Piešťanské súkromné rehabilitačné centrum ADELI sme poznali z médií aj prostredníctvom našej kolegyne, ktorá sa v centre znovu postavila na nohy po ťažkej autohavárii. Zaujímalo nás, či rovnako senzačným spôsobom, ako sa podarilo vstať z invalidného vozíka novinárke, sa v Piešťanoch na nohy stavajú aj iní pacienti.
Piešťanské kúpele, ktoré sa zameriavajú najmä na problémy s pohybovým aparátom, majú nielen celoslovenské, ale aj celosvetové renomé. Známa socha muža lámajúceho barlu bola pre mnohých obrazom nádeje už v 19. storočí a Piešťany sa zapísali do povedomia pre mimoriadnu silu miestnych liečivých prameňov. Neďaleko kúpeľného ostrova je však rehabilitačné centrum, kde viac než sile minerálnej vody veria sile človeka. „V našom centre sa terapia skladá individuálne, na mieru podľa potrieb a celkového zdravotného stavu konkrétneho pacienta,“ hovorí manažérka ADELI centra Miriam Juhanesovičová. „Naším špecifikom je intenzita terapie. Pacienti u nás cvičia s fyzioterapeutmi 5 – 6 hodín denne, šesť dní v týždni. Pri každom pacientovi pritom pracujú zároveň dvaja až traja terapeuti. Okrem cvičenia obsahuje pobyt aj ďalšie doplnkové terapie: manuálnu terapiu chrbtice a končatín vykonáva neurológ, v prípade potreby je k dispozícii logopéd, klienti dostávajú masáže a chodia do hyperbarickej komory na oxygenoterapiu.“
Kyslík pod tlakom
Hyperbarická kyslíková terapia aktivuje mozgovú činnosť. Samotná terapia pripomína let lietadlom – v miestnosti určenej na tento účel sa nachádza obrovský valec pripomínajúci trup lietadla. V tlakovej komore sa pacienti usadia do pohodlných sedadiel, k dokonalej atmosfére letu chýba už len letuška s nápojovým vozíkom.Pacienti pomocou dýchacích masiek – veľmi podobných tým, ktoré predvádzajú letušky počas inštruktáže o núdzovom pristátí – dýchajú čistý kyslík. Pritom mnohonásobne stúpa tlak v komore – a tým pádom aj obsah kyslíka v krvi. Molekuly kyslíka sa tak zmenšujú a ľahšie prenikajú aj do štruktúr v tele, kam by sa v bežných podmienkach dostali ťažko. Pre pacientov s poškodením mozgu – nech ide o stav po mozgovej porážke, poranení mozgu alebo detskú mozgovú obrnu – má zvýšený prívod kyslíka zvláštny význam. Opäť sa tak totiž môžu aktivovať poškodené časti centrálneho nervového systému. Celá terapia trvá takmer dve hodiny – zvyšovanie tlaku v hyperbarickej komore na tlak 1,9 barov a následné zníženie tlaku na hladinu vonkajšieho prostredia na konci terapie treba robiť veľmi pomaly. Na hladký priebeh terapie dohliada anestéziológ alebo špecializovaný lekár intenzívnej medicíny a spoza ovládacieho pultu aj dvaja záchranári vyškolení v poskytovaní prvej pomoci.
Oblek à la kozmonaut
Rehabilitačné centrum ADELI má ďalšiu zvláštnosť – klientov navlieka do špeciálnych oblekov, ktoré vymysleli v 70. rokoch ruskí vedci pre kozmonautov. Keď sa kozmonauti vracali z dlhších pobytov vo vesmíre späť na Zem, mali totiž problém adaptovať sa na zemskú príťažlivosť. Bezváhový stav a nedostatok pohybu v raketopláne im spôsobovali oslabenie svalov a poškodenie celkového nervového systému. Špeciálne popruhové obleky v tom čase predstavovali prielom v kozmickej medicíne. Mimochodom, používajú sa dodnes. V súčasnosti sa v centre ADELI používajú tieto obleky počas rehabilitácie.
