Liga proti rakovine dlhodobo poskytuje širokú paletu služieb a podpory onkologickým pacientom na Slovensku. Záber „Ligy“ v pomáhaní ľuďom s rakovinovým ochorením však nikdy neustáva – od mája tohto roku má táto najprofesionálnejšie vedená pacientska organizácia na Slovensku už aj svoju vlastnú mediátorku. Pýtate sa, kto je to mediátor? Nie je to nikto mediálne známy… Podrobnejšie informácie o tom, kto to je, nám poskytla osoba najpovolanejšia – mediátorka Ligy proti rakovine – Ing. Soňa Ďurčová (foto).
Začnime celkom jednoducho – čo je mediácia, a kto je to mediátor?
Mediácia je sprostredkovanie riešenia konfliktných a problémových situácií, ktoré uľahčuje komunikáciu a vzájomné pochopenie. Je ukotvená v zákone č. 420/2004 Z.z. o mediácii. Mediácia ponúka úplne iný rozmer riešenia sporov a konfliktov.
Mediátor je odborník na proces, zameriava sa na vytvorenie priaznivej atmosféry a kultivovaného dialógu medzi stranami. Spoločne s účastníkmi mediácie hľadá možnosti riešenia sporu. Podľa zákona môže byť v registri mediátorov zapísaná každá fyzická osoba, ktorá dosiahla vysokoškolské vzdelanie II. stupňa, absolvovala odbornú príprava, a v neposlednom rade – pre výkon tohto povolania je dôležitá bezúhonnosť. V prípade splnenia týchto požiadaviek zapíše Ministerstvo spravodlivosti SR (MS SR) mediátora do Registra mediátorov, ktorý je dostupný na stránkach MS SR.
Mediátor je povinný svoju činnosť vykonávať nezávisle, nestranne, dôsledne a s náležitou odbornou starostlivosťou. Je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, ktoré sa dozvedel v súvislosti s mediáciou.
Aké iné znalosti by mal mať (dobrý) mediátor?
V mediátorovi musíte nájsť v prvom rade človeka, ku ktorému máte dôveru. Dôveru v jeho odbornosť, v jeho empatiu, ústretovosť a nestrannosť – dôveru v jeho správny vstup do problému, ktorý potrebujete vyriešiť. Mal by to byť odborník, ktorý na jednej strane dokonale ovláda mediačné techniky či procedúry, no súčasne by mal mať aj ľudský rozmer.
Ako ste sa dostali k tejto práci, a prečo práve Liga proti rakovine?
Ako mediátor pôsobím od r. 2008. Venujem sa hlavne rodinnej mediácii a peer mediácii (školská mediácia). V súčasnosti pôsobím ako externý mediátor Úradu práce a sociálnych vecí BA a Dopravného podniku Bratislava, a.s.
Lige proti rakovine som svoje služby ponúkla z toho dôvodu, lebo vo svojom okolí poznám veľa ľudí, ktorým táto diagnóza naraz vstúpila do života, a úplne ho zmenila. Pacienti, okrem toho, že musia bojovať s chorobou, sa dostávajú aj do nepriaznivej sociálnej situácie – prichádzajú nielen o zamestnanie, ale často aj o priateľov či partnerov, čo ich stav nepriamo zhoršuje. Nemajú dostatok energie bojovať za svoje práva, riešiť problémy. Mala som pocit, že toto je platforma, kde môžem využiť všetky svoje skúsenosti, byť užitočná a pomôcť ľudom, ktorí si nevedia a nevládzu pomôcť sami.
Čo ste robili predtým?
Učila som na gymnáziu nemecký jazyk.
Bol/je vo vašej rodine onkologický pacient – máte takúto skúsenosť?
Priamo v našej rodine sa, našťastie, onkologické ochorenie nevyskytuje. Žiaľ, postihlo to viacero mojich priateľov, či niekoho z ich rodiny.
Pomáha vám to teraz pri komunikácii s ďalšími onkologickými pacientmi?
