Každý má právo na ochranu zdravia. Túto rovnosť nám zabezpečuje Ústava SR a legislatíva. Akú však má občan istotu, že dostane na svoje ochorenie ten najúčinnejší liek, s minimálnym rizikom vedľajších účinkov? Máme rovnaký prístup k liekom ako obyvatelia iných krajín? Tieto a podobné otázky trápia najmä tých, ktorí sú postihnutí závažným ochorením, pri náhlom ohrození života či v prípade dlhodobej liečby chronických ochorení.
V zdraví zaostávame
Zdravotný stav obyvateľov SR v porovnaní s inými vyspelými krajinami Európy a sveta nie je veľmi priaznivý. Napriek celkovému pozitívnemu vývoju strednej dĺžky života stále zaostávame za európskym priemerom u mužov aj u žien. Slovenská populácia mužov zaostáva za najdlhšie žijúcimi Švédmi až o 8 rokov a populácia žien za najdlhšie žijúcimi Európankami − Francúzkami takmer o 6 rokov. Samozrejme, zdravotný stav obyvateľstva je výsledkom zložitej súhry genetického vybavenia, ekonomickej a psychosociálnej situácie, výživy a životného štýlu, ako aj kvality životného prostredia a zdravotnej starostlivosti. Dostupnosť účinnej liečby je však určite jedným z dôležitých faktorov, ktorý ovplyvňuje dĺžku prežívania, chorobnosť a úmrtnosť populácie.
Porovnanie s vyspelými krajinami
Zdravotné systémy na celom svete stoja pred neľahkou úlohou − zabezpečiť dostupnosť liekov pre širokú populáciu, a zároveň efektívne vynakladať finančné prostriedky z rozpočtu na zdravotníctvo. Na Slovensku je tento zámer špecifi – kovaný v Koncepcii štátnej politiky zdravia SR, kde sa uvádza, že hlavným cieľom Ministerstva zdravotníctva je zabezpečiť dostupnosť účinných, bezpečných a kvalitných liekov pre celú populáciu za súčasného presadzovania efektívneho využívania verejných zdrojov. V praxi to znamená, že cieľom je zabezpečiť, aby každý pacient dostal účinný liek na svoje ochorenie, a to včas a pokiaľ možno za primeranú cenu, resp. s primeraným doplatkom. Slovensko sa v nákladoch na zdravotnú starostlivosť v pomere k HDP a tiež v absolútnych nákladoch na lieky na jedného obyvateľa nachádza pod priemerom krajín EÚ a vyspelých krajín sveta. Na druhej strane predstavujú náklady na lieky na Slovensku významný podiel (vyše 30 %) z celkových výdavkov na zdravotníctvo a zaraďujeme sa tak na prvé miesto spomedzi krajín EÚ a vyspelých krajín sveta.
Úloha lekára
Liek pacientovi určuje jeho lekár. Lekár má podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia predpísať pacientovi taký liek, ktorý je najúčinnejší v liečbe jeho ochorenia. Pretože liekov s rovnakým účinkom je na slovenskom trhu viacero, lekár má na výber, ktorý z týchto liekov predpíše. Je však povinný pacienta informovať o výške doplatku, a tiež o tom, či existuje liek s rovnakým účinkom bez doplatku alebo s nižším doplatkom.
Práva pacienta
Dnes je k dispozícii veľa voľne prístupných informácií o rôznych možnostiach liečby a ich dostupnosti, či už prostredníctvom internetu, médií alebo rôznych pacientskych združení a organizácií. Ak má pacient podozrenie, že mu nie je poskytnutá adekvátna liečba, má právo vyžiadať si názor iného lekára, alebo vybrať si iného lekára, resp. iné zdravotnícke zariadenie. V prípade potreby sa môže sťažovať na postup svojho ošetrujúceho lekára u riaditeľa zdravotníckeho zariadenia, na zdravotnom odbore vyššieho územného celku alebo na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Dostupnosť inovatívnych liekov
Na Slovensku máme pomerne dobrý prístup k najmodernejším originálnym liekom. Ako príklad môže slúžiť onkologická liečba. V dôsledku starnutia, vplyvu životného štýlu a výživy sa výskyt rakoviny za posledných 50 rokov zdvojnásobil a výskyt onkologických ochorení na Slovensku, ale aj vo svete naďalej stúpa. Na druhej strane, úmrtnosť na onkologické ochorenia klesá, a to z dôvodu zavádzania moderných chirurgických a diagnostických metód, včasnému podchyteniu ochorenia, a tiež vďaka zavádzaniu inovatívnych liekov. Neustále sa zvyšuje dopyt po dostupnosti kvalitnej liečby, ktorá je väčšinou nepomerne drahšia ako doterajšie možnosti liečby.
Štúdia Bengta Jönssona z roku 2009 zo Štokholmskej ekonomickej školy sledovala rozdiely v spotrebe a dostupnosti inovatívnych onkologických liekov v 28 krajinách Európy. Štúdia poukázala na skutočnosť, že v jednotlivých krajinách existujú významné rozdiely v dostupnosti onkologických liekov. Na prvých miestach v dostupnosti najmodernejších liekov sú v rámci Európy najmä Rakúšania a Francúzi, z nečlenov je to Švajčiarsko a Nórsko. Výrazne pozadu sú niektoré krajiny strednej a východnej Európy.
Slovensko patrí medzi krajiny s relatívne dobrou dostupnosťou onkologických liekov. Vo výdavkoch na onkologické lieky na jedného obyvateľa sa nachádzame približne na priemernej úrovni v Európe, avšak výrazne prevyšujeme niektoré krajiny bývalého „východného bloku“ ako Bulharsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Poľsko, či Rumunsko. V dostupnosti niektorých moderných onkologických liekov sme dokonca predbehli niektoré vyspelé krajiny Európy.
Pacienti na Slovensku sa nemusia obávať, že k dispozícii nie sú kvalitné a moderné lieky. Samozrejme, pri rozhodovaní o úhrade týchto liekov sa musí posudzovať nielen medicínske, ale aj ekonomické hľadisko. Pri predpisovaní lieku zas lekár zvažuje, ktorý liek je najvhodnejší pre konkrétneho pacienta s ohľadom na jeho diagnózu a celkový zdravotný stav. Nesporné však je, že spoločným cieľom pacientov a zdravotného systému je rýchle zavádzanie účinných a ekonomicky únosných možností liečby do klinickej praxe.
