba myslieť na to, že dobrovoľníctvo je zväčša založené na dlhodobej spolupráci, a preto čakať výsledky hneď a zaraz, nie je veľmi rozumné. Čo však môže dobrovoľník očakávať, je, že dobrý pocit sa vždy dostaví (úsmev).
Aká je – podľa vás – prirodzená výmena medzi neziskovou organizáciou a dobrovoľníkom? Čo kto „dostáva“, a čo „stráca“?
Na oboch stranách sa „stráca“ čas. Avšak, keď si vezmete, že dobrovoľník ,,stráca“ čas pre vašu organizáciu, je naozaj rozumné, ,,stratiť“ čas zaškolením dobrovoľníka do jeho budúcej práce. Oveľa ľahšie je, pozerať sa na dobrovoľníctvo ako na win-win situáciu, kedy organizácia získa – v motivovanom dobrovoľníkovi – nielen dve ruky a jednu hlavu plnú nápadov, ale aj nový pohľad na vec, a dobrovoľník získa priestor na sebarealizáciu, získa neoceniteľné a reálne skúsenosti z neziskového sektora, nadviaže nové vzťahy.
Mal by byť dobrovoľník osobnosť?
Ako aj u zamestnancov, tak aj u dobrovoľníkov, je to práca s človekom, a teda s dobrovoľníkom a jeho osobnosťou. Je fajn, keď na začiatku zistíme očakávania oboch strán, povieme si, čo komu vyhovuje. Nie je dobrý nápad, dať človeku s introvertnou osobnosťou za úlohu, aby predniesol slávnostný príhovor, alebo človeka-extroverta zavrieť na celý čas do kancelárie. Pokiaľ je to možné, treba nájsť zlatú strednú cestu, aby všetci v organizácii boli spokojní.
Aké osobnostné črty sú ideálne pre prácu dobrovoľníka?
Určite je nespornou výhodou komunikatívnosť. Tá hrá prím. Zároveň sa ľahšie pracuje s ľuďmi, ktorí sú otvorení, tolerantní a empatickí. Dôležitá je však aj samotná zodpovednosť dobrovoľníka. Avšak pri každej dobrovoľníckej činnosti sú niektoré črty dôležitejšie, než tie ostatné.
Musí mať dobrovoľník vlastnú motiváciu?
Vlastná motivácia je alfa a omega takejto spolupráce. Ak nie je dobrovoľník motivovaný, alebo je len niečím vonkajším hnaný do tejto aktivity, tak to bude náročnejšia, a skôr krátkodobá spolupráca. Do dobrovoľníctva človeka nemožno nútiť, musí to vychádzať z jeho vnútra. Preto je ideálne, pracovať s vnútorne motivovaným dobrovoľníkom, u ktorého budeme takúto motiváciu posilňovať.
Firmy si vyberajú zamestnancov, ktorí sú angažovaní a majú silnú vnútornú motiváciu k práci. Je ťažké, rozlíšiť medzi tými, ktorí to hrajú, a ktorí ňou žijú?
Na prvý pohľad možno áno, ale na to máte tri mesiace po nástupe, aby ste to odhalili. Oči aj uši treba mať otvorené – na jemnosti správania a komunikáciu.
Dobrovoľníctvo v rámci drogerie markt Slovensko. Sú to nové skúsenosti?
Tieto dve svoje polia pôsobnosti som donedávna zámerne prepájala iba minimálne. Za posledné dva roky sa delím o svoje skúsenosti, a podporujem kolegyne v dm pri organizovaní dobrovoľníckych aktivít. Aj teraz u nás prebieha dvojmesačná kampaň s názvom Viac od života, ktorá sa riadi heslom „Nemôžeš dať viac dní svojmu životu, ale viac života svojim dňom“. Paradoxne, viac kontaktov a skúseností získavam cez svoju neplatenú funkciu v neziskovom sektore – odovzdávam ju priamo, aj nepriamo v dm.
Aké typy ľudí si vyberáte do tímov? Dostávajú priestor na osobný/osobnostný rast?
To je presne príklad toho, ako som sa v neziskovom sektore naučila vyberať ľudí „do koča, aj do voza“. Tie časti životopisov, ktoré informujú o doterajšej praxi, a špeciálne o vzdelaní, prebehnem iba zbežne. Oveľa viac ma zaujíma, s akými náročnými situáciami sa kandidáti stretli, a aký postoj k nim zaujali, čo robia vo voľnom čase, a koľko času venujú iným – samozrejme, bez nároku na odmenu. Lebo postoj rozhoduje, a týchto ľudí nemusíte motivovať. Oni sa motivujú sami, a tak to má byť. Priestor na svoj rast u nás rozhodne majú. O tom svedčia aj veľmi nízke ukazovatele fluktuácie.
Prečo vás priťahuje tento typ srdečných a motivovaných ľudí?
Lebo je s nimi radosť pracovať. Sú otvorení novým výzvam. Často sa stretávam s názormi, že ľudia v dm sú iní, že sú ochotní, profesionálni, a svoju prácu robia s chuťou. Väčšina z nich je naozaj taká. Na týchto ľudí z dm som naozaj hrdá.
Čo by ste popriali dobrovoľníctvu na Slovensku?
Bolo by toho veľa. Osobne sa desím pasivity časti mladej generácie, ktorá sa necháva živiť svojími rodičmi, a život je pre nich iba prežívaním s prívlastkom „fun“. Práve ich by mohla nezištná pomoc iným naštartovať, aby zmenili svoj život, a boli zodpovednejší. Potenciál na to majú.
Fotografia: archív Zuzany Vinklerovej
