Seboroický ekzém je chronické, dlhotrvajúce ochorenie s obdobiami zlepšenia, a obdobiami zhoršenia. Vyskytuje sa u novorodencov, ale aj dospelých, a častejšie postihuje mužov. Seboroický ekzém nájdeme približne u 3 % populácie.
Kde sa najčastejšie prejavuje
Seboroický ekzém postihuje oblasti bohaté na mazové žľazy. Podobne sa vyskytuje na miestach, kde na seba tesne priliehajú dve plochy kože, čo znižuje odparovanie vody. Ide o oblasť v podpazuší, pod prsníkmi, oblasť slabín, a u obéznych ľudí sú to napr. „záhyby“ brucha.
Zvýšená činnosť mazových žliaz sa prejavuje najčastejšie na koži tváre, alebo na vlasovej časti hlavy, a to zvýšeným mazotokom – seboreou. Naša pleť je mastná a lesklá, vlasy sú mastné, s lupinami.
Pôvod ochorenia nie je úplne objasnený. Predispozičnými faktormi pre vznik ekzému môže byť:
– zvýšená sekrécia mazových žliaz,
– porušenie funkcie ochranného kyslého plášťa kože,
– mikrobiálne faktory (hlavne premnoženie kvasiniek).
Významná je závislosť prejavov ochorenia od klimatických podmienok – zlepšenie nastáva v lete, pri mori, na horách, zhoršenie v zimných mesiacoch a pri negatívnych psychických vplyvoch (stres, strach).
Úloha kožného mazu
Vývody mazových žliaz sa, s výnimkou dlaní a stupají, nachádzajú na celom kožnom povrchu. Hustota a sekrécia kožného mazu je však najvyššia vo vlasovej časti hlavy, na tvári, na prednej stene hrudníka a na chrbte.
Produkcia mazu je pod hormonálnou kontrolou – mazové žľazy sú aktívne v novorodeneckom a dojčenskom období (pod vplyvom pohlavných hormónov matky); potom sa ich veľkosť rýchlo zmenšuje (produkcia mazu prudko klesá); ale neskôr sa (kvôli „prebudeniu“ pohlavných hormónov) znova zvyšuje v puberte.
Úlohou kožného mazu je ochrana pred ultrafialovým žiarením, pred pôsobením chemikálií, resp. pred mikroorganizmami, ktoré „osídľujú“ kožu. Tento maz sa skladá predovšetkým z triacylglycerolov, mastných kyselín, skvalénu a esterov cholesterolu, voskov a sterolov.
Ako ekzém vyzerá
Základným prejavom seboroického ekzému je ostro ohraničené ložisko ružovo-červenej farby, s mastnými, žltkastými šupinkami na povrchu. Prejavy sa však do určitej miery líšia, v závislosti od veku pacienta.
Seboroický ekzém u malých detí sa typicky objavuje najmä vo vlasoch, v podpazuší, v oblasti pupočníka a na kožných riasach v plienkovej oblasti. Prejavy nastúpia zvyčajne už v prvých mesiacoch života: na len mierne zapálenej koži vlasovej pokožky sa tvoria veľké mastné šupiny žltohnedej farby, často uľpievajúce na riedkych vlasoch, vytvárajúce niekedy aj rozsiahle nánosy. V priestoroch vlhkej záparky býva začervenanie výraznejšie, a môže byť dôjsť k mokvaniu a tvorbe chrást. Vo väčšine prípadov seboroická dermatitída dojčiat spontánne ustúpi.
V dospelosti bývajú ložiská najčastejšie lokalizované vo vlasoch, na rozhraní vlasov, v oblasti vlasy-čelo, vlasy-krk, ale aj v obočí, nad koreňom nosa, v nosovoústnych ryhách a na hrudníku. Často bývajú postihnuté aj intertriginózne priestory – podpazušia, slabiny, oblasť za ušnicami, alebo pod prsníkmi. Ostro ohraničené ložiská červenej farby majú nepravidelný tvar, a sú pokryté mastnými, žltkastými šupinkami. Svrbenie býva len mierne, prípadne úplne chýba. Choroba počas roka ustupuje – prebieha miernejšie v letných mesiacoch, zvýrazňuje sa v zime.
