Inštitút pre výskum sociálno-ekonomických rizík a alternatív (IVRA), na základe viacerých podnetov z prostredia seniorov, analyzoval problém ukončovania hospitalizácie pre seniorov nad 65 rokov v slovenských nemocniciach.
Bežnou praxou je, že v prípade hospitalizácie sa toleruje pobyt na jednom oddelení maximálne na dobu 21 dní.
Po tomto termíne, ak aj pretrváva zhoršený zdravotný stav, musia si seniori, resp. ich príbuzní, vyriešiť situáciu sami. Medzi spôsoby riešenia patrí: preloženie na iné oddelenie, ukončenie hospitalizácie a opätovné prijatie po niekoľkých dňoch, umiestnenie seniora v zariadení sociálnych služieb, alebo domáca starostlivosť, zabezpečovaná svojpomocne rodinou alebo opatrovateľskou službou. Seniori a ich príbuzní sa takto dostávajú do komerčnej sféry, kde platia, a nie málo, kým zamestnaní a zamestnávatelia hradia poistné v 3-násobnej výške (v porovnaní s platbami poistného, ktoré odvádza štát).
Martin Halás z IVRA k problematike „21 dní a dosť“ pre portál SLOVENSKÝ PACIENT uviedol: „Ľudia majú mať garanciu toho, že im bude ukončená hospitalizácia po doliečení, a nie po uplynutí nejakej doby. Odporúčam, získať zmluvu so zariadením tam, kde ste poistení, a „operovať“ ňou s tým, že ide o minimálne 21 dní. Určite si ísť za tým. Nemocnice sú konfrontované so zlou finančnou situáciou, ale ministerstvo zdravotníctva predsa nemôže dopúšťať, že ten predstupeň zarába, a tí druhí „krvácajú“. Nemocnice tlačia do „mantinelov“, a ony dosahujú ešte väčšie straty. Všetky naše rozhovory k tomuto s ministerstvom boli neoficiálne – my nie sme pre nich rovnocenným partnerom. Ide tu o problém, ktorý pretrváva cca 15 rokov. Nevieme sa dostať k starším zmluvám. Každá poisťovňa nám píše, že všetky zmluvy spred roka 2011 nepodliehajú infozákonu. Keď sme študovali rozhodnutia Ústavného súdu SR, tak obidve rozhodnutia hovorili o tom, že ak niečo zadefinuje ministerstvo zákonom, vtedy to má oporu v Ústave SR, a nedá sa to napadnúť. Nemôžeme dnes urobiť viac, ako poukázať na to“.
Zodpovedný orgán, v tomto prípade Ministerstvo zdravotníctva SR, dlhodobo legislatívne nerieši túto situáciu – mlčky ju prehliada. Absencia legislatívy o dĺžke hospitalizácie umožňuje zmluvnú dohodu medzi zdravotnými poisťovňami a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti.
Práve termín 21 dní pritom nemá oporu v žiadnej legislatíve, vo všeobecne záväzných normách, ani v žiadnej koncepcii medicínskych odborov. Vznikol zo pseudomedicínskych a finančných dôvodov. Pokiaľ sa nedohodnete s lekárom o predĺžení hospitalizácie, je to spravidla iba 21 dní, a nie minimálne 21 dní, ako je to popísané v zmluvách, ktoré má inštitút k dispozícii.
V zmysle čl. 40 Ústavy SR, „Každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon“. Dlh nemocníc, ako poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, bol koncom roka 2013 až 365 miliónov EUR. Nemocnice sú každoročne v strate, a zdravotné poisťovne dosahujú „slušné“ zisky.
K téme vyvstávajú podľa Martina Halása aj tieto otázky:
Je toto systém, ktorý ministerstvo zdravotníctva preferuje?
Ak sa dohodnú zdravotné poisťovne s poskytovateľmi ústavnej zdravotnej starostlivosti, že, povedzme, 5 dní a dosť, čo sa stane?
Správajú sa poisťovne k pacientom ako správcovia vyberaných peňazí, alebo ako komerčná firma?
Ilustračné fotografie
