Celoslovenské Združenie Sclerosis Multiplex Nádej pripravuje na poslednú augustovú sobotu ďalší ročník Triatlonu pre všetkých. O ňom, ale aj o iných aktivitách, sme sa rozprávali s osobou najpovolanejšou, Jaroslavou Valčekovou.
Pani Valčeková, ako trávi leto predsedníčka Združenia SM Nádej?
„Pracovne – práce je stále najviac…(úsmev). Ale trošku aj oddychovo – podstúpila som kúpeľnú liečbu a týždenný rekondičný pobyt s našimi členmi v Piešťanoch.“
Cítite sa v lete lepšie ako počas iných ročných období?
No…ani nie. To veľké teplo nie je veľmi vhodné pre moje ochorenie…Bohužiaľ, lebo leto som vždy veľmi milovala.“
Pripravovali ste sa už trochu aj na tohtoročný Triatlon pre všetkých na bratislavskom Štrkovci?
Vlastne aj áno. V Dudinciach na liečení som si zobrala so sebou aj bicykel a trochu som na ňom bicyklovala. Tak uvidíme, ako mi to pojde (úsmev).
Ak by sme mali porovnať minuloročný „pilotný“ Triatlon pre všetkých, ktorý sa uskutočnil v Areáli vodných športov v Čunove, s tým tohtoročným, v čom by mal byť tento iný?
„Predovšetkým je to bližšie. A voda je snáď aj trochu čistejšia a „teplejšia“ ako tá dunajská. Tento rok nechystáme žiadny rekord – ten sme už urobili počas akcie Krok so SM – Deň nádeje. Možno sa nás teda zíde menej ako minulý rok, ale podstatné je, že tam budeme a že to zase dokážeme. Tie emócie sú potom veľmi silné. Tá odvaha a sila, s akou sa pacienti snažia prekonať osudom „darovanú“ chorobu – to je niečo úžasné, fantastické. Veľmi sa na ten okamih teším, bude to skvelé!
Asi netreba pripomínať, že rovnako ako pred rokom, ani teraz nie je dôležité zvíťaziť, ale zúčastniť sa…
„Áno, veď práve takto som to myslela…(smiech)“
Pristavme sa teraz pri Vašej chránenej dielni Scarabeus, kde už pol roka úspešne „pracuje“ gravírovací stroj. Beží všetko hladko a splnili sa vaše predstavy, keď ste ho vo februári spúšťali?
„Splnili aj nesplnili. Situácia je iná, ako som si predstavovala. Ale tak to v živote je. Gravírovací stroj je vynikajúci, čo ale nie je podľa mojich predstáv, nemáme tam stáleho obsluhovača, takže nemôžeme hovoriť o plnej vyťaženosti. Z dôvodu, že nemáme nikoho, kto by ovládal aj prácu s grafickým programom, je prakticky všetka práca zatiaľ najmä na mne. A to je to, čo som nechcela. Takže stále trvá naša úloha – nájsť niekoho nájsť, kto sa bude o gravírovací stroj plnohodnotne starať. Nechcem tým povedať, že je málo SM-károv, ktorí by chceli robiť, ale na túto prácu je potrebný človek, ktorý má aj trošku priestorové a umelecké videnie. Verím, že nájdeme osobu (SM-kára), ktorej bude táto práca presne sedieť.
Ak by som chcel pracovať vo vašej dielni, je tu podmienka, aby som bol členom vášho združenia?
„To rozhodne nie. To by nemalo zmysel. Predpokladom pre prácu v našej CHD Scarabeus je, aby bol záujemca diagnostikovaný na G35. Ide hlavne o osoby, ktoré nechcú ostať ukryté medzi štyrmi stenami sivého bytu, ktorí chcú aj naďalej plnohodnotne žiť, chcú sa stretávať s ľuďmi, chcú vytvárať hodnoty a chcú byť ešte pre túto spoločnosť potrební. Je to pre ľudí, ktorí nezložili zbrane, ale „bojujú“ ďalej.“
Vaša organizácia získava nových členov ako na bežiacom páse. Ten nárast je až neuveriteľný. Prezradíte nám recept?
