Liečba onkologického ochorenia sa netýka len odstránenia, zničenia alebo zastavenia rastu nádorových buniek. Ide o komplexný proces, ktorý zahŕňa aj podporu organizmu ako celku. Život zachraňujúca liečba však nesie so sebou veľa nežiadúcich účinkov, s ktorými sa musí organizmus pacienta popasovať.
Oslabený organizmus ako sprievodný znak choroby
Pôsobenie terapie – pozitívnym aj negatívnym spôsobom – je u každého liečeného jedinca individuálne. Celkový stav onkopacienta nezávisí len od typu ochorenia a výberu príslušnej liečby, ale aj od jeho nutričného stavu. Metabolizmus postihnutého sa mení s prítomnosťou nádoru, a popritom dochádza k zmenám aj pri samotnej protinádorovej liečbe – vzniká tzv. metabolický syndróm. Zmeny nastávajú najmä v metabolizme cukrov, tukov a bielkovín, na základe ktorých sa vyvíjajú energetické poruchy. Tieto sa klinicky prejavia úbytkom tukovej a svalovej hmoty, úbytkom na hmotnosti, poruchami príjmu potravy, zníženou výkonnosťou a pod. Ide o tzv. kachexiu (chradnutie), ktorá môže prejsť až do malígnej formy s ťažkým, závažným priebehom, s predpokladaným prežitím do 3 mesiacov.
Organizmus však reaguje ako celok. Preto zmeny nastávajú aj vo funkčnosti systémov, napr. tráviaceho traktu, kostnej drene či obličiek. Objavuje sa nechutenstvo, zvracanie, mechanické obštrukcie čreva, zápaly, poruchy trávenia a intolerancia zložiek výživy, čo rovnako prispieva k zlému nutričnému stavu organizmu a vzniku kachexie. Metabolické poruchy navyše sprevádzajú imunitné, ale aj endokrinné (hormonálne) zmeny. Takto vzniká začarovaný kruh, s ktorým sa už telo samo nevie vysporiadať. Preto spolu s onkoterapiou treba myslieť aj na nutričné zabezpečenie už aj tak veľmi oslabeného organizmu.
Kedy začíname s enterálnou výživou?
Zvolená výživa závisí od stavu a možností pacienta, ktorý podstúpil chemoterapiu, rádioterapiu alebo chirurgický zákrok. Aj z tohto hľadiska sa ku každému onkopacientovi pristupuje individuálne. Rozhodujúcim znakom, kedy začať s enterálnou výživou, je úbytok na hmotnosti > 10 % za 3 mesiace, alebo > 0,5 kg za týždeň, alebo > 0,5 kg na 1 Gy rádioterapie. Dôležité sú aj laboratórne hodnoty albumínu, prealbumínu a transferínu v krvi.
To však neznamená, že pacient má právo na nutričnú podporu, až keď má vážny energetický problém – enterálna výživa má predovšetkým zabrániť chudnutiu a chradnutiu. Preventívne a významné miesto má aj v predoperačnom období, a napr. po veľkých operačných zákrokoch pokrýva výživa cez sondu komplexný energetický príjem.
Podobne sa jej zaradenie pred, počas a po chemoterapii odrazí v menšom počte komplikácií – stimuluje imunitný systém, vyrovnáva iónové dysbalancie, pomáha telu brániť sa pred cytotoxickými a stresovými účinkami onkoliečby. Pre začiatok musíme poznať energetický príjem a výdaj pacienta, toleranciu zložiek stravy, priechodnosť, funkciu a vstrebávanie tráviaceho traktu. Podľa toho vie lekár stanoviť potrebnú enterálnu výživu, ktorá podporí organizmus, zníži počet komplikácií, prerušení terapie, ako aj dĺžku hospitalizácie.
Ak pacient nemá problémy s prehĺtaním, volí sa per os (ústami) podávaná enterálna výživa, tzv. sipping. Podáva sa v tekutom stave, a obsahuje všetky potrebné zložky v správnom pomere – bielkoviny, cukry, tuky, vitamíny, stopové prvky a minerály. Výhodou sippingu je, že v malom objeme je kompletná strava s dostatočným obsahom energie. Podľa tolerancie sa vyberá buď polymérová formula, alebo nezvyšková oligomerová formula, ktorá sa ľahšie vstrebáva.
