Skupina Tublatanka sa začala formovať v roku 1982, keď sa Maťo Ďurinda (na fotografii vpravo), študent prvého ročníka Farmaceutickej fakulty U.K., cez kamaráta Temerafa, zoznámil vo vinárni Veľkí Františkáni s bubeníkom Jurajom Černým. Inšpiráciou im boli triá, ako Cream, Jimi Hendrix’s Experience, Emerson Lake & Palmer, Police… Textár Martin Sarvaš, pred prvým vystúpením, vymyslel imidž skupiny, oblečenej v slovenských krojoch – ako určitý nadhľad a paródiu na vtedajšie skupiny v bielych košeliach s čiernymi kravatami a okuliarmi.
V novembri 1989, keď vypukla „Nežná revolúcia“ v Československu – a s ňou spojené prvé demonštrácie za demokraciu – Maťo so štyrmi reproboxami a dvomi zosilňovačmi, ozvučil prvé tri dni revolúcie na námestí SNP v Bratislave. Pesnička Pravda víťazí, sa stala nepísanou hymnou „prevratu“… Rozprávam sa s jej interpretom a lídrom kapely Tublatanka, Maťom Ďurindom.
Blíži sa 17. november. Ako hodnotíte uplynulých 25 rokov od „Nežnej“?
Som rád, že revolúcia prebehla, a padla železná opona. Ako mladý človek, som vtedy pociťoval nadšenie a spolupatričnosť s ostatnými ľuďmi, ktorí túžili po slobode, a všetci sme držali spolu. Škoda, že tak krátko. Nové politické strany sa začali hádať, a nastávala čoraz väčšia polarizácia spoločnosti, čo je zlý úkaz. Začal sa boj o majetok, boj o zlaté korytá. Namiesto toho, aby politici držali spolu a pomáhali rozvoju hospodárstva, kultúry a životnej úrovni obyvateľov, začali navzájom nechutne súperiť. Všetky politické strany a ich členovia, ktorí sa dostali v porevolučnom období do dôležitejších štátnych funkcií, sa dopúšťali nekalej privatizácie, podvodov, tunelovania a rozkrádania štátneho majetku. Majetku, fabrík a hodnôt, ktoré naši otcovia a mamy vybudovali v našej krajine ťažkou prácou a statočnými „holými rukami „. Nečestní straníci a ich spolupracovníci, si dovolili rozkradnúť, alebo častokrát tzv. sprivatizovať miliónové majetky nášho štátu za „jednu korunu“. Česť statočným a slušným politikom, takí tiež existujú. Žiaľ, realitou je, že už 25 rokov politici klamú a podvádzajú občanov – daňových poplatníkov. Preto som z tohto porevolučného obdobia sklamaný a znechutený. Mohli sme byť na oveľa vyššej úrovni. Slováci sú pracovití, a majú progresívnu mentalitu. Ľudia v našej krajine mohli byť šťastnejší a vyrovnanejší. Verím, že ešte prídu lepšie časy, a ideály Nežnej revolúcie 89, sa dostanú na povrch. Nádej zomiera posledná.
Ste vyštudovaný farmaceut. Pomáha vám to dnes, v bežnom živote?
Áno, a tento odbor ma stále zaujíma. Mnohé vedomosti, ktoré si ešte pamätám zo školy, mi dnes predsa len pomáhajú, aby som chápal, ako to s liekmi a ich účinkami v našom organizme funguje. A aby som bol ostražitý s ich používaním. Študoval som farmáciu v osemdesiatych rokoch. Dnes, keď sa nad študijným plánom z toho obdobia zamyslím, tak na škole bolo veľa zbytočných predmetov, ktorými sme ako študenti strácali veľa času a „nervov“. Napríklad, semináre a skúška z vedeckého marxizmu a leninizmu, ale tiež niektoré predmety, ktoré zaberali čas. Ako povinná ruština, aj telocvik, na ktorom sme sa venovali orientačnému behu, lebo telocvikár bol orientačný bežec. A ešte pár ďalších učebných predmetov, proti ktorým nemám nič, ale na farmáciu nepatrili. Mám zas pocit, že samotným liečivám, ich podávaniu a účinkom, sa nevenoval až taký dlhý čas, aby sme ich dobre poznali. Dokonalé poznanie liekov, prinesie asi až samotná prax v lekárni. A ešte si s odstupom času myslím, že všetky ťažké študijné predmety, ako chémia, fyzika, biológia (a ich prepojenia), išli v skriptách až do takej veľkej hĺbky, ako keby mali urobiť z každého farmaceuta vedca! Ten, kto ich dôkladne zvládol, a naučil sa tieto ťažké skriptá, je fakt dobrá hlava! A mal som takých spolužiakov, hlavne dievčatá, tie sú učenlivejšie a šikovnejšie. Ale asi to také ťažké štúdium musí byť – pre výskum, vývoj a technológie nových liečiv. Pre farmaceutov do lekárne, bolo štúdium až príliš ťažké, a preto si ich vážim v ich zodpovednej, namáhavej, a väčšinou finančne podhodnotenej práci v lekárni.
