Dnes je Svetový deň duševného zdravia

Tlačová správa – 10. októbra si každoročne pripomíname Svetový deň duševného zdravia. Témou pre rok 2015 je „Dôstojný život pre ľudí s duševnými poruchami“, voľne preložené z anglického originálu „Dignity in Mental Health“.

Tohtoročným cieľom Svetovej zdravotníckej organizácie je zvýšenie povedomia o možnostiach, ktoré zabezpečia dôstojný život pre ľudí, ktorí trpia na niektorú z duševných porúch.

Stámilióny pacientov po celom svete

Globálne trpí duševnými poruchami asi 450-miliónov ľudí. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odhaduje, že jeden zo štyroch ľudí na svete bude trpieť mentálnymi alebo neurologickými poruchami v určitom bode života.

Táto nelichotivá štatistika umiestňuje duševné poruchy na štvrté miesto chorobnostiinvalidity. Medzi najčastejšími diagnózami sú poruchy úzkosti (14,0 %), nespavosť (7,0 %), depresia (6,9 %) a somatoformné poruchy (6,3 %).

Odhady vo vekovej kategórii nad 60 rokov hovoria, že približne 15 % ľudí vo veku nad 60 rokov trpí nejakou duševnou poruchou. Napríklad demencia, ktorou trpia hlavne starší ľudia, postihuje až 35,6 milióna ľudí. Podľa predpovedí, celkový počet ľudí s demenciou sa každých 20 rokov zdvojnásobí: na 65,7 milióna v roku 2030 a na 115,4 milióna v roku 2050.

Hoci liečba duševných porúch je vo väčšine krajín dostupná a účinná, podľa štúdií takmer dve tretiny psychiatrických pacientov nikdy nevyhľadajú lekársku pomoc, a to najmä pre obavy z možnej diskriminácie.

Svetový deň duševného zdravia 2015 muž

Takmer 65 000 slovenských prvopacientov

Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) aj v tomto roku vydáva každoročný štatistický prehľad Psychiatrická starostlivosť v SR, v ktorom sú spracované údaje za ambulantnú a ústavnú psychiatrickú starostlivosť.

V psychiatrickej ambulantnej liečbe bolo v uplynulom roku vyšetrených 382 665 osôb (57,2 % žien), čo predstavuje nárast o 2,5 % oproti predchádzajúcemu roku. Prvýkrát v živote bola psychická porucha diagnostikovaná 64 365 osobám, čo je o 8,9 % viac, ako v roku 2013.

Najčastejšou príčinou ambulantnej liečby boli afektívne poruchy (26,5 % vyšetrených osôb) a neurotické, stresom podmienené a somatoformné poruchy (21,4 %), s prevahou žien v obidvoch skupinách ochorení (69 % a 66 %).

Najvyšší počet osôb s novozistenou psychickou poruchou (v prepočte na 10 000 obyvateľov) kraja bol v ambulanciách Košického (145,9), Bratislavského (145,8) a Trenčianskeho kraja (137,8). Naopak, najmenej nových pacientov vykázali ambulancie Nitrianskeho (84,6) a Trnavského kraja (87,6).

S podozrením na ohrozenie násilím bolo v psychiatrických ambulanciách vyšetrených 1 033 osôb (348 mužov a 685 žien), čo je oproti roku 2013 nárast o 249 osôb. Vo vekovej skupine do 18 rokov to bolo 105 prípadov.

Svetový deň duševného zdravia 2015 dôchodkyňa

Hospitalizovaní pacienti

Podľa štatistík NCZI, počet hospitalizácií v psychiatrických ústavných zariadeniach stále stúpa. Oproti roku 2013, ich bolo o 405 viac, a oproti roku 2005, je to až o 5 280 hospitalizácií viac. V roku 2014 sa celkový počet vyšplhal na 44 010.

Najčastejšou príčinou prijatia do ústavnej psychiatrickej liečby boli poruchy psychikysprávania, zapríčinené užitím alkoholu (26 % z celkového počtu). Pacienti liečení na schizofréniu, schizotypové poruchy a poruchy s bludmi, sa podieľali 20 % na všetkých hospitalizáciách, a tvorili tak druhú najčastejšiu príčinu prijatia do ústavnej psychiatrickej liečby.

Počet hospitalizácií u detí do 14 rokov bol 1 274  (821 chlapcov a 453 dievčat). Poruchy správania a emočné poruchy tvorili viac ako 50 % zo všetkých hospitalizácií detí. Nasledovali neurotické, stresom podmienené a somatoformné poruchy (13,6 % ). 12,8 % boli prípady duševnej zaostalosti.

Z celkového počtu hospitalizácií (44 010), bolo 16 129 pacientov prijatých do ústavnej psychiatrickej liečby vôbec prvýkrát v živote, pričom počet opakovaných prijatí dosiahol číslo 10 435. Podľa pracovného stavu boli najčastejšie prijatí do ústavnej psychiatrickej liečby nezamestnaní muži (8 261) a invalidné dôchodkyne (5 328).

Najvyšší počet hospitalizácií podľa trvalého bydliska pacienta bol v Košickom (9 291) a Prešovskom (6 439) kraji, najnižší v Trnavskom kraji (3 569).

Zdroj: NCZI

Redakčne upravené a krátené (jam)

Ilustračné fotografie

Pridaj komentár