Narodil sa v roku 1970 v Liptovskom Mikuláši, lebo vtedy na Orave opravovali pôrodnicu. Detstvo prežil na Orave, bez otca. Od 13-tich rokov chodil po brigádach. Rozumie pôde, má to i v mene. Rok vykupoval dobytok na Orave. Po poľnohospodárskej škole študoval na „hnojarine“ v Nitre. November 89 ho tak pohltil, že obetoval školu, a stal prvým profesionálnym manažérom vrcholného orgánu študentov Vysokoškolskej únie Slovenska v Bratislave. Tam stretol svoju milovanú ženu, s ktorou má zatiaľ dve deti. Od roku 1992 sa venuje rôznym projektom v Číne a na Slovensku. Na verejnosti sa stal známy svojimi aktivitami proti vulgárnemu správaniu Jána Slotu, a rôznymi občianskymi iniciatívami. V roku 2012 vstúpil, a neskôr vystúpil z poslaneckého klubu Obyčajných ľudí a nezávislých osobností. Rozprávame sa s nezaradeným poslancom NR SR, Alojzom Hlinom.
Pán poslanec, vyjadrili ste sa, že Slovensko je exekútorsky štát. Viete aj o pacientoch, ktorí prišli o strechu nad hlavou?
Viem o mnohých prípadoch ľudí, ktorí majú zničený život kvôli tomu, že si požičali od úžerníckych firiem. Tejto téme, ale najmä riešeniam, respektíve donúteniu vládnej strany, aby prijala tieto riešenia, sa venujem už dlhý čas. Tých prípadov je obrovské množstvo. Spomeniem jeden, ktorý krásne vysvetľuje situáciu, v akej sa nachádza naša krajina z pohľadu pôsobenia úžerníckych spoločností.
Pán J.H. je invalidný dôchodca z malej dedinky na východe Slovenska. Zobral si pôžičku od nebankovej spoločnosti EX-Credit (spolumajiteľom ktorej bol aj súčasný štátny tajomník na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny J. Burian). Pôžičku splatil v období, v ktorom mal. V priebehu splácania s jednou splátkou omeškal o cca mesiac, a s jednou o 3 dni. Po úplnom splatení pôžičky si myslel, že má pokoj. Po určitom čase mu však začali vyvolávať výhražné telefonáty zo spoločnosti, od ktorej si pôžičku bral, že má zaplatiť úrok z omeškania, ktorý, podľa úžerníkov, predstavoval skoro rovnako vysokú sumu, akú si požičal.
Celkový dlh uhradil včas a v plnej výške – dovolím si tvrdiť, že ani premiér neplatí telefónne účty tak zodpovedne, ako pán J.H. , ktorého jediným príjmom je jeho invalidný dôchodok vo výške okolo 180 EUR. Napriek tomu od neho úžerníci chcú takéto úroky.
__________________________________________________________________
SLOVENSKÍ POLITICI VYDALI NAŠU KRAJINU DO RÚK ÚŽERNÍKOV A EXEKÚTOROV.
__________________________________________________________________
Čo sme to za krajinu? Toto neurobí žiadna krajina svojim občanom, že by ich takto vydala do rúk úžerníkov a exekútorov, ako naši slovenskí politici. Najsmutnejšie na tom je, že niektorí vrcholní predstavitelia SMER-u majú priamy záujem na tomto „podnikaní“ – preto ho ochraňujú. Dôkazom toho je aj to, že SMER odmietol mimoriadnu schôdzu, ktorú sme navrhovali, a ktorá sa mala venovať úžerníckym nebankovkám.
Budeme však pokračovať, a parlament nakoniec prijme zákony, ktoré budú chrániť občanov pred takýmto úžerníckym konaním.
Tento rok bola prijatá novela zákona o zdravotnom poistení. Poviete nám váš názor?
Bola nenápadne prijatá novela, ktorá zdvihne cenu zdravotným poisťovniam pri ich odkúpení. Povedzte, akú má logiku, vytvoriť zákonom povinnosť (zdravotné odvody z dividend), ktorá úplne jasne a dokázateľne zvýši hodnotu poisťovne pri predpokladanom odkúpení, keď ju štát onedlho plánuje odkúpiť? Štát sám zákonom zvýšil hodnotu toho, čo avizoval, že plánuje odkúpiť. Kto urobí to, že najskôr zdvihne cenu niečoho, čo plánuje kúpiť? Iba hlupák, alebo náš štát, v zastúpení, ktoré nám tu vládne. Je to nielen úplná absurdita, ale aj účelové konanie – za účelom zneužitia verejných zdrojov.
