Prepis rozhovoru s Ing. arch. Radoslavom Herdom na Rádio Regina Košice (22.11.2012). Redaktorka Mgr. Iveta Vaculová.
Keď sa odrazíme od vášho názvu SLOVENSKÝ PACIENT, ako môžete pomôcť slovenským pacientom?
SLOVENSKÝ PACIENT začal riešiť miesto pacienta v systéme zdravotníctva. Rieši ho tým spôsobom, aby systém začal pacienta zahrňovať. Čiže, keď to poviem konkrétnejšie – pacient nevie využívať tento systém, lebo mu nie je ústretový. Systém neumožňuje pacientovi, aby ho mohol jednoducho zobrať a využiť. Keď to poviem ešte o rovinu nižšie – vo chvíli, keď pacient ochorie, prvé, o čom začne premýšľať, je, kde má známeho, ktorý by mu odporučil nejakého lekára. Ale toto nie je systémový krok! On by to mal dostať úplne štandardne od zdravotnej poisťovne! Keď som poistený v nejakej poisťovni, tak viem, čo mám zaplatené, kedy to dostanem, čo sa stane, keď príde ku škodovej udalosti, kto je môj asistent, ako sa to prepláca – všetko tieto veci viem, a neobraciam sa na niekoho, kto pozná lepšieho alebo horšieho poisťováka…
Aké máte možnosti na to, aby sa niečo také dosiahlo, aby sme sa k takému stavu dopracovali?
To, na čom pracujeme, je, aby pacient začal byť konečne náročný. Dá sa povedať, že celý druhý, čiže ziskový sektor rastie na základe toho, že sme stále náročnejší spotrebitelia, že chceme stále lepšie a lepšie veci. To, čo na Slovensku chýba, je náročný pacient. Keď pacient sklopí hlavu, tak zdravotná starostlivosť nepôjde hore, lebo ju nemá kto dvíhať. Nie je tu pacient, ktorý by povedal: „Ale ja to chcem lepšie!“ A nie je vypočutý. Je tu zámerne vytváraný chaos, aby tento hlas jednoducho zanikol.
Nedávno ste mali stretnutie pacientskych lídrov. Akým témam ste sa venovali? Čo boli také najzávažnejšie veci?
To, čo sme sa snažili urobiť v Bratislave: stretlo sa 16 lídrov najsilnejších pacientskych organizácií, aby vypovedali témy pre všetkých pacientov. Nielen témy pre pacientov z ich organizácií, ale také ťaživé témy alebo problémy, ktoré majú všetci pacienti na Slovensku. Dá sa povedať, že asi najcitlivejšou témou je vzťah lekára a pacienta. Toto bolo pre nich veľmi zložité. Lekári majú vyhradené minúty, v ktorých sa pravdupovediac dá len predpísať liek, povedať nejaké, možno základné, veľmi rýchle pravidlá, ale čo lekár nestihne – nestihne pacientovi vytvoriť vzťah k liečbe. To je veľmi dôležitá vec, a toto tam jednoducho nenastane. Lídri by boli veľmi radi, keby bol systém efektívnejší v tom, aby skoro zachytával, aby bola dobrá diagnostika, aby prichádzala skorá liečba. Lebo mnohé ochorenia sú také, že liečbou sa len zafixuje stav, že sa to už nezlepší… O tomto sa hovorilo. Hovorilo sa o prevencii, o efektívnosti v zdravotníctve. Tém bolo viac než desať, a bolo by unavujúce vymenovať ich všetky.