„Na to nepotrebujete vedieť žiadny recept. Všetko je to v ľuďoch, je to o láske, pochopení, empatii, pokore, chuti žiť a pomôcť, o snahe byť tu pre druhých… Hlási sa k nám pomerne veľké množstvo ľudí, ktorí sú chorí, ale aj takých, ktorí chorí nie sú. Priznám sa, že ma vždy veľmi milo poteší, keď zistím, že naša „tlupa“ je pre tých druhých – zdravých, veľkou vzpruhou a vzorom. Čerpajú z nás našu chuť a energiu, našu nezlomnú vieru, ktorá nás drží nad vodou. Keď sú SM-kári pohromade, srší z nich naokolo pozitívna energia nabíjajú aj svoje okolie i ľudí, ktorí sú prekvapení naším entuziazmom, našou silou. Skrátka – my žijeme každodenne, aby sme sa nedostali na „dno“. To je náš život.“
Okrem rekondičného pobytu, ktorý každoročne organizujete pre svojich členov, a spomínaného Triatlonu pre všetkých – čo ešte čaká vaše združenie v tomto roku?
„Naša celoročná práca je veľmi bohatá. Nie je to len o triatlone a rekondičných pobytoch. Organizujeme „víkenďáky“, celoslovenskú akciu Krok so SM – Deň Nádeje, celoročne je k dispozícii komunitné centrum na J. Alexyho, kde sa stretávame a komunikujeme, ale aj cvičíme. Zúčastňujeme sa tiež predajných trhov, kde predávame výrobky vyrobené v chránenej dielni, podieľame sa na pripomienkovaní rôznych dodatkov a zmien v zákonoch a predpisoch, ktoré sa týkajú našej diagnózy, respektíve vozíčkarov. Organizujeme reklamnú kampaň, aby sa o diagnóze viac vedelo a každoročne organizujeme celoročnú finančnú zbierku. V súčasnosti sa snažíme získať finančnú podporu na vybudovanie denného stacionára. V čase poukazovania 2% z daní organizujeme širokú oslovovaciu akciu, zúčastňujeme sa seminárov a supervízií. No a každý rok sa snažíme vytvoriť nejaký rekord, za ktorý potom dostávame titul – nomináciu na rekordmana roka. Popritom budujeme vlastnú webovú stránku a snažíme sa informovať o SM aj prostredníctvom sociálnych sietí facebook, Twitter… V auguste (práve prebieha) sme pripravili rekondičný pobyt so školením na počítačoch, pričom účastníci budú mať možnosť budovať aj svoje svaly pri denných cvičenia, pilates, joge, cvikoch s fit loptou, vyskúšame si, ako funguje canisterapia. V októbri organizujeme ďalší „víkenďák“ v Hoteli Kopanice. Mali by sme byť účastníkmi Radničkiných trhov, Vianočných trhov, keďže počas celého roka vyrábame výrobky. V závere roka nás čakajú dve veľké akcie – Vianočný večierok (poďakovanie za celý rok), ale hlavne obrovská akcia – dražba diamantu vyrobeného z vlasov futbalistu Hamšíka, pričom vydražené financie budú použité priamo osobám, ktoré to najviac potrebujú. Okrem iného nás čaká aj krst vlastného veľkokapacitného auta, ktoré ideme zakúpiť do konca roka 2011.“
Osobné stretnutia s vami každého utvrdzujú, že energie máte na rozdávanie. Ako sa vyrovnávate s chvíľami, keď je vaša „batéria“ celkom prázdna? Čo vtedy urobíte, čo si poviete?
„To ani neviem špecifikovať. Pri tom množstve práce, ktorú mám, navyše s takým ťažkým ochorením, aké mi osud nadelil, som pomerne často v ťažkých chvíľach. Veľakrát som úplne vybitá. Ale mám manžela, deti a rodičov – čiže rodinu, ktorá ma drží nad vodou. Sú tu pre mňa, keď ich potrebujem, mám priateľov, na ktorých sa tiež občas obrátim. Mám však hlavne dvoch psov a prírodu za domom – les, kde je množstvo stromov a ticho…To mi vracia energiu – psi a stromy.
Asi nemá zmysel pýtať sa, či veríte, že 27. augusta bude v Bratislave svietiť slniečko…
„To je úplne jasné! Bude krásne a slnečno. A príde tam kopeeeeec ľudí! “ (smiech)
Ďakujeme za rozhovor!