Súčasný trh s liekmi. Aké sú plusy, mínusy farmaceutického priemyslu?
Nad plusmi a mínusmi súčasného farmaceutického priemyslu sa často zamýšľam. Na jednej strane, farmaceutický priemysel urobil veľký pokrok, a priniesol nové liečivá, ktoré nám pomáhajú prežiť, alebo aj vyliečiť choroby. Na mnohé sa ešte pred niekoľkými rokmi zomieralo. Na druhej strane, spozoroval som, že je omnoho viac ľudí, ktorí sú chorí, lebo priveľmi siahajú po liekoch. Povznikalo obrovské množstvo lekární, a majú plno zákazníkov, ktorí dennodene kupujú lieky. Pamätám si, že niekedy v mojej rodnej Bratislave, bolo len asi tucet lekární. Dnes ich tu je neúrekom. Farmácia je dnes veľký biznis. Odporúčam, prečítať si – s určitým nadhľadom – knihu Vedľajší účinok smrť!
Antibiotiká vo vašej rodine. Podelíte sa o skúsenosti s nimi?
Máme s manželkou dve malé deti, o ktoré sa snažíme starať, ako najlepšie vieme, aj po zdravotnej stránke. Bývajú občas choré, a viackrát, hlavne naša dcérka, už brala antibiotiká. Máme výbornú doktorku, a po konzultáciách s ňou, sa snažíme pri znovuochorení detí obísť antibiotiká. Aby neboli na ne rezistentné, a pri vážnejších ochoreniach antibiotikum deťom ešte zabralo. Preto pri začínajúcich ľahších ochoreniach, volíme ako liek koncentrovaný výťažok z cesnaku. Zatiaľ vždy deťom pomohol, a nemuseli sme im dávať antibiotiká.
Album Svet v ohrození… Predstavíte nám ho? Prečo má tento názov?
Ide o náš posledný sériový CD album. Priniesli sme na ňom, v textoch, aj mnohé nové témy. Jedna z nich je kritika terorizmu vo svete. K pesničke Svet v ohrození, sme urobili videoklip, v ktorom sme použili reálne teroristické útoky, a to hrôzostrašnú príhodu detí, zavretých v telocvični v Ruskom Beslane, útok v Moskovskom metre, v Madride, v Londýne, útok lietadiel na dvojičky v New Yorku atď. Chceme poukázať na nebezpečenstvo, ktoré nám hrozí v týchto časoch. Odsúdiť terorizmus, ktorý sa stále viac rozmáha.
Na hudobnej scéne ste tridsať rokov. Ak ste ochoreli, zrušil sa koncert?
Našťastie, v zdraví sme sa dožili tridsiateho výročia existencie našej skupiny Tublatanka na hudobnej scéne. Máme za sebou veľké koncertné česko-slovenské turné s dva a pol hodinovým programom, kde sme si na finále koncertu prizvali kamarátov, sláčikové kvarteto Adventure strings. V Brne a Prahe sme natočili vystúpenia kvalitnou kamerovou technikou, a vyjde nám DVD s názvom 30 Rockov Vo veľkej škole dní. Som rád, že mi aj teraz dobre slúžili moje hlasivky, a nemám s nimi problémy. Predsa si ich radšej chránim, lebo sú najzraniteľnejším hudobným nástrojom. Za tých dlhých tridsať rokov, a stovky odohratých koncertov, som len jediný raz zrušil koncert, keď som bol chorý, a mal som vysokú teplotu. Nerád ruším koncert – aj keď som chorý, tak sa premáham. Cestujem, a idem zaspievať koncert, aj keď lekárovi by sa to určite nepáčilo. Vážim si fanúšikov, ktorí neraz zďaleka cestujú za našími koncertami, a nerád by som ich sklamal zrušeným koncertom.
Fotografie: Peter Tibitanzl (záber z koncertu), Alexander Klinko (Maťo na aparatúre a s kostrou) a online archív Maťa Ďurindu (z Chorvátska a s Adventure strings).
