Syndróm náhleho úmrtia dojčiat: Čo je to SIDS, ako vzniká a komu hrozí?

Zdroj foto: www.stock.adobe.com

Syndróm náhleho úmrtia dojčaťa (Sudden Infant Death Syndrome) je náhla, neočakávaná smrť dojčaťa v priebehu spánku. Príčina SIDS vzhľadom na predchádzajúci stav dieťaťa nie je jasná a nie je jednoznačne dokázateľná ani po smrti.

Syndróm náhleho úmrtia postihuje deti do 6. mesiaca veku, najčastejšie medzi 2. až 4. mesiacom v nočných hodinách, keď dieťa spí – v najvyššom percente po polnoci. Ako vám pomôže monitor dychu?

Je SIDS syndrómom novej doby?
Ako vzniká syndróm náhleho úmrtia dojčiat?
Viete, v akom ročnom období zomiera náhle a nečakane viac detí?
Ktoré kategórie dojčiat majú vyššie riziko SIDS?
Ako ochrániť dieťa pred týmto nebezpečným syndrómom?

Syndróm náhleho úmrtia dojčiat nie je syndróm 21. storočia, opisujú ho už v ďalekej minulosti, rovnako bez jednoznačného vysvetlenia dôvodu. Pripisovali ho aj nesprávnemu uloženiu dieťatka v postieľke a uduseniu, alebo priľahnutiu, keď spávalo v jednej posteli s rodičmi. Patológovia však neodhalili konkrétnu príčinu. Odborníci tiež skúmali genetickú etiológiu. Na základe zmien v pľúcnom tkanive pripisovali SIDS zápalu, avšak stále sa objavovali odchýlky ukazujúce na ďalšie možnosti – bez jednoznačného záveru. Dnes už vieme, že SIDS vzniká kombináciou viacerých faktorov, ktoré vedú k zlyhaniu regulačných mechanizmov.

Viac detí zomiera v zime

SIDS sa vyskytuje na celom svete, jeho percentuálne zastúpenie je rôzne. Postihuje viac chlapcov a varíruje aj medzi etnikami. Zaujímavé je, že vyššia úmrtnosť na tento syndróm je v zimnom období, keď je zvýšený výskyt vírusových respiračných ochorení, a rovnako v krajinách s chladným podnebím.

Syndróm náhleho úmrtia dojčiat: prevencia

 Vedci a lekári sa už po desaťročia snažia znížiť výskyt SIDS. Čiastočne sa to darí vďaka edukatívnym a preventívnym opatreniam, ktoré majú pozitívny výsledok. Za rizikové faktory SIDS dnes považujeme:

Zdroj foto: www.stock.adobe.com

Najhoršia poloha na spánok dojčaťa

Pronačná poloha (spanie na brušku) na nesprávnom, príliš mäkkom matraci zapríčiní opätovné vdychovanie vydychovaného CO2 nahromadeného v okolí tváre. Dôsledkom je nedostatočné okysličenie s postupným návykom na vyššie koncentrácie CO2. Vzniká chybná reakcia organizmu, ktorá nevedie k náprave, ale naopak – k zlyhaniu.

Keď sa pridajú infekcie a pasívne fajčenie

Ak sa k tomu pridajú ďalšie faktory, napríklad infekcia dýchacích ciest, počas ktorej vírusy poškodia riasinkový epitel v dýchacích cestách, vzniká dobré prostredie pre bakteriálnu superinfekciu. Tvoria sa toxíny, a ak k tomu pridáme aj pasívne fajčenie, riziko SIDS významne narastá.

Nezrelý nervový systém a poruchy dýchania

Svoj podiel na SIDS majú aj nezrelosť nervového systému (porucha funkcie nervových buniek, ktoré sa podieľajú na kontrole dýchania), poruchy dýchania – najmä apnoické pauzy (zastavenie dychu na viac ako 20 sekúnd) a periodické dýchanie. Opakované apnoické pauzy vedú k poruche rytmu srdca a k nedostatočnému okysličeniu mozgu a iných orgánov.

Rizikové „predčasniatka“

Predčasne narodené deti s nízkou pôrodnou hmotnosťou majú vyššie riziko syndrómu náhleho úmrtia. Je to opäť kvôli nezrelosti nervového systému. Reguluje dýchanie, srdcovú činnosť, termoreguláciu, spánkové cykly a bdenie a jeho nezrelosť môže viesť k dlhodobému nedostatku kyslíka. U týchto detí je vyšší výskyt apnoických páuz a majú vyššie riziko zlyhania regulačných procesov, ktoré vedú k SIDS.

Zdroj foto: www.stock.adobe.com

Poruchy metabolizmu ako príčina SIDS

Inou príčinou SIDS sú poruchy metabolizmu oxidácie mastných kyselín, poruchy metabolizmu glukózy, kalcia alebo poruchy zrážanlivosti krvi. Deti s týmito poruchami môžu zomrieť na SIDS skôr, ako sa vyvinú príznaky samotného ochorenia.

