Príznaky(Zdroj foto: Shutterstock.com)
Logopéda si obvykle predstavujeme ako odborníka, ktorý pomáha deťom či dospelým s nesprávnou výslovnosťou.
Viete však, že logopéd môže zohrávať veľmi podstatnú úlohu v liečbe pacienta, ktorý mal napríklad mozgovú príhodu?
Náhla cievna mozgová príhoda – infarkt mozgu, máva totiž v mnohých prípadoch nepríjemné dôsledky. Okrem ochrnutia jednej časti tela, pacienti nezriedka trpia aj na afáziu.
Pýtate sa, čo je afázia?
Klinický logopéd, prof. PaedDr. Zsolt Cséfalvay, PhD., z Katedry logopédie PdF UK v Bratislave, vysvetľuje, že afázia je náhla strata reči, ktorú zapríčiňuje poškodenie mozgovej kôry, a to v dôsledku rôznych neurologických ochorení.
Na začiatku sme ako príčinu afázie spomenuli cievnu mozgovú príhodu, no afázia môže vzniknúť aj pre iné príčiny:
- úrazy hlavy,
- nádory na mozgu,
- v dôsledku niektorých degeneratívnych ochorení, ktoré poškodzujú mozgovú kôru,
- v dôsledku Alzheimerovej choroby.
Pravda však je, že v palete možných príčin vzniku afázie jednoznačne vedie cievna mozgová príhoda.
Afázia sa prejavuje:
- porušením plynulosti reči – pacient hovorí prerývane, často vynecháva slovesá,
- robením gramatických chýb,
- neporozumením hovorenej reči,
- poruchou vyhľadávania slov (anómia) – pacient nevie nájsť vhodné slovo, a tak ho často nahrádza slovom s podobným významom alebo opisom,
- zamieňaním slov (parafázia),
- opakovaním slov (perseverácia).
Čo sa deje pri afázii?
Pacient trpiaci na afáziu má ťažkosti s produkciou aj s porozumením hovorenej reči. Treba však zvlášť zdôrazniť, že intelekt pacienta ostáva neporušený – „v hlave to má v poriadku“. Problematický je len „softvér“, ktorý má na starosti reč. Je to rýdzo špecifická porucha reči, ktorá nemá nič spoločné s poruchou intelektu.
Nezriedka sa stáva, že takíto pacienti sa stretnú s necitlivým prístupom a nepochopením okolia, ktoré ich považuje za mentálne postihnutých, opitých a pod. Je to pre nich veľmi bolestivé a zraňujúce. Afázia je porucha, ktorá mimoriadne výrazne zasahuje do života pacientov, a tak aj starostlivosť o nich je komplexná a dlhodobá.
Ľavá hemisféra
Ako spomína prof. Zsolt Cséfalvay, afázia sa často viaže na poškodenia ľavej hemisféry. V nej sú totiž (u väčšiny ľudí) uložené centrá reči – Wernickeho a Brocovo centrum. Wernickeho centrum zodpovedá za porozumenie hovorenej reči a Brocovo centrum za tvorbu reči a artikuláciu.
Pacienti majú popri afázii často aj ťažké poruchy hybnosti, ktoré sa prejavujú na opačnej strane tela. Ak vzniká mozgová príhoda v ľavej časti mozgu, naruší sa pohyblivosť pravej ruky a pravej nohy. V niektorých prípadoch vznikajú aj poruchy videnia a citlivosti.
Všetky príznaky sa môžu premietnuť aj do ťažkostí s písaním. Pacienti môžu napísané slová čítať inak, opakovane čítať nahlas stále rovnaké slovo, aj keď sa už pozerajú na iné, alebo môžu nahlas prečítať text veľmi dobre, no budú mať problémy, aby porozumeli jeho obsahu. Prof. Zsolt Cséfalvay dodáva, že príznaky afázie sa vyskytujú v rôznej miere – niekedy sú zjavné už pri prvom kontakte, inokedy sú menej nápadné, takže ich prítomnosť možno zistiť len dôkladným vyšetrením.
Odborníci v závislosti od rozsahu a lokalizácie poškodenia mozgového tkaniva odlišujú niekoľko typov afázie:
- Brocovu,
- Wernickeho,
- konduktívnu,
- anomickú,
- globálnu (najťažší typy afázie).
Klinický logopéd na začiatku vzniku ochorenia, ktoré môže spôsobiť afáziu, len orientačne zisťuje, či pacient na afáziu naozaj trpí, a o aký typ afázie a stupeň narušenia ide. Keď sa ochorenie ustáli, logopéd môže vykonať komplexnú diagnostiku – pomerne rozsiahle a detailné hodnotenie rôznych oblastí reči.
Dva piliere terapie
Žiaľ, aj u niektorých odborníkov sa vraj možno stretnúť s názorom, že pacientom s afáziou sa nedá účinne pomôcť, resp., že ak sa porucha reči nezlepší počas prvých mesiacov, už nie je šanca na zmenu; nehovoriac o situácii, ak od vzniku ochorenia, ktoré stojí za vznikom afázie, uplynie dlhšie časové obdobie.
