Aspergerov syndróm: Trochu iný autizmus

Zdroj foto: www.stock.adobe.com

Tak, ako sa ľudia s dyslexiou trápia s pochopením čítaného textu, ľudia s diagnózou Aspergerov syndróm (AS) sa strácajú v zložitosti sociálnych vzťahov.

Náš sociálny svet je pre nich komplikovaný, ťažko čitateľný. Práve preto sa Aspergerov syndróm niekedy pomenúva aj pojmom sociálna dyslexia.

Asperger často sám netuší, čo je príčinou jeho problémov, uvedomuje si však, že nechápu pocity, správanie okolia a bežný sociálny život. Čo táto porucha autistického spektra znamená pre samotného aspergera a jeho rodičov?

Čo je to Aspergerov syndróm?
Aké má autozmus prejavy?
Ako si všimnete aspergerov syndróm v škole?
Viete, ako podporiť vzťah aspergera s okolím?

Existuje liečba aspergerovho syndrómu?
Čo pomáha aspergerom?

Čo je to Aspergerov syndróm?

Pomenovanie nesie po viedenskom pediatrovi Hansovi Aspergerovi, ktorý vo svoje práci Autistickí psychopati v detstve (1944) opisuje správanie detí, ktoré nieslo typické znaky Aspergerovho syndrómu. Samotný termín Aspergerov syndróm sa však ujal až omnoho neskôr – roku 1981 ho presadila britská lekárka Lorna Wingová.

Aspergerov syndróm je porucha autistického spektra, spadajúca do kategórie vývojových porúch. Ide o vrodenú poruchu niektorých mozgových funkcií s neurobiologickým základom. Duševný vývoj je narušený v oblasti komunikácie, sociálnej interakcie a predstavivosti – podobne ako pri ostatných poruchách autistického charakteru. Na rozdiel od klasického autizmus, však osoby s Aspergerovým syndróm nemajú porušený intelekt. Ich rozumové schopnosti sú na priemernej, často až nadpriemernej úrovni.

Taktiež rečové schopnosti bývajú nenarušené. Z tohto dôvodu býva Aspergerov syndróm ťažko identifikovateľný. Jeho príznaky sú zamieňané za určité povahové črty, ako silná plachosť či extrémna introverzia. Ukazuje sa však, že Aspergerov syndróm je omnoho rozšírenejší ako klasický, či detský autizmus.

Aspergerov syndróm: Príznaky

  • emocionálna a sociálna zaostalosť,
  • neschopnosť porozumieť spoločenským pravidlám,
  • problémy v komunikácii a pri nadväzovaní vzťahov,
  • neschopnosť rozoznávať emócie,
  • zvláštnosti v rečovom prejave aj v neverbálnej komunikácii,
  • rituálna činnosť, lipnutie na stereotypoch,
  • hlboký záujem o špecifický objekt poznávania,
  • zmyslová hypersenzitivita (predovšetkým precitlivenosť na zvuky, hluk),
  • odmietanie fyzického kontaktu.

Aspergerov syndróm

Zdroj foto: www.stock.adobe.com

Aspergerov syndróm v detstve

Určité znaky AS sa začínajú prejavovať už od útleho detstva. Deti nejavia záujem o iné deti, dokonca ich odmietajú, alebo sa ich boja. Majú problémy s osvojovaním si sociálnych pravidiel. Pôsobia neobratne, ich pohyby sú nekoordinované, motorika je hrubá, nevyvinutá.

Charakteristické pre tieto deti je, že si nájdu určitý objekt záujmu – dinosaury, dopravné značky, pavúky či čokoľvek iné – a tomu sa dokážu venovať nekonečne dlhý čas, pričom o ostatné veci záujem nejavia. O svojich špecifických záujmoch dokážu viesť rozsiahle monológy, čo pôsobí na ostatných únavne. Môže sa objaviť aj prílišný záujem o písmená vo veľmi skorom veku.

U niektorých detí s AS, hlavne u dievčat, vzniká tiež potreba sledovať iných ľudí, alebo sa naspamäť učiť ich rozhovory. Akýkoľvek z týchto znakov však môže byť len určitým vývinovým štádiom, diagnóza sa dá s istotou stanoviť až neskôr. Uvádza sa mladší školský vek.