V súčasnosti si môžeme vyberať z viacerých prípravkov, s rôznym pomerom vlákniny, bielkovín či aminokyselín. Netreba zabúdať, že onkoterapia môže zapríčiniť poškodenie buniek čreva (enterocytov), oslabiť imunitu a spôsobiť napr. aj poruchy funkcie pankreasu, pečene a iných orgánov. Podľa funkčných testov a laboratórnych parametrov sa rozpozná stav hydratácie, zistíme nadmerné straty (alebo zlé vstrebávanie) potrebných stavebných látok, a z tohto pohľadu zvolíme aj obohatenie prípravku práve chýbajúcou látkou.
Omega-3 kyseliny
Svoje miesto v diétnom režime majú imunomodulačné látky. Patria sem aminokyseliny, ako je glutamín, arginín či iné, ale aj esenciálne mastné kyseliny, najmä radu omega – 3. Omega-3 kyseliny napomáhajú pri úprave glukózovej tolerancie a inzulínovej rezistencii a znižujú hladinu tukov v krvi. Podieľajú sa na úprave hmotnosti pacienta, podporujú imunitný systém, majú reparačné účinky na cievne a črevné bunky pri toxickom účinku onkologickej liečby. Sú nenahraditeľnou zložkou pri zrýchlenom metabolizme.
Omega-3 kyseliny sa nachádzajú v olejnatých druhoch rýb (losos, pstruh, sleď, sardinky, makrela). Omega-6 kyseliny nájdeme v rastlinných olejoch, ale aj v hydine a vo vajciach.
Sonda nahrádza sipping
Denná potreba energie pre onkopacienta je cca 30 kal/kg/deň. Bielkoviny, tuky a cukry musia byť pritom v správnom pomere. Dôležitý je však aj dostatočný príjem tekutín. Ak pacient nie je schopný prijímať stravu per os (cez ústa, prehĺtaním), volíme ďalšie prístupové cesty enterálnej výživy. Výber inej cesty vyživovania značne závisí od príčiny neschopnosti primárneho príjmu. Môže ísť o obštrukciu hornej časti tráviacej sústavy, napr. nepriechodnosť pažeráka, žalúdka či tenkého čreva), alebo pacient nie je schopný prehĺtať, opakovane zvracia, prípadne ide o ťažké klinické stavy podvýživy. Vtedy je cestou voľby sonda, ktorá sa zavádza do žalúdka alebo „nižších“ častí – do dvanástnika, či tenkého čreva. Prihliada sa tiež na časový horizont, počas ktorého by mala byť výživa týmto spôsobom zabezpečovaná, ale aj na riziká aspirácie (vdýchnutia) počas nej.
Vo vybraných prípadoch, kedy je riziko vdýchnutia príliš vysoké, sa chirurgicky realizuje gastrostómia – zavedenie sondy cez stenu dutiny brušnej. Posúdenie vhodnosti a typu enterálnej výživy má v rukách lekár a dietológ. Existujú totiž stavy, kedy sa enterálna výživa do terapie zavádzať nesmie – napr. pri zápalových procesoch v dutine brušnej (peritonitída), mechanickej obštrukcii čreva, výrazných poruchách motility (spôsobilosť pohybu, hybnosť), trávenia a vstrebávania čreva, závažné hnačky a pod.
Komplexný pohľad na pacienta znamená polovicu víťazstva
Pre pacienta s onkologickým ochorením má podpora výživy nielen preventívny a liečebný charakter, ale v prípade cytotoxického účinku na sliznicu čreva plní aj ochrannú a stimulačnú funkciu. Dobrou správou pre chorých je tiež výrazný pokrok vedy a medicíny, ktorý v posledných rokoch spôsobil percentuálny nárast liečiteľných nádorových ochorení. Súčasná onkologická liečba je špecifickejšia, šetrnejšia, a často aj definitívna. Časy, kedy rakovina akosi „automaticky“ znamenala smrť, sú už dávno preč. Z veľkej časti preto, že dnes sa na pacienta pozeráme zo všetkých strán, čím mu nezriedka dokážeme boj s onkologickým ochorením vyhrať.
Správny pomer je dôležitý
Literatúra v rámci Európskej únie popisuje konzumáciu nesprávneho, rizikového pomeru omega-6 a omega-3 kyselín. Tento pomer je až alarmujúci: 15-20:1. Zdravý, efektívny a odporúčaný príjem je pritom v pomere 3-4:1. U rizikových osôb, ako v prípade onkologického pacienta, je ideálny pomer 1:1.