„Kozmický“, či presnejšie antigravitačný oblek má podporné časti poprepájané množstvom elastických popruhov. Liečebný oblek teda siaha od pliec po chodidlá. Elastické popruhy sa upravujú na mieru tak, aby pohyb dostatočne stimuloval mozgovú činnosť – pohyb má byť mierne namáhavý, ale nie vyčerpávajúci. Napokon cvičenie trvá minimálne dve hodiny doobeda a pokračuje sa aj poobede.
Klient rehabilituje pod dohľadom viacerých terapeutov súčasne, pričom každý z nich sa sústreďuje na určitý detail pohybu, aby cvičenie bolo správne a presné. Niekto sleduje prácu rúk, iný nôh, tretí terapeut sleduje celkový postoj. Nesprávne návyky sa neustále korigujú a „správne“ pohyby si mozog zapamätá, pretože vďaka popruhom sa signály vysielané z končatín do mozgu ešte zosilňujú. Rehabilitácia je tak namáhavejšia, ale bezbolestná.
„Prvý týždeň som preplakala,“ hovorí hrdinka nášho príbehu z minulého čísla Neuro magazínu Monika Ščevovichová, ktorá sa do ADELI centra dostala po autohavárii. „Cvičenie síce nie je bolestivé, ale veľmi namáhavé. Od únavy som sotva trafi la do postele. Už druhý týždeň som však začala na sebe vidieť výrazné zlepšenie a to ma motivovalo snažiť sa ešte viac. Myslím si, že tento druh terapie je pre ľudí, ktorí majú pozitívnu víziu, čo chcú dosiahnuť alebo zlepšiť. Ak sa niekto ľahko poddáva, nepomôžu mu svetoví odborníci ani kozmické vynálezy,“ myslí si Monika.
V ADELI centre sa prvýkrát postavila z vozíka – desať krokov na vlastných nohách pre ňu znamenalo také víťazstvo, že sa pustila do cvičenia aj po návrate z centra. Po opakovaných návštevách v ADELI má pred sebou ďalšie ciele – sen o chôdzi je už prekonaný, teraz sníva o športoch.
Starí aj mladí
Poúrazové stavy však netvoria jadro klientov centra ADELI. Zameriavajú sa na rehabilitáciu pacientov s poruchami podporného a pohybového aparátu, ktoré boli spôsobené rôznymi príčinami – zvlášť v dôsledku poškodenia mozgu. Hlavnými indikáciami pre rehabilitáciu sú cerebrálna paréza (DMO – detská mozgová obrna), stavy po kraniocerebrálnom poranení, alebo mozgovej mŕtvici, hyperkinézy (dystónie, atetóza, chorea atď.) a poškodenia miechy (spina bifi da, neúplné priečne ochrnutie). „Naši pacienti, ktorých bolo vyše tisíc, tvrdia, že ADELI má najintenzívnejší program, aký doteraz vyskúšali. Chcem však vysvetliť jednu vec: my nie sme nejaké zázračné zariadenie. Našou doktrínou je, že ´zázraky´ sa dajú robiť tam, kde sa vie, čo sa chce a ako sa to má dosiahnuť. Nedávame našim klientom falošné nádeje o nereálnom zlepšení. Radšej sa držíme pri zemi – a niekedy sme sami príjemne prekvapení, čo vôľa dokáže,“ zdôrazňuje medicínsky riaditeľ ADELI centra, MUDr. Ján Hrdý.
Cvičia aj bábätká
Novinkou v centre je špeciálny program pre najmenších. ADELI BabyMed je určený pre deti od 6 mesiacov do dvoch rokov. „Tento program je určený bábätkám, u ktorých ešte nebola stanovená konečná diagnóza. Hovoríme skôr o rizikových deťoch, na ktorých vidno, že nejakým spôsobom zaostávajú a je predpoklad, že sa u nich neskoršie môže ukázať nejaká porucha v pohybovom alebo rečovom vývoji. Takéto malé deti, samozrejme, nenavliekame do popruhov, ale aj s nimi intenzívne cvičia minimálne dvaja fyzioterapeuti,“ hovorí manažérka centra Miriam Juhanesovičová, keď vstupujeme do miestnosti na poschodí určenom pre cvičenia s deťmi.
