Nezisková organizácia Plamienok otvorila v marci tohto roku na Zadunajskej ulici v bratislavskej Petržalke svoje Denné centrum pre smútiace rodiny. Je určené rodinám, ktorým má po prekonaní bolestivej traumy zo straty ťažko chorého dieťaťa pomáhať pri hľadaní cesty, ako sa vrátiť späť do bežného života.
Poslaním neziskovej organizácie Plamienok je poskytovanie paliatívnej a hospicovej starostlivosti nevyliečiteľne chorým a zomierajúcim deťom a im blízkym osobám v domácom prostredí s cieľom zlepšiť kvalitu ich života. Ľudia, ktorých tieto problémy trápia, a ktorí cítia potrebu angažovať sa pri ich riešení, sa združili v neziskovej organizácii Plamienok, ktorá vznikla v roku 2003 ako nezávislá mimovládna organizácia na podporu nedostatočne rozvinutej paliatívnej starostlivosti o deti so život limitujúcimi chorobami.
Prekonajú bolesť hrami
Súrodenci zosnulých detí sa v krásnych nových priestoroch Denného centra môžu hrať a počas hier im vyškolení pracovníci budú pomáhať nájsť spôsob, ako vyjadriť to, čo ich trápi, a čo im naopak prináša radosť. Deti môžu v útulnej herni prekonávať svoju bolesť zo straty súrodenca hrami či kreslením, tínedžeri môžu tráviť čas v počítačovom kútiku. Plamienok pripravil pre deti aj tzv. senzorickú, relaxačnú miestnosť, ktorá má navodiť príjemné pocity. V miestnosti je okrem postele aj reprodukčné zariadenie, ktoré môže vysielať príjemné zvuky a obrazy. Rodinám poslúži aj kúpeľňa a kuchyňa s jedálňou. Pre samotných rodičov centrum poskytne priestor na stretnutia, neformálne rozhovory a vytváranie vzájomnej psychickej opory. Po celý čas sú rodinám k dispozícii odborníci školení na sprevádzanie rodinných príslušníkov v období ich smútku. V konzultačnej miestnosti sa smútiaci rodičia môžu porozprávať aj s inými rodičmi, no tiež s členmi svojej rodiny. Odborník môže pozorovať dianie v miestnosti cez obrazovku. Nebude teda pôsobiť rušivo svojou prítomnosťou v miestnosti, ale v prípade krízy bude môcť zasiahnuť.
Vážia si pomoc SAFS-u
Aktivity neziskovej organizácie Plamienok už dlhodobejšie podporuje Slovenská asociácia farmaceutických spoločností orientovaných na výskum a vývoj (SAFS). Jej predstavitelia mu venovali celý výťažok z predaja slovensko- anglickej publikácie Mozaika slovenskej medicíny, ktorú spoločne v roku 2007 krstili. Časť výťažku, ktorý k dnešnému dňu predstavuje 2 660 eur, bola použitá na vydanie prvej slovenskej odbornej publikácie o liečbe a starostlivosti o smrteľne choré deti. Zvyšné prostriedky sa tento rok použili na podporu vybudovania a vybavenie Denného centra neziskovej organizácie Plamienok. „Nesmierne si vážime pomoc a podporu, ktorú nám SAFS celým projektom preukázala. Aj vďaka nej bola tento rok možná realizácia Denného centra, ktorého cieľom je pomôcť osudom ťažko skúšaným rodinám v ich neľahkej situácii. V mene všetkých rodín a hospicového tímu chceme touto cestou vyjadriť veľkú vďaku. Existencia Denného centra znamená kvapku nádeje do bezútešnej situácie rodín, v ktorej aj kvapka znamená veľa,“ povedala riaditeľka neziskovej organizácie Plamienok MUDr. Mária Jasenková. Výkonná riaditeľka SAFS MVDr. Soňa Strachotová, MBA, tieto slová doplnila: „Veľmi nás teší, že sme mohli pomôcť tak prospešnej veci, akou je Denné centrum, ktoré bude pomáhať rodinám skúšaným ťažkou životnou situáciou a poskytne im nádej na zmiernenie ich bolesti.“
Pomáhajú im prijať žiaľ
„Každý vníma svoj smútok inak,“ povedala pre brožúru Fondu GSK s názvom Podaj ruku, vráti sa Ti celé srdce manažérka Plamienka Jana Melicherčíková. „U každého môže mať inú intenzitu, iné prejavy. Členovia rodín, ktoré stratili dieťa, sa často nevedia alebo nemôžu o svojom prežívaní porozprávať, prestanú komunikovať, utiahnu sa do seba. Mnohí rodičia sa boja zasmiať, lebo majú pocit, že ich okolie odsúdi, alebo že sa to jednoducho v ich situácii nehodí. Mnohé rodiny po dlhoročnom živote s chorobou dieťaťa zrazu nevedia ako ďalej. Chceme im pomôcť prijať svoj žiaľ a postupne si tvoriť nové ciele a perspektívy,“ vysvetľuje Jana Melicherčíková. Pred verejnosťou prezentovala svoje spomienky a myšlienky pani Vladimíra, ktorá prišla o svojho 9-ročného Adamka pred 6 rokmi. Adamko dlhé roky bojoval s nádorom na mozgu. Keď sa mu rakovina na jar 2005 rozšírila do chrbtice, lekári ho siedmykrát operovali. Keď Adamko odmietol ďalšiu chemoterapiu, vzala si ho pani Vladimíra z nemocnice domov a požiadala o pomoc detský domáci hospic Plamienok. Chodievala s Adamkom von za jeho kamarátmi, hral sa a učil sa. Jeho stav sa postupne zhoršoval, no kým sa dalo, žil úplne normálne. Plamienok ich zásobil liekmi, mali odsávačku, infúzny stojan aj k yslíkový prístroj.
Keď odišiel, boli s ním
Adamko odchádzal postupne. Najskôr mu vypovedala jedna ruka, potom druhá, začal mu vynechávať zrak… „ Nepýtal sa, čo sa s ním deje. Čakala som, kedy sa spýta na to, či zomiera. Ale nehovoril o smrti. Jednoducho to nespomínal a ja som o tom sama nezačínala. S odstupom času mám pocit, že ma chcel chrániť. Možno sa bál, že budem plakať a nechcel mi ublížiť,“ spomínala pani Vladimíra. Adamko zomrel 14. decembra 2005 a okrem posledných piatich dní, keď sa jeho stav veľmi zhoršil, ani jeden deň nestrávil bez detských radostí. Nezažil nemocnicu, odlúčenosť a samotu, ktorej sa tak bál. Keď odišiel, boli všetci s ním… Obdobie po synčekovej smrti rodinu veľmi poznačilo. Otec synovu smrť nezvládol a odišiel. Vladimíra riešila smútok štúdiom a zamestnala sa v práci so seniormi. Dlho si nemohla nájsť cestu k dcérke Marcele, ktorú na istý čas poslali k starým rodičom, no potom ju na radu psychologičky opäť vzali domov. Po synovej smrti pani Vladimíra zisťovala, že dcérku dostatočne nepozná a to, čo dávala starým ľuďom, nevedela dať aj jej… Práve takým rodičom je určené Denné centrum, na ktoré prispel aj Fond GSK, aby po smrti dieťaťa neprepadli depresii a beznádeji, aby si vydýchli a mohli si povedať „ Dobrý deň, smútok.“
