Rakovina prostaty: Všetko, čo ste nechceli, ale musíte vedieť

Karcinóm prostaty je ukážkovým spojením dvoch slov, o ktorých by sa mnohí z nás radšej vôbec nebavili. Ignorovaním však problém nezmizne.

Čo teda potrebujete vedieť?

Diagnostika

Vyšetrenie na kar­cinóm prostaty má niekoľko krokov.

Začína sa rozhovorom s pacien­tom, z ktorého lekár získa základné údaje o celkovom zdravotnom stave, rodin­nej anamnéze a prípad­ných príznakoch ochore­nia.

Nasleduje vyšetrenie prostaty pohmatom – cez konečník. Takto možno posúdiť zmeny veľkosti, konzistencie, symetrie a povrchu prostaty. (Stále je šanca, že pacient má ne­zhubne zväčšenú prostatu.)

Vyšetrenie cez konečník treba pokladať za subjek­tívne – interpretácia týchto nálezov je ovplyvnená predovšetkým skúsenos­ťou vyšetrujúceho lekára. Každý „podozrivý“ nález je indikáciou k biopsii prostaty, a to aj bez ohľadu na hodnotu prostatického špecifického antigénu.

Nasleduje vyšetrenie krvi, na stanovenie prostatic­kého špecifického anti­génu (PSA).

Použitie testu na PSA znamená najväčší pokrok v diagnostike karcinómu prostaty, najmä jeho včasných štádií. Tento antigén produkujú v ma­lom množstve aj bunky prostaty, ale vo zvýšenej miere predovšetkým nádorové bunky.

Normálne hodnoty PSA spravidla sú 0 – 4 ng/ml. Čím je karcinóm prostaty v po­kročilejšom štádiu, tým sú hodnoty PSA v krvi vyššie.

Nevýhodou tohto testu je skutočnosť, že hodnoty PSA nie sú výlučne zvýšené iba pri rakovine prostaty. Zvýšenie môže spôsobiť aj zápal prostaty, môže nastať po masáži prostaty, alebo pri nezhubnom zväčšení prostaty.

Preto sa zaviedli podrobnejšie testy, ktoré bližšie špecifikujú antigén (stanovenie voľnej a viaza­nej frakcie PSA, jeho denzi­ty, velocity). Zohľadňuje sa aj vek pacienta (čím starší muž, tým sa predpoklada­jú o niečo vyššie hodnoty PSA; môžu byť spôsobené nezhub­ným zväčšením prostaty, alebo nenádorovými zmenami tkaniva prostaty).

Všetky tieto testy by mali znížiť počet biopsií prostaty s negatívnym výsledkom.

Biopsia sa dá vydržať

Biopsia nie je výkon príjem­ný, ale ani priveľmi bolestivý. Ide o odobratie malej vzorky tkaniva, ktorá sa posudzuje pod mikroskopom.

Bioptická ihla sa zavádza do prostaty cez ko­nečník, pod ultrazvukovou kontrolou. Podľa súčasnej normy by sa malo odobrať 12 vzoriek, i keď počet optimálnych vzo­riek nie je doteraz definitívne stanovený.

Vyšetrenie sa robí ambulantne. Ak pacient užíva lieky na riedenie krvi, musí ich 5 dní pred odberom vynechať.

Po biopsii sa preventívne užívajú antibiotiká (prvá dávka 1 – 2 hodiny pred biopsiou). Výkon sa môže urobiť s lokálnym znecitlivením.

Vážnejšie komplikácie po biopsii sú zriedkavé. Niekedy sa pozoruje krv v moči, alebo v ejakuláte, prechodné krvácanie z ko­nečníka, alebo zadržiavanie moču.

Tieto príznaky ustúpia spontánne, a nevyžadujú osobitnú liečbu. Naopak, zvýšená teplota po biopsii je prejavom zápalu, a vyžaduje liečbu anti­biotikami.

Výsledok biopsie býva známy do týždňa. Biopsia je definitívne potvrdenie, alebo zamietnutie diagnózy. (Po­zitívne výsledky predchádzajúcich vyšetrení ešte nemusia znamenať karcinóm prostaty.)

