Pri formulovaní otázok som sa zarazila – nevedela som, o čom s ňou mám viesť rozhovor. O jej živote, o jej práci, o jej koníčkoch? Som jej pacientkou od útleho detstva, a v podstate ju môžem nazvať svojou „ekzémovou mamou“.
Vyviedla ma totiž zo škaredých príznakov ekzému, až do súčasného, takmer vegetujúceho obdobia môjho ochorenia. Oslovila som pre vás primárku MUDr. Hanu Zelenkovú, CSc., rodenú „Brňáčku“, ktorá pôsobí v DOST-e (Dermatologické oddelenie sanatórneho typu), vo Svidníku.
Krása a dokonalosť sú fenomény dnešnej doby. Kožné ochorenie túto krásu a dokonalosť anuluje?
V žiadnom prípade! Krása predsa nie je iba o dokonalej koži – tá vychádza zvnútra! A kožné ochorenia sa dajú liečiť. Iba nerozumný človek posudzuje krásu len ako vonkajší prejav.
Povedali ste: „ Koža – najkrajšie šaty človeka“. Ako kožná lekárka ste krajčírka, a zároveň aj módna návrhárka, ktorá tieto šaty lieči. Je kožný lekár trochu umelec?
Samozrejme. Vždy som hovorila, a stále tvrdím, že dermatológia je jeden z najkreatívnejších a najkrajších medicínskych odborov. Kožný lekár musí byť umelec, ako maliar, sochár, herec, psychológ, no aj priateľ pacienta a jeho rodiny, a oveľa, oveľa viac.
Dotyk ľudí spája. No chorá koža nie je dokonalá: zdravého človeka, aj keď nechtiac, niekedy odpudí. Vás – kožnú lekárku – nikdy?
Nie, neodpudila ma nikdy. Kožné choroby, a tiež možnosť ich pozitívneho ovplyvnenia, som vždy brala, a budem brať ako osobnú výzvu, popasovať sa s týmto problémom.
Vyrážky, ekzémy, či psoriáza sú „zabijaci“ zdravého sebavedomia. Ako sa vysporiadať s týmto hendikepom? Môže si človek „vybudovať“ dobrý vzťah so svojím ochorením?
Dobrý vzťah nie je tá správna formulácia. Skôr by som povedala, že s niektorými ochoreniami, ako spomenutý ekzém a psoriáza, ale napríklad aj preriedenie vlasov, alebo nepekný tvar nechtov, sa musíme naučiť žiť. Lebo iba človek psychicky vyrovnaný dokáže nepriaznivým okolnostiam vzdorovať.
Malé mestečko Svidník, na severovýchode Slovenska, kde žijete a pôsobíte viac ako 35 rokov – čím je pre vás Svidník výnimočný?
Všade žijú ľudia, a vo Svidníku sú ľudia, ktorých mám rada, na ktorých som si zvykla, a ktorí, dúfam, majú radi mňa. A veľmi dobre sa mi tu pracuje. Ako rada hovorím, dobrá medicína sa dá robiť všade, pacient si vás nájde.
Ste „záchranná sieť“ pre pacientov s kožným ochorením? Je to veľká zodpovednosť?
Áno, veľká, a súčasne zaväzujúca. Stále je potrebné svoje vedomosti zdokonaľovať, nezaspať s tým, že už toho viem dosť.
Nové možnosti v liečbe kožných ochorení. Ste experimentátor, alebo ste skôr za klasickú liečbu?
Nie experimentátor, ale lekár, ktorý, ako som povedala, študuje, oboznamuje sa s novými postupmi, a chce svojím pacientom prinášať stále niečo lepšie. Bez klasickej medicíny, teda dobrých základov, sa nezaobídete; to dnes v žiadnom prípade nestačí.
Aký „zázračný“, možno „babský“ liek na kožné ochorie, vás v dlhoročnej praxi prekvapil?