Intenzitu klinických prejavov ekzému ovplyvňujú aj viaceré ďalšie faktory – hlavne dietetické vplyvy (čokoláda, alkohol) a psychika pacienta. Klinický obraz môžu sprevádzať niektoré neurologické a psychiatrické choroby, predovšetkým Parkinsonova choroba a depresívne poruchy nálady.
Ochorenie – najmä pri postihnutí vlasovej pokožky – má určitý vzťah k psoriáze. Seboroický ekzém môže prebiehať paralelne s niektorými inými kožnými chorobami – s rozaceou, či s akné. Ťažko prebiehajúci, na liečbu slabo reagujúci seboroický ekzém je jedným z kožných prejavov AIDS, a to často aj u osôb, ktoré ním dovtedy netrpeli.
Liečba
Zásadou liečby seboroického ekzému je využitie šetrne pôsobiacich prípravkov na lokálne použitie, pretože dráždiace externá môžu zápal zvýrazňovať. Pri postihnutí vlasovej pokožky sa ordinujú šampóny, ktoré pôsobia antimykoticky (protiplesňovo) a keratolyticky (zmäkčujúco). Tieto šampóny často obsahujú azoly, cyklopiroxolamín, decht, pyritión zinku, seléniumsulfid, kyselinu salicylovú, alebo ich kombináciu. Výrazné nánosy šupín možno odstrániť ošetrovaním 5 % kyselinou salicylovou v masťovom základe (u dojčiat často postačí mechanické vyčesanie, po predchádzajúcom ošetrení detským olejom).
Najhoršie prejavy vo vlasoch je možné ošetrovať slabými kortikosteroidmi vo forme mlieka. Na ložiská na neovlasenej koži sa aplikujú slabé lokálne kortikosteroidy, alebo antimykotiká v krémovom základe. Na diskrétne prejavy sú vhodné aj pasty so sírou alebo s ichtyolom. Pri ťažkom priebehu možno podať antimykotikum aj celkove – vo forme tabletiek.
Prevencia
Aj keď ide o ochorenie, ktoré sprevádza pacienta nezriedka po celý život, striedajú sa v ňom obdobia zlepšenia a zhoršenia. Dodržiavanie správnej životosprávy nám však môže výrazne pomôcť pri predlžovaní periód bez prejavov, a zmierňuje aj priebeh ochorenia v zimnom období.
Pri ťažkostiach s trávením si nechajte u gastroenterológa skontrolovať, či nemáte Helicobacter pylori – ide o baktériu, ktorá môže zhoršovať priebeh ochorenia (po „vyhnaní“ baktérie často ustúpia aj prejavy ekzému). A ak si dlhodobo nebudete dať vedieť rady s lupinami, prestaňte používať voľne predajné prípravky, a neváhajte s vyšetrením u odborníka – dermatológa.
Správna životospráva pri ekzéme
– pravidelne cvičte,
– pite dostatočné množstvo tekutín (najmä čistej vody),
– celoročne jedzte čerstvé ovocie a zeleninu,
– vyhýbajte sa mastným, sladkým a pikantným jedlám,
– nepite alkohol,
– nefajčite,
– doprajte si dostatočný spánok,
– naučte sa zvládať stresové situácie.
Zdroje:
http://www.solen.sk/index.php?page=pdf_view&pdf_id=4029
Jiří Štork: Dermatovenerologie
Tento článok vyšiel v tohtoročnom Dermato magazíne číslo 3. Ak máte záujem o celý časopis, môžete si ho objednať po kliknutí na obrázok.