Zisťovanie závažnosti ochorenia

Ak sa diagnóza karcinómu prostaty potvrdila, treba zistiť, v akom štádiu je ochorenie, a či je nádor ohraničený iba na prostatu, alebo rozšírený aj do iných častí tela.

Ak je rako­vina rozšírená, najčastejšie to býva do kostí. Nasleduje teda niekoľko ďalších vyšetrení, na zistenie rozsahu choroby:

• rádionuklidová scintigrafia kostí (vyšetrenie nemá vedľajšie účinky – radiačná záťaž je veľmi nízka; nerobí sa u pacientov s dobre alebo stredne ohraničeným nádorom, a s hodnotou PSA nižšou, ako 20 ng/ml),
• počítačová tomografia,
• magne­tická rezonancia,
• vyšetrenie lymfatických uzlín.

O tom, ktoré vyšetrenie je naozaj potrebné, a ktoré nie, rozhoduje lekár – podľa štádia ochorenia.

Liečba rakoviny prostaty

Liečba závisí od rozsahu a rizika rozširovania ochorenia. Niektorí pacienti budú vyžadovať bezprostrednú liečbu, iní až po čase, keď sa ukáže, že je potrebná.

Do úvahy sa berie histologický nález z biopsie, podľa ktorého sa dá predpo­kladať rýchlosť rastu a rozširovanie nádoru. Zohľadňuje sa aj:

• hodnota PSA,
• vek pacienta,
• jeho celkový zdravotný stav,
• jeho postoj k liečbe.

1. Aktívne sledovanie

Znamená, že pacient iba chodí na pravidelné kontroly. K samotnej liečbe sa pristúpi až vtedy, keď sa stav začne zhoršovať.

Lekár s pacien­tom zvyčajne uvažujú takto: liečba nie je potrebná, ak je nádor presne ohraniče­ný iba v prostate, nie je agre­sívny, pacient je vo vysokom veku, a nádor mu nerobí problémy, alebo má iné, závažnejšie ochorenie, ktoré je v tom čase prioritou.

V tomto štádiu je dôležité, aby pacient bol v kontro­lách skutočne dôsledný, a dostavil sa na ne každé 3 mesiace, alebo najneskôr každých 6 mesiacov. Ak­tívne sledovanie má svoje výhody, aj nevýhody.

Výhody:

• vylúčenie liečby, ktorá môže byť nepotrebná,
• vylúčenie vedľajších účinkov liečby,
• udržanie normálnej aktivity a normálnej kvality života,
• zníženie ekonomických nákladov na liečbu,
• časom sa môžu objaviť nové možnosti liečby.

Nevýhody:

• môže sa znížiť šanca na vyliečenie, nádor sa môže rozšíriť mimo prostaty,
• pacient sa stane úzkostli­vejším, pretože žije s ne­liečeným karcinómom,
• potreba opakovaných vy­šetrení a biopsií prostaty,
• neistý prirodzený prie­beh dlhodobo neliečené­ho karcinómu prostaty.

2. Chirurgická liečba – radikálna prostatektómia

Týmto zákrokom sa odstráni celá prostata, aj so semenný­mi mechúrikmi a panvový­mi lymfatickými uzlinami. Ide o zákrok, ktorý sa robí už dlho, a postupom času sa operačná technika vý­razne skvalitnila.

Operácia môže prebiehať otvorenou operačnou technikou, lapa­roskopicky, alebo roboticky asistovanou laparoskopickou technikou. Onkologické a funkčné výsledky týchto operácií sú rovnaké.

Radikálna prostatektómia sa robí u pacientov s ohra­ničeným nádorom v žľaze, ktorý sa dá kompletne chi­rurgicky odstrániť, ale aj u pacientov s pokročilejšou rakovinou, alebo s vysokým rizikom progresie ochore­nia. Po zákroku nasleduje (v niektorých prípadoch) ešte rádioterapia alebo hor­monálna liečba, a asi 10 dní po zákroku má pacient zavedenú cievku z močové­ho mechúra.