Na rozdiel od rehabilitácie starších detí, tu sú s bábätkami aj rodičia. Mnohí oceňujú, že sa pomoc dostavila skôr, než lekári určia presnú diagnózu. Deti tak nestrácajú drahocenný čas. „Pre rizikové deti sa otvára nová možnosť, ako buď znížiť stupeň postihnutia alebo ho dokonca úplne odstrániť tým, že terapia sa začne skoro,“ potvrdzuje medicínsky riaditeľ centra, MUDr. Ján Hrdý.
S akými bábätkami prichádzajú do centra mamičky? U polročných alebo ročných detí predsa nie je ľahké určiť, či je zaostávanie za „normou“, prejavom nejakej poruchy alebo iba individuality dieťaťa. „Prichádzajú k nám rodičia, ktorí si všimli, že ich bábätko nezačalo včas dvíhať hlavičku alebo sa samostatne obracať, prípadne malo ťažkosti s plazením a stavaním na nožičky. Neraz ide o prípady, keď mala mamička rizikové tehotenstvo alebo komplikácie počas pôrodu,“ upresňuje manažérka Miriam Juhanesovičová. „V našom centre máme takmer desaťročné skúsenosti s rehabilitáciou detí s detskou mozgovou obrnou alebo inými neurologickými poruchami. Čo nám rodičia týchto detí vravia najčastejšie, je – škoda, že sme sem neprišli skôr. Ignorovaním príznakov nezvyčajného vývoja dieťaťa môžete stratiť čas, ktorý sa potom iba ťažko dobieha.“
Používanie vertikalizačného obleku Gravisuit umožňuje účinný nácvik chôdze u pacientov, ktorí nedokážu vôbec uniesť svoju vlastnú hmotnosť, alebo im to ide iba veľmi ťažko. Tento aparát preberá buď časť hmotnosti pacienta alebo celú jeho hmotnosť v závesnom systéme. Rozsah pomoci pritom určujú terapeuti individuálne podľa schopností a potrieb pacienta. Tak sa pacient dostane do vertikálnej polohy a môže v plnom rozsahu vykonávať potrebné cvičenia. Pomocou Gravisuit sa teda môžu liečiť aj ľudia s ohrozenými alebo poškodenými bedrovými kĺbami podľa špeciálne zostaveného programu.
Oblek pre kozmonautov aj pacientov
Liečebný oblek ADELI zvyšuje terapeutický účinok neurofyziologických cvičení na poškodený centrálny nervový systém. Oblek stabilizuje držanie tela a končatín pacienta, zoslabuje prejav patologických synergií a koriguje jeho pohyby. Ako stabilizačný a záťažový oblek sa nastavuje presne na mieru pacienta. Tvoria ho: vesta alebo plecné vypchávky, široký opasok alebo šortky, kolenné vypchávky a topánky. Na tieto podporné prvky obleku sa upevňujú elastické pásy. Systém pásov pripomína polohu svalových antagonistov, rotačných a iných svalov. Okrem toho oblek obsahuje prvky slúžiace na korekciu nôh, držania hlavy a ďalších pohybových funkcií.
Elastické pásy dokážu regulovať svalové napätie a umožňujú aj regulovať potrebné zmeny držania tela a končatín pacienta, vrátane východiskového uhla hlavných kĺbov a predklonu/ vystretia trupu. Tým, že je pohyb v liečebnom obleku mierne namáhavejší, signály medzi svalmi a nervami sú silnejšie a stimuluje sa tak celková činnosť centrálnej nervovej sústavy. Princíp účinku terapeutického obleku ADELI spočíva v cielenej korekcii pohybov a držania tela pacienta pomocou nastaviteľných elastických pásov. Existujúce zlozvyky v pohybe sa nosením obleku postupne rušia a vytvárajú sa nové návyky, nové, normalizované reflexy. Mimoriadne dôležitá je skutočnosť, že naučené schopnosti sa zachovajú aj po skončení rehabilitácie.