Aspergerov syndróm a rozumové schopnosti

Ako sa prejaví aspergerov syndróm v škole? Ako sme už uviedli, deti s AS svojimi rozumovými schopnosťami nezaostávajú za rovesníkmi. Niekedy práve naopak. Môžu pôsobiť ako veľmi inteligentné, keďže o veci, ktorá je predmetom ich záujmu, si dokážu nazbierať mnoho informácií, používajúc pritom vedecké termíny. Ich slovná zásoba môže byť veľmi bohatá – hovoria jazykom dospelých. Tieto deti sú silno orientované na konkrétne fakty, obľubujú schémy, tabuľky, diagramy.

Napriek tomu sa ľahko stane, že v škole narazia na problémy, a to buď pre nedostatočný záujem o niektoré predmety, ale tiež kvôli neschopnosti porozumieť súvislostiam. Ich pamäť je mechanická, informácie zbierajú postupne, v abstraktných výrazoch sa strácajú, myslenie je nepružné. Práve preto môžu mať problémy s predmetmi humanitného charakteru, ako dejepis, literatúra. Taktiež nedokážu porozumieť akémukoľvek obraznému pomenovaniu, všetko interpretujú doslovne, a tak rozbor literárnych diel nie je ich silná stránka.

Čo sa týka matematiky, žiakovi s AS väčšinou nerobí problémy, môže však stratiť záujem o geometriu kvôli rysovaniu, keďže motorika je slabo vyvinutá. Z toho istého dôvodu aj písmo žiaka nebude ukážkové.

Pohybové schopnosti

Keďže mnohí apergeri majú problémy s hrubou motorikou, jednou z charakteristických čŕt je neobratnosť a nápadnosť pohybov. Šport pravdepodobne nebudú vykonávať s obľubou, jedine ak individuálny. V kolektívnych športoch zvyknú zlyhávať, a to z dvoch príčin:

  1. Neobratnosť, pomalosť, chýbajúca zručnosť (napr. pri hre s loptou).
  2. Absencia súťaživosti a kolektívneho ducha.

Osobám s AS sa často prisudzuje nízka empatia, či necitlivosť voči ostatným. To však nemusí byť pravda. Ich zdanlivá necitlivosť plynie z nedostatočného rozoznávania emócií – vlastných, aj emócií iných ľudí. Nedokážu čítať pocity z inej tváre, nedokážu správne „dekódovať“ neverbálnu komunikáciu.

Preto môžu rozprávať dlhý čas bez toho, aby postrehli, že poslucháča to vôbec nezaujíma. Stáva sa tiež, že povedia netaktnú poznámku, a vôbec si neuvedomia, že tým niekoho urazili.

Správanie – pevný režim, presné pravidlá

Ľudia s AS majú rôznu inteligenciu, ale aj rôzny temperament. Niektorí sú introvertní, iní zas extrovertní. Introverti pôsobia placho, sú málovravní, nenápadní, voči okoliu pasívni, ich mimika a gestika je nenápadná, až úplne vynecháva.

Na druhej strane, extroverti sa budú prejavovať výraznejšie. Okolie si hneď všimne ich nápadnú gestikuláciu a netypické pohyby. V správaní sa prejavuje rituálna, pravidelne sa opakujúca činnosť. Lipnú na stereotypoch – napríklad stále chodia tou istou cestou, alebo niečo robia vždy tým istým spôsobom. Podobne ako autisti, pri dodržiavaní pevného režimu a presných pravidiel (čo, kedy a akým spôsobom urobiť) sa cítia bezpečnejšie.

Aspergerov syndróm

Zdroj foto: www.stock.adobe.com

Asperger a vzťah s okolím

Je samozrejmé, že všetky tieto prejavy spôsobujú osobám s AS mnoho nevýhod v sociálnej oblasti. Už v škole majú deti problémy zapadnúť medzi rovesníkov, a nebýva ojedinelé, že sa stávajú terčom posmechu aj šikany. Preto viac vyhľadávajú spoločnosť dospelých, lebo pri nich sa môžu cítiť istejšie.

Problémy s nadväzovaním vzťahov však budú človeka s AS prenasledovať po celý život. Nebude chápať, prečo ľudia vedú rozhovory „len tak o ničom“, prečo sa niečomu smejú, neporozumie niektorým vtipom, dvojzmyselným narážkam. Nepochopí, prečo je nevyhnutné niekedy klamať, či prečo sa ľudia pretvarujú. Mnoho zákonitostí a sociálnych pravidiel, ktoré sú pre nás samozrejmosťou, vyznie pre neho absolútne nelogicky, a tým pádom nepochopiteľne.