V prípadoch, keď je nádor obmedzený na prostatu, radikálna prostatektómia je najúčinnejšou a jedinou formou liečby karcinómu prostaty, ktorá pacienta vylieči.

Úprava erektilnej funkcie závisí od zachova­nia kavernózneho nervu, od veku pacienta a stavu predoperačnej erektilnej funkcie. Ak sa po zákroku vyskytne prechodná inkontinencia moču, spravidla sa upraví do 3 mesiacov.

Výhody:

• dlhodobo overená liečba karcinómu prostaty,
• môže úplne vyliečiť lokalizovaný karcinóm prostaty,
• možno použiť viaceré operačné techniky.

Nevýhody:

• nelieči prípadné vzdialené metastázy,
• vysoké riziko erektilnej dysfunkcie,
• inkontinencia moču (obvykle trvajúca krátko po operácii),
• u málo skúsených chirur­gov, horšie výsledky liečby.

3. 3d konformálna rádioterapia (3dcrt)

Táto novšia technika rádioterapie umožňuje presnejšie usmernenie vyšších nádorových dávok, a zároveň aj šetrí koneč­ník a močový mechúr a ďalšie tkaníva v okolí prostaty.

Radiácia sa pritom prebieha zvonku (ak je radiačný zdroj umiestnený vnútri, ide o brachyterapiu, viď nižšie). Používa sa namiesto chirurgickej liečby, alebo po nej (ako doplnková liečba), ak v mieste prostaty ešte zostali nádorové bunky. Často sa kombinuje s hormonál­nou liečbou. Rádioterapia zvyčajne trvá 6 týždňov.

K vedľajším účinkom patria:

• ťažkosti so stolicou,
• čas­tejšie nutkanie na stolicu alebo močenie,
• prímes krvi v stolici,
• poruchy sexuálnej funkcie.

(Vedľajšie účinky sú obvykle prechodné, a časom sa upravia).

Výhody:

• riziko inkontinencie moču je nízke,
• udrží sa erektilná funkcia, aj keď nie dlhodobo,
• môže liečiť aj nádorové bunky, ktoré sa nachá­dzajú mimo prostaty,
• nemá chirurgické kom­plikácie, napr. krvácanie.

Nevýhody:

• neumožňuje presné zis­tenie, o aký karcinóm prostaty ide (ako je to možné po chirurgic­kom odstránení prostaty),
• problémy s močením a vyprázdňovaním stolice (zvyčajne krátko trvajúce),
• riziko, aj keď malé, s pretrvávaním ťažkostí pri vyprázdňovaní stolice,
• riziko erektilnej dysfunkcie (platí: čím dlhšia rádioterapia, tým vyššie riziko).

4. Brachyterapia

Je iný spôsob liečby žia­rením. Ide o techniku, pri ktorej sa rádioaktívny zdroj umiestňuje do prostatické­ho tkaniva.

Táto forma je najvhodnejšia pre pacientov s nízkorizikovým karcinó­mom prostaty a priemerne veľkou prostatou. Liečba vyžaduje iba jedno – dvojdňovú hospitalizáciu. Návrat do normálnej život je však rýchly.

Výhody:

• krátkotrvajúca liečba, s rýchlou rehabilitáciou,
• u pacientov s nízkorizikovým karcinómom sú výsledky podobné, ako po chirurgickej liečbe,
• riziko inkontinencie moču je nízke,
• erektilná funkcia sa navráti v krátkom čase.

Nevýhody:

• riziko zadržiavania moču bezprostredne po liečbe,
• dysfunkčné močenie (trvajúce asi 1 rok),
• riziko erektilnej dysfunkcie sa časom zvyšuje,
• viac vedľajších účinkov (v porovnaní s externou rádioterapiou).

Ilustračné fotografie

Pridaj komentár Zrušiť odpoveď

Prepáčte, ale pred zanechaním komentára sa musíte prihlásiť.