Na pozvanie Spolku medikov SZU sme včera absolvovali ďalšiu zo série prednášok pre verejnosť. Uskutočnila sa v rámci projektu Zdravie pre každého, v kníhkupectve Panta Rhei na Poštovej ulici v Bratislave. O tom, „Čo je, a čo nie je alergia“, neformálne prehovoril doc. MUDr. Martin Hrubiško, PhD. Uverejňujeme pre vás skrátený záznam z prednášky.
„Alergické ochorenia v priebehu storočia narástli. Alergia je neobvyklá reakcia imunitného systému, ktorý nás má chrániť, na nejaký podnet z prostredia. Môže prísť zo vzduchu alebo z potravy. Naše telo komunikuje s vonkajším svetom svojimi povrchmi – kožou, sliznicami… Také črevo má po rozložení veľkosť futbalového štadiónu. Pri alergii na bežný podnet, ktorý je pre nás neškodný, alebo aj užitočný, reagujeme hystericky – zbytočne.
Keby sme poznali presné príčiny, vieme alergiám predchádzať, aj ich lepšie liečiť. Alergie sa najtypickejšie prejavujú svrbením, vyrážkami (vyzerajú ako po popŕhlení), kýchaním, vodovou nádchou, máme upchatý nos, dráždivý kašeľ alebo astmu, pocit piesku v očiach, slzenie, rezanie, prekrvené oči. Stretávam sa s ekzémovými zmenami, s možnosťou infekcie po rozškrabaní. Prítomné môžu byť zažívacie problémy, ako kŕče v bruchu, hnačka. Viróza má ale podobné prejavy – preto si to lekár ešte overuje vyšetreniami.
Pre alergie je charakteristické, že v určitom ročnom období alebo prostredí sa nám prejavy vždy opakujú. To je anamnéza, a lekár sa má o tom s vami porozprávať. Testy sú nejaké čísla, parametre, ale pokiaľ si ich nespojím s človekom, nič to neznamená. Musím si to dať dokopy s tým, na čo sa mi pacient sťažoval. Neliečená alergia spôsobuje tzv. únavový syndróm. Nejedna „jarná únava“ je nepoznaná alergia.“
Alergia sa môže skončiť aj smrťou
Obávame sa aj systémovej reakcie – anafylaxie. Dochádza pri nej k oslabeniu dýchacích ciest a kardiovaskulárneho systému, vyplavujú sa pôsobky bielych krviniek – jeden z nich je histamín (zodpovedá za svrbenie, dráždenie), ktorý rozširuje cievy, pričom sa stráca krvný tlak. Človek môže stratiť vedomie, a pri neposkytnutí prvej pomoci „vykrváca do vlastného tela“, a zomiera.
Prvou pomoc je adrenalín, existujú laické autoinjektory. Pri anafylaxii pôsobí histamín na priedušky naopak zužujúco, navyše spôsobuje opuch sliznice – je tam zvýšená tvorba hlienu. V dýchacích cestách je úzky úsek v oblasti hlasiviek, a keď príde k opuchu sliznice, dýchacie cesty sa môžu uzavrieť v oblasti hrtana, a dochádza k náhlemu, prudkému duseniu.
Anafylaxiu som resuscitoval niekoľkokrát v nemocničných podmienkach. Ale v teréne sa rozrežú nožíkom dýchacie cesty. Aj keď tá predstava nie je príjemná, vychádzal by som z toho, že človek umiera… Pri systémovej reakcii dochádza aj k opuchom, viditeľným na mäkkých tkanivách (na tvári, na genitáliách).
Peľová sezóna trvá až desať mesiacov v roku
Medzi typické alergické choroby patrí alergická nádcha, alergická astma, alergický zápal spojiviek. Ďalej sú kožné alergické choroby a angioedémy. Rozlíšiť, či ide o alergiu, alebo nie, pritom nie je ľahké. Stáva sa, že netuším, čo pacientovi je – minimálne pri prvom stretnutí. Očakávam, že mi testy niečo ukážu, a oni mi to neukážu…
Chcem tým povedať, že alergická a nealergická nádcha sa pomerne ťažko odlišujú. Hovorím o chronických nádchach, ktoré pretrvávajú, a pri ktorých nevieme dokázať alergiu. U detí ide väčšinou respiračné choroby alergické, no s pribúdajúcim vekom nám pribúdajú nealergické. Pýtajú sa ma: „Z čoho to mám, pán doktor?“, a je to jedna z chvíľ, kedy lekár stráca pôdu pod nohami, lebo neviem.
Väčšinu alergénov, ktoré môžu spôsobovať alergie, pritom poznáme. Vieme to rozlíšiť testami, alebo v rámci výskumu – robia sa biopsie sliznice. Alergiu nevieme dokázať u takmer polovice pacientov. Existujú rôzne iné odchýlky – napr. autoimunitné. Nie všetko, čo vyzerá ako alergia, ňou nevyhnutne musí byť. Prejavy si ale nenechávajme pre seba. Praktický lekár je prvý, ktorý sa zamyslí, čo by to mohlo byť. Zváži spolu s vami, či vás pošle na alergológiu.