Zdravotníctvo je jednou z časovaných bômb, ktoré nás čakajú. Štát každoročne „dolieva“ veľké financie do zdravotníctva, a tie sa niekde cestou tratia. Poviem príklad: bol som na vyšetrení, ktoré by mal v určitom veku absolvovať každý. Samotné vyšetrenie nie je príjemné, ale nie je príjemné ani čakanie naň. Ja som čakal cca mesiac a pol. Pri tých peniazoch, čo sa stratili v zdravotníctve, by mali ľuďom chodiť domov pozvánky na toto vyšetrenie, a mali by ho robiť na počkanie (mimo samotnej prípravy). Množstvo ľudí na podobné vyšetrenie ani nejde. Odradí ich čakanie, resp. idú, keď je už neskoro. Kto si to zoberie na zodpovednosť? Zazvoní takýto pacient pri rodinnom dome politika zo zdravotníckeho výboru, a spýta sa ho, prečo musel tak dlho čakať?
Korupcia a klientelizmus v zdravotníctve. Kam to povedie?
Pri schvaľovaní Zákona o rozsahu a podmienkach úhrady liekov 363/2011 bol na poslednú chvíľu vložený do zákona účelový pozmeňovací návrh, ktorý vytvorí lekárnický monopol na Slovensku. Silná finančná skupina, za pomoci tohto schváleného pozmeňovacieho návrhu, ovládne lekárnický biznis na Slovensku, a keď ho ovládne, bude sa správať presne tak, ako sa správajú monopoly. Zdravie však nie sú jogurty alebo pracie prášky. So zdravím by sa nemalo obchodovať. Paradoxne, ešte aj v pracích práškoch a jogurtoch je o čosi spravodlivejšia súťaž, ako bude v zdravotníctve a v oblasti prevádzkovania lekární.
__________________________________________________________________
ZDRAVIE NIE SÚ JOGURTY ALEBO PRACIE PRÁŠKY. NEMALO BY SA S NÍM OBCHODOVAŤ.
__________________________________________________________________
Zdravotníctvo u nás „na konci dňa“ nebude zabezpečovať štát, ktorého primárnym cieľom by malo byť poskytovanie zdravotnej starostlivosti o občana, ale súkromný subjekt, ktorého primárnym cieľom je už zo svojej podstaty zisk. To, že bude tvoriť zisk z poskytovania zdravotnej starostlivosti, bude mať mnohé následky, a s tými budeme postupne konfrontovaní. Potom však už nebude ani jeden politik, ktorý by prebral zodpovednosť. Už dnes majú mnohí politici pripravené odpovede, ako o tom nevedeli a nemohli to ovplyvniť . Všetky tie blá, blá vyjadrenia, ktoré neustále počúvame dokola.
Znížené sadzby pre dílerov drog. Sú pre vás prijateľné?
Keď prijímali tú novelu, tak som vyzýval primátorov a starostov, ktorí sú v parlamente, aby novelu nepodporili, lebo jej prijatím umožnia to, že aj v ich obci verejne známi díleri pri prichytení vyviaznu s podmienečným trestom. Novela v skutočnosti nerieši užívateľov, ale malých dílerov. Díleri drog sú dobrými klientmi pre právnikov, lebo majú peniaze, a ak bude môcť súd uložiť dílerovi len podmienku, tak dobrý právnik za peniaze dílera, „vyrobené“ z ľudskej tragédie, tú podmienku nejako už zariadi.
Čoskoro budeme vidieť výsledky pôsobenia novely zákona. Budeme ostro sledovať aplikačnú prax tejto novely zákona, a pred voľbami budeme zverejňovať tie prípady, ktoré budú jasným dôkazom, komu vlastne táto novela poslúžila. A ak to budú prípady v obciach, v ktorých sú starostovia a primátori nominovaní vládnou stranou, a starostovia, ktorí zahlasovali za túto novelu, nech sa potom zodpovedajú rodičom, rodinám detí a obetí dílerov drog, minimálne v politickej rovine.