Podľa nedávnych výskumov však vhodne zvolená terapia reči môže byť účinným nástrojom aj u pacientov, u ktorých táto porucha vznikla dávnejšie. Dôležité pritom je, aby terapia trvala dostatočne dlho a dostatočne intenzívne. Pacient sa afáziou musí na sebe denne pracovať, veľmi dôležitá je aj úloha jeho najbližších. Samozrejme, o miere progresu rozhoduje viacero faktorov, napríklad rozsah mozgovej lézie (poškodenia mozgu), ktorá afáziu spôsobila.
Veľmi dôležitá je kvalita logopéda a jeho práca s pacientom. Terapia afázie spočíva na dvoch základných pilieroch – jedným je obnova narušenej reči, druhým je úloha pre príbuzných, aby sa naučili s pacientom správne komunikovať.
Sila skupinovej terapie
Veľkou pomocou pre pacientov s afáziou je skupinová terapia, ktorá je v zahraničí bežnou praxou. Na Slovensku sa, žiaľ, v súčasnosti nerobí, hoci prof. Cséfalvay pred rokmi – na základe skúseností z výskumného pobytu v Arizone – založil takúto skupinu aj u nás. Spolu so svojím pracovným tímom (a so súhlasom amerických autoriek) aj upravil a adaptoval na štruktúru a zákonitosti slovenčiny Multimodálny komunikačný skríningový test.
Test slúži na zisťovanie aktuálnych potrieb komunikácie pacientov s ťažkým stupňom afázie, ktorí sa nedokážu dorozumievať hovorenou rečou, a na odhalenie ich schopností, ktoré možno následne využiť na to, aby dosiahli najvyššiu možnú mieru nezávislosti v komunikácii a v dorozumievaní sa s okolím.
Ako vyzerá práca klinického logopéda s pacientom, ktorý trpí na afáziu, nám bližšie vysvetlila Mgr. Ivica Bauerová, PhD., logopedička z Katedry logopédie PdF UK v Bratislave.
V čom presnejšie spočíva terapia afázie?
Terapia afázie spočíva v terapii deficitných jazykových funkcií. Znamená to, že pracujeme na narušených jazykových oblastiach pacienta, aby sa v nich zlepšil. Ak má pacient deficitné oblasti, ktoré už nie je možné obnoviť, hľadáme kompenzačné komunikačné stratégie, čiže náhradné spôsoby, ktorými môže pacient komunikovať. Terapia sa zameriava jednak na produkciu (reč) a porozumenie, ale aj na terapiu alexia – poruchy čítania, a agrafie – poruchy písania. Pacient sa akoby odznova učí nielen rozprávať, ale aj čítať a písať. Klinický logopéd však nerobí len jazykovú terapiu, ale aj terapiu kognitívnych funkcií – pamäti, pozornosti, exekutívnych funkcií, ako flexibilita, plánovanie, organizácia vecí a pod.
Takmer každý afatický pacient môže mať v rôznej miere narušené kognitívne funkcie, ktoré mu spôsobujú aj ťažkosti s fungovaním v bežnom živote. Pacient môže mať problémy s aktivitami, ktoré mu pred ochorením nerobili žiadne problémy – môže mať problémy s organizovaním denného programu, s obsluhou domácich spotrebičov, s cestovaním MHD, a tak potrebuje určitú pomoc alebo návod od svojho okolia.
Logopéd im teda pomáha aj v takýchto praktických otázkach?
Áno, terapia afázie sa nezaoberá len terapiou jazykových funkcií, ale akousi nadstavbou je aj terapia kognitívnych funkcií, ktoré umožňujú pacientom, aby efektívne komunikovali a fungovali v bežnom živote. Ak sa v rámci logopedickej terapie zlepší určitá špecifická schopnosť pacienta, neznamená to ešte, že sa táto funkcia automaticky prenesie aj do domáceho prostredia. Špeciálnymi stratégiami sa snažíme učiť pacientov a ich komunikačných partnerov, ako využívať „znovuobjavené“ komunikačné schopnosti v reálnych životných situáciách. A práve v úspešnosti terapie zohrávajú dôležitú úlohu dobré kognitívne funkcie.
Aj prof. Cséfalvay zdôrazňuje význam komunikačného partnera v terapii afázie. Hovorí, že „to, čo je pre vozičkára rampa, to je pre afatika dobre pripravený komunikačný partner“.
Prečo je dobre, aby blízki vedeli o probléme čo najviac?
V prvom rade sa snažíme o to, aby komunikační partneri pochopili, že pacient nemá iba ťažkosti s hovorením, ale že ide o hlbší problém. Ide o to, aby rodina pochopila, čo všetko afázia obsahuje. Tak dokážu pacientovi oveľa lepšie pomôcť. Rodinu, alebo blízkych, okrem iného učíme, aké otázky a akým spôsobom pacientom klásť, ako a kedy im ponúkať pomoc (vo forme nápoved), a kedy je potrebné ponúknuť pacientom aj možnosť správnej odpovede. Ak má napríklad pacient veľmi ťažko postihnutú rečovú produkciu, snažíme sa, aby mu partneri nekládli tzv. otvorené otázky, na ktoré je nutné odpovedať celými vetami, ale skôr otázky, na ktoré možno odpovedať slovami „áno“ a „nie“.