Aspergerov syndróm a obdobie dospievania

Puberta a adolescencia sú životné obdobia náročné pre každého človeka, nieto ešte pre niekoho, kto sa nedokáže orientovať v sociálnych zákonitostiach. Podobne ako v detstve, aj v období dospievania bude človek s Aspergerovým syndrómom čeliť problémom, najmä nepochopeniu zo strany rovesníkov.

Aspergerov syndróm

Zdroj foto: www.stock.adobe.com

Navyše, títo ľudia nezvyknú podliehať trendom, neprispôsobujú sa móde (v obliekaní, ani celkovo v živote), a tým sa vždy budú líšiť od ostatných. Najmä v období dospievania si silnejšie uvedomujú svoju inakosť, môže ich trápiť, že nemajú priateľov, alebo aj to, že vlastne žiadnych nepotrebujú. Tieto skutočnosti môžu viesť k depresii a úzkostiam.

Aspergerov syndróm: Liečba

Keďže ide o vrodenú poruchu mozgových funkcií, vyliečiť Aspergerov syndróm nie je možné. Znaky, ktorými daní jedinci disponujú, ich budú sprevádzať po celý život. Čo však môžeme urobiť my, rodiny a blízke okolie – môžeme im pomôcť, aby sa s hendikepom naučili žiť, prípadne si osvojili určité sociálne zručnosti.

Môjmu dieťaťu bol diagnostikovaný Aspergerov syndróm. Čo teraz?

Mať dieťa, u ktorého sa prejavujú uvedené znaky, nie je pre rodiča jednoduché. Širšie okolie sa môže na dieťa pozerať s nepochopením. Bude jeho prejavy považovať za nevychovanosť, čo je pre rodičov veľmi bolestivé.

Niekedy aj samotní učitelia majú tendenciu tieto diagnózy znevažovať. Rodičia sa zas po diagnostikovaní môžu obávať tzv. nálepkovania, že ich dieťa bude posudzované podľa stanovených schém. Väčšinou však samotní rodičia uvádzajú, že pomenovanie diagnózy im veľmi pomohlo – pochopili vlastné dieťa, jeho správanie, a tým pádom aj postoj, ktorý majú voči nemu zaujať.

Pred rodičmi stojí neľahká úloha. Musia sa vyrovnať s realitou a byť svojmu dieťaťu oporou. Práve oni môžu byť tí ľudia, čo ho podržia, čo mu pomôžu naučiť sa fungovať v živote. Aj preto je potrebné, aby boli v úzkom spojení s odborníkmi, s učiteľmi, aby si sami naštudovali potrebné informácie o AS.

Takisto je dobré, ak vyhľadajú rodičov ďalších deti s AS. Stojí za to, vymeniť si skúsenosti! A určite je povzbudzujúce, keď viete, že v tom nie ste sami.

Aspergerov syndróm

Zdroj foto: www.stock.adobe.com

Aspergerov syndróm v dospelosti

Aj ľudia s AS majú právo na normálny a plnohodnotný život. Čo sa týka medziľudských vzťahov, určite budú potrebovať pochopenie zo strany najbližších. S ich pomocou si môžu nájsť životnú cestu, najviac vyhovujúcu ich osobitostiam.

V pracovnej oblasti sa odporúča orientovanie na pozície, kde nedochádza k častému kontaktu s ľuďmi. Na druhej strane, ľudia s AS disponujú zaujímavými prednosťami, ako pedantnosť, dôslednosť, zmysel pre detail, systematickosť a presnosť, čo sa dá v mnohých zamestnaniach využiť. Veď aj nositeľovi Nobelovej ceny za ekonómiu, Vernonovi Smithovi, bol diagnostikovaný Aspergerov syndróm.

Je tu jedno veľké pozitívum. Dnešná spoločnosť je omnoho viac naklonená prijať inakosť, ako to bolo kedykoľvek v minulosti.

Zdroj: Vosmik M., Bělohlávková L.: Žiaci s poruchou autistického spektra v bežnej škole, Praha, Portál 2010

Pridaj komentár