V parlamente ste vystúpili kvôli obmedzeniu reklamy na alkohol v televízii. Prečo?
V čase Vianoc, keď sme počas voľných dní doma sledovali televízne vysielanie, po desiatej hodine večer som si pripadal, akoby som žil v krajine plnej ožranov, alebo v krajine, v ktorej všetci pijú. Samá reklama na alkohol. Moje deti jednu nedeľu pozerali kreslenú rozprávku, ktorá sa začínala o 20:00. Kvôli reklamám, ako to už u nás býva zvykom, sa koniec filmu pretiahol aj po 22:00, keď sú už povolené reklamy na alkohol, a samozrejme, hneď jednu pustili.
__________________________________________________________________
REKLAMA NA ALKOHOL POČAS DETSKÉHO VYSIELANIA JE ZVRÁTENOSŤ.
__________________________________________________________________
Príde mi absolútne zvrátené, aby deťom počas kreslenej rozprávky púšťali reklamu na alkohol. S alkoholizmom mladistvých má problém celá Európa. Existuje výzva Európskeho parlamentu o závažnosti tohto problému. Púšťať deťom reklamu na alkohol počas vysielania kreslenej rozprávky, alebo aj rôznych speváckych, tanečných talentových súťaží, ktoré sú primárne určené pre mladistvých, mi príde zvrátené. Tak, ako mi príde zvrátené, že sa poslanci SMER-u odmietli zaoberať novelou zákona, ktorou by aspoň posunuli vysielanie reklamy na alkohol po 24:00 hodine.
Zdravý sedliacky rozum. Čo vám hovorí o súčasnej sociálnej situácii v krajine?
Mne veľa. Problém však je, že tu už skoro nikoho sedliacky rozum nezaujíma.
Kauza Gorila. Je už na svete vaša avizovaná divadelná hra?
Áno, už to máme nacvičené. A v rámci časových možností sa budeme snažiť, aby sme ju odprezentovali ľuďom.
Podnikanie v Číne. Prebiehajú tam obchody inak, ako na Slovensku?
Do Číny som po prvý raz letel v roku 1992. Odvtedy som tam bol nespočetnekrát, a množstvo času som tam aj prežil. Za ten čas sa tam mnoho zmenilo. Obdivujem energiu a chuť Číňanov po práci, realizácii a úspechu. Možno je to aj tým, že čínsky jazyk – na rozdiel od indoeurópskych jazykov -používa na vyjadrenie slova „problém“, a aj slova „otázka“, len jeden výraz. Jedno slovo. Zjednodušene povedané, problém je pre nich otázkou, a na otázku hľadajú odpoveď. Je to pre nich výzva – nájsť odpoveď na otázku. Kým v našich kultúrach, špeciálne stredoeurópskych a východoeurópskych, je problém častokrát vítanou zámienkou, ako zložiť ruky, pokrčiť ramenami a skonštatovať: nedá sa. Je to problém.
O Číne by som vedel dlho hovoriť, písať. Každopádne, budeme o nej ešte veľa počúvať, a treba byť na tento fakt pripravený.
Slovenskí občianski aktivisti. Myslíte si, že môžu dosiahnuť výrazné zmeny v spoločnosti?
Môžu. Treba veriť. Existuje niečo ľahšie, ako sa vzdať? Ráno vstanem z postele, a poviem sám sebe a okoliu, že som to vzdal a rezignoval. Je to ľahké, a strašne to niekomu vyhovuje. Treba zápasiť. Nevzdávať sa.
Inšpiratívny je príbeh skupiny mamičiek. Ja im hovorím „akčná skupina mamičiek z kopca“ (bývajú v tej istej štvrti Bratislavy ako ja). Majú reálne výsledky v oblasti, kde žijú, resp., kam chodia ich deti do škôl. Keď im chceli na strechu školy, ktorú navštevujú ich deti, namontovať vysielač mobilného operátora, spustili takú kampaň, že si to operátori radšej rozmysleli. Naďalej pretláčajú zmenu pravidiel umiestňovania vysielačov v blízkosti škôl. Alebo – v hlave niekoho zo samosprávy skrsol geniálny nápad, že všetkým deťom v staromestských školách bude variť obedy jedna súkromná firma, a vyhlásili verejnú súťaž o obstaraní školských obedov. Aj tu mamičky urobili reálne prepočty, a nepriestrelnou argumentáciou presvedčili, že táto cesta nebola správnym riešením. Nakoniec sa tento „geniálny“ nápad na škole, v ktorej majú deti „mamy z kopca“, nerealizoval. Čo je ozaj dobre, lebo bol práve publikovaný škandál o dodávaní stravy starým ľuďom v domove dôchodcov, a tú zabezpečuje práve víťazná firma zrušeného verejného obstarania, ktorá mala variť aj všetkým staromestským deťom. Akčná skupina matiek v poslednom mesiaci zastavila i proces špekulácie s pozemkami chráneného areálu Bôrik.