A nie je vždy nutný verbálny prejav – stačí, ak vie pacient prikývnuť hlavou. Komunikačný partner tak môže pacientovi položiť otázku, a ak ani po jej zopakovaní odpoveď dlhšie neprichádza, skúsi mu ponúknuť riešenie – viacero možností, ako na otázku odpovedať, aby komunikácia dlhšie neviazla. O čo lepšie bude príbuzný – komunikačný partner, takto pripravený, o to viac do hĺbky možno s pacientom rozoberať určité témy.
Je teda lepšie, keď sa opýtame „dáš si chlieb s maslom“, namiesto „čo budeš jesť“?
Zjednodušene povedané – áno, avšak neplatí to všeobecne. Takýmto spôsobom je totiž pacient odkázaný iba na to, čo mu ponúkneme. Môžeme mu, napríklad, vymenovať pár vecí, ktoré máme v chladničke, alebo základné suroviny či obľúbené jedlá nafotíme, a pacient si tým, že ukáže na príslušnú fotografiu, vyberie, na čo má chuť.
Jeden z mojich pacientov, ktorého verbálny prejav bol veľmi obmedzený a komunikoval pomocou „áno“ a „nie“, dostával od manželky neustále otvorené otázky, na ktoré nedokázal slovne odpovedať. V takýchto prípadoch sa vždy konverzácia skončila, jedlo sa iba jedlo, ktoré nakoniec navrhla manželka, a pacient len prikývol. Situáciu sme vyriešili tak, že sme manželke nafotili obľúbené miesta rodinných výletov, obľúbené jedlá a iné. Keď potom predložila svojmu mužovi aj možné odpovede na jej otázky – v tomto prípade fotografie, po desiatich rokoch ticha si konečne manžel mohol vybrať, kam chce ísť on na prechádzku a čo chce on jesť – ukázal na príslušnú fotografiu.
Ak sa nemýlim, toto je jedna z techník, o ktoré ste vy osobne (Mgr. Bauerová, pozn. red.) rozšírili terapiu afatických pacientov…
Jazykovú terapiu afázie ponúkame všetkým pacientom. Ja som však pracovala s najťažšími pacientmi, s takými, ktorí nedokázali komunikovať hovorenou rečou. Išlo o tzv. augmentatívnu a alternatívnu komunikáciu – ponúkali sme im komunikačný systém, ktorý mal nahradiť rečovú produkciu. Môže to byť napríklad komunikačná kniha, ktorá je zostavená z fotografií, alebo určitých obrázkov či piktogramov, podľa preferencií pacienta, podľa toho, v čom je najlepší.
Vo svete sa bežne používajú tzv. hi-tech komunikačné pomôcky, napríklad v podobe špeciálnych počítačov, tabletov a pod. Afatický pacient ukáže na nejaký obrázok a prístroj za neho povie celú vetu. U nás sú, žiaľ, tieto možnosti oklieštené, softvéry sú v angličtine, čo nie je pre pacientov s afáziou – a so slovenčinou ako materinským jazykom – najvhodnejšie. Najskôr by bolo treba získať licencie, softvéry preložiť a adaptovať, a napokon ich sprístupniť, čo nie je lacné. A tak sa v našich podmienkach opierame o low-tech pomôcky, ako sú komunikačné knihy, fotografie, abecedné tabuľky alebo komunikačné stratégie, keď komunikačného partnera učíme, akým spôsobom má s pacientom komunikovať.
Aká je frekvencia terapií? Chodievate aj k pacientom domov?
V ideálnom prípade by mal logopéd chodiť k imobilnému pacientovi domov, optimálne aj dvakrát do týždňa. V dnešných podmienkach však drvivá väčšina logopédov nemá priestor navštevovať pacientov v domácom prostredí. Realita je však taká, že ak sú pacienti mobilní, do ambulancie prichádzajú približne dva razy do mesiaca. A ak sú imobilní, nemajú ani túto možnosť. Aj preto terapia vo výraznej miere stojí aj na tom, aby sme naučili rodinu pacienta s afáziou, akým spôsobom s ním majú pracovať.
Sú na Slovensku centrá, kde sa venujú pacientom s afáziou?
Centrá momentálne nie sú žiadne, no pevne veríme, že sa takéto centrum v budúcnosti otvoriť podarí. Uvítali by to rovnako pacienti, ich rodinní príslušníci, ako aj my, logopédi.
Je práca s pacientom s afáziou súčasťou štúdia budúceho logopéda? Môže každý logopéd poskytovať takéto služby?
Áno, práca s pacientmi s afáziou je súčasťou štúdia logopédie, čiže každý logopéd je na takúto prácu pripravený. Pacienti, alebo ich príbuzní, sa môžu obrátiť na ambulancie klinických logopédov, ktorí im potom poskytnú bližšie informácie.
Tento článok vyšiel v minuloročnom Neuro magazíne číslo 3. Ak máte záujem o celý časopis, môžete si ho objednať po kliknutí na obrázok.