Spúšťače alergickej reakcie sú peľ, plesne, roztoče, zvieracie alergény, alergény hmyzu, prach… Peľová sezóna trvá až desať mesiacov v roku – na to sa málokedy myslí. Je január-február, nič nie je zelené, všade je sneh, no peľová sezóna liesky (dreviny) sa začína, lebo zakvitne. Pomáha nám peľová informačná služba, ktorá meria peľový spad kruhovými lapačmi, a botanici to potom vyhodnocujú pod mikroskopom.
Množstvo peľových zrniek, ktoré môžu vyvolať ťažkosti u alergika, je od 5 vyššie, až do 1000 zrniek na meter kubický. Pre alergény je typické, že majú nenápadné kvety. Ak mám pacienta alergického na jaseň, ktorý kvitne v apríli (patrí do čelade olivovitých), pomôžem mu plánovať jeho dovolenku. Pokiaľ chce vycestovať k Stredozemného moru, viem, že mu tam budú prekážať olivy. Medzi trávy patria aj obilniny – je medzi nimi niekoľko silných alergénov. Obdobie kvitnutia: apríl-máj.
Alergológ musí sledovať aj poveternostnú situáciu, prúdenie vzduchu, predpoveď počasia v danom týždni. Peľ lieta nie desiatky, ale stovky kilometrov. Ak peľ na Balkáne kvitne, viem, že v najbližšom týždni mi prídu prví pacienti. Obdobie astrovitých bylín, napr. paliny, je od augusta až do začiatku zimných mesiacov.
Svojim pacientom zdôrazňujem, že ich alergia je vlastnosť organizmu, ktorú treba rešpektovať. Očakávajú liečbu, ale aj vyliečenie svojho problému. Ja ich nevyliečim, ale môžem im pomôcť, aby dosiahli život bez obmedzení“.
V závere zazneli odpovede na päť otázok od poslucháčov prednášky:
Potravinová alergia
„Alergia na potraviny je vzácna, okrajová, a prejaví sa skôr respiračne alebo ekzémom. Väčšinou ňou trpia malé deti, no vyrastú z nej. Typická je alergia na kravské mlieko. U dospelých môže ísť o poruchy zažívania, potravinovú intoleranciu. „Niečo zjem, a je mi zle“- to skoro nikdy nie je alergia. Sú niektoré intolerancie, napr. laktóza (keď chýba v čreve enzým) alebo celiakia (intolerancia lepku). Po chlebe, mlieku majú ľudia hnačku, niekedy zápchu. Nevysvetlená chudokrvnosť, bolesti hlavy, únavový syndróm, dokonca depresia – za tým všetkým sa môže skrývať nepoznaná celiakia. Pacient s histamínovou intoleranciou, žiaľ, neznesie nič fermentované – kyslú kapustu, nakladané uhorky a olivy, ušľachtilé syry, šunku, pivo, červené víno… Tragédia je, ako nám vládne biznis. Gastroenterológia bola vždy odnož internej medicíny. A internista je ten, kto sa má rozprávať s pacientom – má si pacienta vyzliecť, vyšetriť ho od hlavy po päty, poskladať to, a potom rozmýšľať, kam to smeruje. Práca lekárov je závislá od toho, čo vykážeme. Niekto vymyslel, že sú výkony horšie a lepšie ohodnotené. Práca hlavou vôbec nie je ohodnotená. To, že sa hodinu s pacientom rozprávam, nemám ako nablokovať. Dobre hodnotené sú všetky skopie – čiže oplatí sa strčiť hadicu… Nechcem to znevažovať, veď vedia mnohé odhaliť. Čo je ale smutné, gastroenterológovia sú dnes „hadicológovia“. Potom ľudia blúdia, hľadajú pomoc u nás…
Alergia na lieky
Lieková alergia je najtemnejšia stránka medicíny. Vie ísť mnohými cestami, a môžu tam byť histamínové intolerancie. Človek liek nemôže dostať, pretože každé ďalšie podanie môže byť nebezpečné. Niektoré lieky poprepichujú membránu bielych krviniek, a z nich sa histamín vyplaví… Reakcie na precitlivenosť sa testujú, ale je to nespoľahlivé. Jedinou spoľahlivou, trochu „drastickou“ metódou je expozičný test – pacientovi dáme liek po troškách, a sledujeme reakcie v nemocničných podmienkach. Žiaľ, na Slovensku to pokrivkáva; kedysi bola klinika imunológie, je to X rokov, opakované zdravotnícke reformy… My nemáme imunologické lôžka, a potom je problém, kde takýchto pacientov hospitalizovať. Robí sa to na kožných klinikách. Pri kožnom teste nám vznikne reakcia, no máme relatívne malé množstvo liekov v roztokovej forme. Takto sa dajú otestovať, povedzme, lokálne anestetiká (používajú sa pri trhaní zubu, odstránení znamienka). Samozrejme, musíme myslieť na to, že liek neobsahuje len účinnú látku, ale aj niečo, čo to drží pohromade: stabilizačné látky aj farbičky (tie, nechápem prečo, sú povedzme ružové). Precitlivenosť je aj na tieto pomocné látky. Ak vyjde expozičný text pozitívny, a pacient liek životne potrebuje, podáva sa. Tak sa dá navodiť tolerancia…