Určite to má význam. Vo svojej lokálnej komunite sa netreba vzdať, naopak, je nutné zabojovať. Ak by mal niekto problém s tým, ako, resp. čo treba urobiť, pokojne ma kontaktujte, a ak budem vedieť, poradím (ahlina@gmail.com).
Prevádzkujete salaš pri Stupave. Ponúkate návštevníkov tradičným slovenským jedlom. Môžu si zakúpiť biopotraviny?
Salaš pri Stupave je moja srdcovka. Ja som mal to šťastie, že som detstvo prežil na dvore u dedka, a nie na ulici, lebo ulica vie byť aj zlá. Chcel som mojim deťom dopriať ten pocit, byť na dvore a cítiť sa bezpečne, byť v kontakte s prírodou a so zvieratami. Moje deti, kým boli malé, trávili ozaj veľa času na farme, a nik nevedel lepšie vykydať hnoj koňom, ako moje dve dcéry – aspoň to tak tvrdili (smiech). Som rád, že nielen moje dcéry, ale obrovské množstvo iných detí chodí na náš salaš. Ponúkame tam tradičné slovenské jedlá a potraviny, pečieme si vlastný chlieb v šamotovej peci, vykurovanej drevom, v sezóne vyrábame náš ovčí syr a bryndzu. Ponuku plánujeme rozšíriť i o ďalšie potraviny – vajcia, a neskôr zeleninu.
Jazda na koni. Je pre vás čas strávený v sedle vzácny?
Je. Čoraz viac. Naše kone na salaši – veľký norik Kubo je už, žiaľ, celkom slepý, na ňom sa už jazdiť nedá. Kobyla Mica, tak to je už od začiatku iná nátura. Na tú treba ozaj veľa skúseností a presvedčenia, vie poriadne potrápiť. Kým na Kubovi sme sa po farme preháňali ako správni bačovia aj bez sedla, na Micu sa treba inak pripraviť.
Uviedli ste, že zbierať podpisy občanov na založenie novej strany je väčšia drina, ako vykladať vagóny. Je to stále tak?
Väčšia drina, ako vykladať vagóny, to platí. Ľudia neveria nikomu a ničomu. A ja sa im ani nečudujem, po všetkých tých skúsenostiach.
Politika a vy. S akým programom pred ľudí prichádzate?
Je toho viac, a najmä, ozaj to chceme urobiť. Ľudia sú už unavení, čo kto všetko chce, keby … Ľudia majú právo neveriť. Dôslednosťou a vytrvalosťou pri presadzovaní niektorých zmien však chceme presvedčiť, že budeme nielen hovoriť, ale aj konať. Programové tézy sú v procese tvorby a konzultácií, no niektoré si vaši čitatelia môžu pozrieť v linku: http://www.skutocnyzivot.sk/_docs/manifest.pdf
Ako som čítal v jednej knihe: „Videl som šťastnú ženu tvrdo pracovať v ryžovom poli vo Vietname, a videl som nešťastného makléra z Wall Street…“
Pekný a spokojný život sa dá prežiť aj na Slovensku, a bez toho, aby mi do toho šťastia hovorili rôzne celebrity. Nastavme sa tak, aby sme sa tešili aj z mála. Šťastie nie je to, čo sa vám častokrát snažia podsunúť média. No neznamená to, že sa budeme oddane pozerať, ako niekto bez kúska hanby kradne verejné zdroje. Práve naopak, treba jasne povedať, že si to takto nepredstavujeme.
Prajem všetko dobré a šťastný Nový rok!
Fotografia: on-line archív Alojza Hlinu