Prevencia vzniku SIDS

  • edukácia rodičov a šírenie informácií o SIDS,
  • poloha na chrbte počas spánku,
  • matrac primeranej tvrdosti,
  • pravidelné preventívne prehliadky,
  • antirefluxový režim + zvýšená poloha hornej časti tela,
  • odstrániť z postieľky hračky, vankúšiky, zbytočné deky a plienky,
  • primeraná izbová teplota,
  • ak je v rodine alebo v blízkom príbuzenstve dieťa, ktoré zomrelo na SIDS, je potrebná zvýšená opatrnosť,
  • monitor dychu,
  • rodičia by mali prestať fajčiť.

Ako funguje monitor dychu?

Jednoduchšie monitory dychu sledujú len dychovú alebo len srdcovú frekvenciu. Pri vyhodnotení spúšťajú zvukový alebo aj svetelný signál. Zložitejšie obsahujú obidve funkcie, prípadne ukladajú záznam od jednej minúty až po posledných dvadsaťštyri hodín. Ďalšími možnosťami sú pulzný oxymeter alebo pletyzmograf.

Pri domácom monitoringu je dôležité upozorniť rodičov na možné falošné alarmy prístroja. Na vine môže byť chybný senzor, zlý napájací zdroj, nepokoj dieťaťa, rušiace zdroje v okolí monitora. Žiaľ, niekedy nastanú aj opačné chyby: falošne negatívne (napr. apnoe monitory s podmatracovými senzormi).

Falošné signály vedú k obavám, strachu, úzkosti rodičov, a teda k nadmernému kontrolovaniu a niekedy až k iracionálnemu presvedčeniu o zdravotnom probléme ich dieťaťa. Na druhej strane, v prípade opakovaných falošných signálov môžu rodičia podceniť situáciu, ktorá je reálna – čo v konečnom dôsledku môže viesť k úmrtiu dieťaťa. Z toho vyplýva, že v týchto prípadoch nie je dôležité mať k dispozícii monitor, potrebné je mať dostatočné informácie o tom, ako ho správne nastaviť, používať a vyhodnocovať.

Zdroj foto: www.stock.adobe.com

Pre koho je monitor dychu či srdca určený?

Domáci monitor je odporúčaný dojčatám z rizikových skupín, ako aj súrodencom detí, ktoré zomreli na SIDS. Ďalej pre deti s poruchami spánku, gastroezofageálnym refluxom, spánkovým apnoe, kŕčovou aktivitou, ALTE (Apparent Life-Threatening Event), pre predčasne narodené dojčatá, pre deti s neurologickými a metabolickými poruchami. V tomto prípade by rodičia mali byť poučení aj o kardiopulmonálnej resuscitácii a o nutnosti kontaktovať rýchlu lekársku službu.

Aké vyšetrenia pomôžu odhaliť vyššie riziko SIDS?

Pri zvažovaní rizika SIDS je dôležitá spolupráca viacerých odborníkov: otorinolaryngológ, pneumológ, neurológ, metabológ, kardiológ. Každý vyhodnotí stav dieťatka z vlastného odborného pohľadu. Predčasne narodené deti majú povinné pravidelné kontroly v ambulancii pre rizikových novorodencov a deti s gastroenterologickými ťažkosťami sú v starostlivosti gastroenterológa. Okrem špecialistov z oblasti medicíny je pri probléme SIDS zainteresovaný aj psychológ.

Lekári môžu v prípade potreby dieťaťu odporučiť aj diagnostickú polysomnografiu (spánkový test) alebo oxi-pneumo-kardiografiu, ktorá sa dá realizovať aj v domácom prostredí.

 

Odbornú kontrolu zabezpečila MUDr. Beata Slezáková, pediatrička so špecializáciami všeobecná starostlivosť o deti a dorast, pediatria, pôsobiaca v zdravotníckych zariadeniach CHERUBIEL MEDIC s.r.o. , Národný ústav detských chorôb 

Zdroje:

Kuchta M., Kuchtová D., K problematike syndrómu náhleho a neočakávaného úmrtia dojčiat. Čs Pediat 1985;

Kuchta M., Donič V., Tomori Z., Polysomnografické nálezy u detí s príhodou ALTE. Stud pneumol phtiseol 1997;

Kuchta M., Syndróm náhleho a neočakávaného úmrtia dojčiat a aktuálna situácia na Slovensku. Lek Obzor 1999;

MUDr. Milan Kuchta, CSc., Syndróm náhleho a neočakávaného úmrtia u detí – SIDS, Neurológia pre prax 3/2002;

MUDr. Jiří Jura PhD., Syndróm náhleho úmrtia dojčiat, Pediatrie pro praxi, 2002, číslo 5, 218-224;

Pridaj komentár