Ako predísť alergii
Ľudstvo sa poučilo na svojich chybách. Robili sa hypoalergénne diéty pre tehotné mamičky, ale ukázalo sa, že sa míňajú efektu – alergie narastali. Odporúčalo sa, že doma žiadne zvieratko, vyhoďte všetky koberce, závesy, dezinfikujte… Ľudia kedysi žili „špinavšie“ ako dnes, a ukazuje sa, že je to prirodzené a normálne. Ak rodina odjakživa chovala zvieratká, kvôli očakávanému potomkovi to nemusí meniť. Alergia vzniká väčšinou vtedy, keď dieťatko držíme v sterilných podmienkach, a potom sa stretne s alergénom, a organizmus z toho utrpí šok, lebo sa zmeškalo obdobie, kedy sa vytvára tolerancia. Deti farmárov nepoznajú alergie… Vieme, že rozhodujúce sú prvé mesiace života. Prirodzený pôrod určite nie je cisársky rez – pominieme stavy, ak mama môže zomrieť , keď to inak nejde. Ale stalo sa to trošku módou – kvôli bolestiam… Pritom dieťatko, keď prechádza pošvou pri pôrode, získava mamine bacily. Dôležité je výlučné dojčenie do 4 mesiacov – je plnohodnotnejšie, ako ktorákoľvek výživová formula. Konzumácia materského mlieka dáva úplne inú mikroflóru v detskom črievku ako umelé mlieko. A vôbec nie je jedno, čím sa to telíčko osídli. Rozhodujeme vtedy o našej imunite. Popri dojčení (z medicínskeho hľadiska do zhruba 9 mesiacov) sa má dieťa stretnúť s chlebovou kôrkou, mrkvičkou, jablkom, kuracím vývarom, a postupne sa stretávať s potravinami tak, ako to robili naše staré mamy. Keď vidím, ako sa dieťa v kočíku hrá s iPodom, hovorím si, že ľudstvo je choré. Táto civilizácia skončí ako všetky civilizácie, je to nevyhnutné. Musel by sa stať zázrak, aby sa ľudia spamätali. Kto sa vzdá pohodlia, luxusu a všetkého, čo máme a užívame si? Takže: žiadne extra diéty, vyhýbanie sa bežnej špine. Nenarodili sme sa do sterilného prostredia. Tento svet ovládali mikroorganizmy, a my sme sa museli prispôsobiť. Náš život bez mikroorganizmov je nemožný – máme ich v sebe cca dva kilogramy. Ľudských buniek je v našom tele rádovo 10 na trinástu, bakteriálnych buniek je 10 na štrnástu… Inými slovami, 9 z 10 buniek sú baktérie, to je absolútna realita! Bakteriálnych génov je stonásobne viac, ako génov ľudských! Antibiotiká, napriek tomu, že zachránili život mnohým ľuďom, nepriaznivo zasahujú do našej prirodzenosti. Na to by mal každý lekár pamätať, keď trhá recept, aby vypísal liek. A pacient by ho nemal k tomu nútiť.
Problémy s klímou
V klíme môže človek reagovať na vysušenie dýchacích ciest, a na to nemá zmysel dávať nejaký liek. Nemôžem nič iné poradiť, ako nepracovať v klimatizovanom prostredí, v aute vypínať klímu, včas vymieňať peľový filter v aute. Ďalšia vec je, keď sú znečistené a nemenené klimatizačné zariadenia: môžu sa v nich množiť plesne, huby, a tie vedia spôsobiť alergické problémy.
Operácia krčných mandlí
S vybratím mandlí si organizmus poradí. Pri deťoch sme zdržanlivejší, ako kedysi. Keď má niekto dlhodobo zahnisané mandle, ktoré fungujú ako ložisko, nedá sa to ani antibiotikami vyliečiť. Streptokové infekcie v mandliach ohrozujú srdce, obličky aj kĺby. Lymfatický systém prevezme úlohu tých mandlí. Tvrdenie: „Vybrali mi mandle, nádcha mi zišla na priedušky“, sa nezakladá na objektívnych faktoch“.
Fotografie: ilustračná a z prednášky (poskytol nám ju Martin Sirotňák zo Spolku medikov SZU)