Nuž, bolo ich veľa. Vždy ma fascinovali múdrosti našich pra-predkov, ako napríklad využívanie rôznych byliniek, či to, ako môže odhadovanie počasia zlepšiť, či zhoršiť priebeh ochorenia. Obrovské zadosťučinenie pociťujem, že sa vraciame k starým, mnohými rokmi a skúsenosťami overeným praktikám a produktom, ako je napríklad používanie ichtyolu – inak dobre známeho aj ako čierna mastička. Je to skutočne univerzálny, a zatiaľ neprekonaný liek.
Predpisujete pacientom mastičky, lieky a iné medikamenty. Za vzácny liek však môžeme považovať aj vaše povzbudzujúce slová… Liečite bežne slovom?
Samozrejme, je to najdôležitejší komunikačný prostriedok. Slovom si môžete človeka získať, uzdraviť nielen jeho telo, ale aj dušu, a súčasne neuváženým slovom aj veľmi ublížiť. Veľmi sa snažím, aby sa mi to posledné nestávalo. A vždy rada pridám úsmev, a pre malých pacientov aj pohladenie.
Stále ste v maximálnom pracovnom nasadení. Ako a kde najradšej relaxujete/oddychujete?
Pri dobrej knihe, alebo filme, s mojím psom pri nohách, a akonáhle rozkvitne záhrada, tak pohladením svojich kvetov. Ale najaktívnejším oddychom je cestovanie, šoférovanie, a pokiaľ mi to čas dovolí (čo je, žiaľ, zatiaľ málo), s mojimi vnúčatami.
Prezradíte, z čoho pramení vaša ľudská a pracovná energia?
Mám rada ľudí, život, a najmä svoju prácu, ktorú považujem, bez zveličenia, za životné poslanie.
Navštívili ste takmer každý svetadiel, prednášali ste na významných lekárskych fórach. Ktorý štát, krajinu by ste chceli ešte navštíviť?
Okrem Arktídy a Antarktídy (a tam ma to, pre večnú zimu, ktorú nemám rada, ozaj neláka) som navštívila všetky svetadiely. Ale veľmi rada by som ešte raz navštívila Austráliu a Nový Zéland. To sú moje srdcovky.
Máte špeciálne želanie do ďalšieho života?
Nuž, stále žiť podľa môjho životného kréda: „Vek nie je počet rokov“. V tomto krásnom povolaní, ako je naše, ostávame mladí tak dlho, pokiaľ si zachováme dosť zvedavosti, aby sme sa dokázali nadchnúť, dosť skromnosti, aby sme sa stále učili, dosť vkusu, aby sme neboli veľmi okázalí, málo pýchy, aby sme neboli sami so sebou spokojní, dosť kritiky, aby sme neuverili, že nie sme neomylní. Jednoducho – pokiaľ ostaneme študentmi.
MUDr. Hana Zelenková, CSc.
1973 – ukončenie Univerzity Jana Evengelistu Purkyně v Brne
1999 – založila Slovenskú spoločnosť pre estetickú dermatológiu a kozmetiku (SSEDK), stala sa jej prezidentkou
Od roku 2000 – prezidentka medzinárodného kongresu Dermaparty
2001 – stala zakladateľkou a majiteľkou prvého súkromného dermatovenerologického stacionára v SR
2006 – 2008 viceprezidentka Európskej spoločnosti pre estetickú dermatológiu a kozmetiku (ESCAD)
2008 – 2010 prezidentka Európskej spoločnosti pre estetickú dermatológiu a kozmetiku
Vyznamenania:
2004 – zaradenie do publikácie Významní svetoví dermatovenerológovia
2009 – Zlatá plaketa SLS (Slovenská lekárska spoločnosť)
2009 – Woman of the Year in Medicine and Healthcare – American Bibliographical Institute (Žena roka v medicíne a v zdravotníctve – Americký Bibliografický inštitút)
MUDr. Zelenková má tri deti, dcéry Máriu a Júliu a syna Rolanda.