Vzhľadom na to, že som so svojími priateľmi v kontakte, pomáha mi to pri mojej komunikácii s onkologickými pacientmi. Rozumiem im, viem lepšie pochopiť, s akými problémami bojujú, s čím majú najväčšie ťažkosti. Mnohokrát sa potýkajú aj s hlúposťou či neochotou ľudí okolo nich…
Viete „z voleja“ povedať, čo je najťažšie pri vašom pôsobení v Lige proti rakovine?
Najťažšie pre mňa je pomáhať rodinám, kde onkologickým ochorením trpia deti. Vždy si však uvedomím, že keď im pomôžem vyriešiť hoci aj malý problém, tak aspoň trošku im tú náročnú situáciu uľahčím.
Za to pomerne krátke pôsobenie v úlohe mediátorky pre Ligu proti rakovine – máte už za sebou zaujímavý „prípad“, na aký sa nezabúda?
Každý „prípad“ je jedinečný… V LPR pôsobím od mája 2013 – doteraz sa mi úspešne podarilo vyriešiť deväť mediácií; na riešení ďalších pracujem. Veľmi silno na mňa zapôsobil príbeh onkologickej pacientky, ktorá sa kvôli chybe svojej účtovníčky dostala do veľkých problémov v Sociálnej poisťovni aj v zdravotnej poisťovni, kde jej vznikli veľké nedoplatky. Kým tieto neuhradila, nemohla poberať peniaze za PN. Je matka – samoživiteľka, s nezaopatreným dieťaťom. Aby toho nebolo málo, tak jej priateľka, pre ktorú pracovala, dala výpoveď, lebo podľa jej slov nepodávala požadované výkony. Našťastie sa problém v oboch poisťovniach podarilo vyriešiť. Dnes pacientka v liečbe úspešne pokračuje, a už má aj nové zamestnanie…
__________________________________________________________________
ÚRADOM A ZAMESTNÁVATEĽOM NEVEDOMOSŤ A NEINFORMOVANOSŤ PACIENTOV VYHOVUJE.
__________________________________________________________________
Hovorí sa, že slovenský pacient len málo pozná svoje práva. Súhlasíte?
S týmto, žiaľ, úplne súhlasím. Pacient svoje práva, ale aj povinnosti, väčšinou vôbec nepozná. Neviem, či je to ľahostajnosť, nezáujem, alebo pozostatok socializmu, keď bolo o nás úplne a vo všetkom „postarané“. Akoby sa spoliehal na to, že niekto to urobí zaňho, že nejako bude. Najhoršie je, aspoň ja mám ten pocit, že hlavne na úradoch, ale aj zamestnávateľom, táto nevedomosť a neinformovanosť pacientov vyhovuje…
Kedy sa to zmení, a čo pre to musíme všetci urobiť?
Podľa môjho názoru sa to zmení až vtedy, keď si ľudia uvedomia, že musia byť sami aktívni, že im na tom musí záležať, že musia aktívne vyhľadávať informácie o veciach, ktoré sa ich týkajú. Treba organizovať pre pacientov prednášky na túto tému, informovať ich o veciach, na ktoré majú nárok. Malo by sa o tom viac písať aj v novinách a časopisoch. Na tomto princípe funguje aj Linka pomoci v LPR, kde pacienti získajú potrebné informácie: o ochorení, liečbe, sociálnych aspektoch, nárokoch na liečebné pobyty a pod.
Vy a zdravie. Môžete o sebe povedať, že žijete zdravo?
Zdravie je to najdôležitejšie, čo v živote máme, a preto sa oň snažím aktívne starať. Pravidelne chodím na preventívne prehliadky, športujem – turistika, plávanie, lyžovanie, bicykel. Väčšinou sa snažím zdravo stravovať – ale v žiadnom prípade nie som vegetarián. Za veľmi dôležité považujem v živote pozitívne myslenie – preto chodím veľa do prírody, kde objímam stromy a čerpám z nich energiu. Ale napríklad aj spievam, stretávam sa s ľuďmi, s ktorými sa dobre cítim. Som vďačná za to, že som zdravá, že mám prácu, ktorá ma napĺňa, má zmysel, a že môžem pomáhať tým, ktorí to šťastie – byť zdraví – nemajú…
Tento článok vyšiel v tohtoročnom Onko magazíne číslo 3-4. Ak máte záujem o celý časopis, môžete si ho stiahnuť po kliknutí na obrázok.
