Otestujte sa – Fibrilácia predsiení z pohľadu kardiológa

Fibrilácia predsiení veľmi často sprevádza niektoré choroby, napríklad artériovú hypertenziu a chronické zlyhávanie srdca. Môže vzniknúť aj u pacientov, ktorí netrpia na žiadnym srdcovo-cievnym ochorením, , vtedy hovoríme o tzv. osamotenej forme fibrilácie predsiení. Fibrilácia predsiení vzniká tiež u pacientov so zvýšenou činnosťou štítnej žľazy, po alkoholovom excese. Preto je komplexné vyšetrenie pacienta s fibriláciou predsiení základom manažmentu tejto arytmie.

Iba malá časť fibrilácie predsiení je podmienená geneticky. Najčastejšou príčinou sú výbežky svaloviny ľavej predsiene, vybiehajúce do pľúcnych žíl. V týchto svalových výbežkoch vznikajú predsieňové extrasystoly, ktoré potom spustia fibriláciu predsiení.

Fibrilácia predsiení má celú plejádu symptómov. Môže prebiehať úplne bez ťažkostí, niekedy je náhodným nálezom pri rôznych preventívnych prehliadkach. Najčastejším symptómom sú palpitácie, čo sú pocity nepravidelnej alebo zrýchlenej činnosti srdca. Veľmi často takíto pacienti trpia slabosťou alebo nevýkonnosťou. Stáva sa, že pacienti s fibriláciou predsiení neuvedú tieto ťažkosti, prídu na ne, až keď sa ich stav zmení po ukončení fibrilácie predsiení. Častá býva dýchavica, občas bolesti na hrudníku. Rôznorodosť ťažkostí sa odráža v ich nomenklatúre podľa Európskej asociácie pre srdcové arytmie.

Tieto tri základné formy fibrilácie predsiení sa líšia dĺžkou trvania a možnosťou ukončenia záchvatu. Pri paroxyzmálnej, t. j. záchvatovej forme trvajú jednotlivé záchvaty od niekoľkých hodín až do 7 dní a sami sa skončia. Perzistujúca forma trvá rádovo mesiace. Spontánne sa obyčajne neskončí, ale dá sa ukončiť liekmi alebo elektrickým šokom. Permanentná forma je trvalý stav, kde nie je žiadna nádej na nastolenie pravidelného sínusového rytmu. Z praktických dôvodov sa niekedy vyčleňuje tzv. dlhodobo perzistujúca forma fibrilácie predsiení. Znamená to, že trvá viac ako 1 rok, ale je šanca na jej ukončenie a obnovenie pravidelného sínusového rytmu. Toto členenie je veľmi dôležité z hľadiska výberu pacientov na katétrovú ablačnú liečbu fibrilácie predsiení. Najvýznamnejší efekt možno abláciou dosiahnuť pri paroxyzmálnej forme, je to viac ako 90 %.

Áno, fibrilácia predsiení naozaj predstavuje protrombotický stav. Ten je charakterizovaný prítomnosťou všetkých troch podmienok tzv. Wirchovovej triády, ktorá musí byť splnená, aby vznikla trombóza. Je to spomalenie toku krvi, poškodenie nezmáčavého povrchu cievy alebo ľavej predsiene a zmena koagulačných parametrov krvi. Tieto podmienky sa vytvárajú pri fibrilácii v ľavej predsieni. No a niektoré tvary tzv. uška ľavej predsiene predurčujú túto štruktúru na vytváranie trombov. Potvrdzuje sa, že najmä tvar uška, pripomínajúci karfiol alebo vrecko nafúknuté vetrom, predisponuje ku vzniku trombov. Ak fibrilácia predsiení spomalí tok krvi v ľavej predsieni a jej ušku, vznikajú skoro ideálne podmienky pre vznik trombu.

Určite najvážnejšou komplikáciou je mozgová cievna príhoda. Má dopad na zdravotný stav postihnutého, jeho kvalitu života, sociálne postavenie, aj výdavky rodiny, sociá­lnych inštitúcií, zdravotníctva aj štátu. Druhou závažnou, avšak menej známou komplikáciou je tzv. tachykardiou podmienená kardiomyopatia. Môže vzniknúť pri rôznych poruchách rytmu spojených s dlhodobou rýchlou činnosťou srdca. Pri fibrilácii predsiení sa na jej vzniku okrem rýchlej činnosti srdca podieľa aj nepravidelná činnosť srdca. Výsledkom viacerých patologických dejov, naviazaných na rýchlu a nepravidelnú činnosť srdca, je zväčšenie ľavej komory, zníženie jej vývrhovej funkcie a vznik chronického zlyhávania srdca. Ak sa zakročí liečbou a fibrilácia predsiení sa ukončí, je možnosť regresie.

U všetkých pacientov s fibriláciou predsiení treba zvažovať tri liečebné režimy: liečbu základnej choroby, ktorá sprevádza fibriláciu predsiení. Druhý režim sa volá kontrola frekvencie alebo kontrola rytmu. Znamená to, že u každého pacienta s fibriláciou predsiení sa po podrobnom vyšetrení musí lekár rozhodnúť, či je možné fibriláciu predsiení ukončiť alebo nie. Ak je ukončenie možné, lekár má na výber niekoľko možností, o ktorých povieme neskôr. O tom, či sa snažiť ukončiť fibriláciu a nastoliť pravidelný rytmus srdca sa u toho istého pacienta musí rozhodovať opakovane. Tretí režim je antikoagulačný. Ten sa volí na základe určenia rizika tromboembolizmu u každého individuálneho pacienta.

Princípom je dosiahnuť trvalé a dlhodobé zníženie zrážanlivosti krvi tak, aby sme predišli tvorbe trombov v ľavej predsieni. Lieky, ktorými sa tento efekt dosiahne, sa volajú antikoagulanciá. V súčasnosti sú okrem liečby warfarínom dostupné nové lieky, ktoré spĺňajú všetky kritériá nových antikoagulačných liekov.

Každý pacient s fibriláciou predsiení je iný. Odlišuje sa prítomnosťou alebo neprítomnosťou základného ochorenia srdca, sprevádzajúcimi chorobami, typom fibrilácie predsiení, má inú veľkosť ľavej predsiene, inú funkciu ľavej komory. Preto liečebný postup musí byť „ušitý“ na mieru každého pacienta.

Spolupráca pacienta je jedným z rozhodujúcich faktorov úspešnej liečby fibrilácie predsiení. Začína sa opatreniami v životospráve – najmä optimalizáciou hmotnosti a abstinenciou, dodržiavaním farmakologickej liečby, diéty a podobne.

Už sme spomínali niektoré rizikové faktory, ktoré vedú k fibrilácii predsiení. Sú to napríklad obezita, nesprávne liečený krvný tlak, príjem alkoholu.